Ako pomôcť hanblivému dieťaťu?
Mam 5 a pol rocnu dcerku, je velmi hanbliva a aj dost citliva. Chodi na sportovy kruzok, velmi sa jej tam ale nechce. Pocas hodiny ked jej treba na malu, tak sa hanbi vypytat od trenerky a pocika sa. Inak v beznom fungovani sa jej nehody nestavaju. Ked to s nou preberame a vysvetlujeme, tak len povie, ze sa hanbila vypytat. Stalo sa to uz niekolkokrat. Co by ste robili v nasej situacii?
@erika237 ešte by som počkala...takéto črty sú aj povahou a stým psychológ nič nespraví.
Moja je tiež...ale vypadá to tak, že rozpráva v škôlke, keď samozrejme zmiznem ja.
Aj syn bol taky, teraz je druhák a je to.ovela lepšie.
Nie je z hlučných ale už to nie je také tiché kuriatko ako voľakedy;).
Urcite by som ju odhlasila z kruzku, kde sa neciti dobre. Skuste nieco ine mozno malovanie, sikovne rucicky, tanecna opytaj sa jej co by ju bavilo, ak by aj nechcela chodit nikam nenutila by som ju. Pocikava sa podla mna z toho, ze sa tam neciti dobre, uz len to ze sa raz pocikala pred vsetkymi v nej mohlo zanechat traumu a hambu. ved ako by si sa citila ty?
Krúžok má byť pre radosť a ona tam už nechce chodiť možno kvôli tomu, že sa predtým pocikala...ja by som ho zrušila
Čítam že príspevok starší. Ja by som neriešila tento problém že čo na tréningu keď sa po ciká ale celkovo jadro problému. Dcérka musí mať nejakú fóbiu z ľudí aj keď to tak možno nemusí vyzerať alebo niečo podobné. Nie som psychológ nevyznám sa. Keď som bola malá zažívala som podobné(Napríklad krát na výtvarnej, nevedela som kde umývadlo a hanbila som sa spýtať a nakoniec som tú paletu s farbou ani neumyla a takú som mu dala celú do tašky. Inokedy som sa zase hanbila povedať že mi niekto niečo zobral v škole a potom to vyzeralo že ja som si to zabudla alebo že mi niekto niečo popísal a bolo to opäť na mňa že ja som to spravila lebo som sa hanbila povedať ako to bolo) Žiaľ podobné správanie vidíme aj na synovi tak asi čo to podedil .To sú veci ktoré by mal rodič riešiť s dieťaťom u psychológa. Ten samozrejme tento problém nevyrieši keďže väčšinou to býva vrodené ale naopak dokáže to dieťa nasmerovať a hlavne riešiť problémy s týmto spojené
U mňa keď som bola dieťa si to nikto nevšimol a tak sa to so mnou ťahalo celý život a veľmi som trpela.
my sme tiez z jedneho kruzku - z atletiky - odisli, skusobna hodina ok, druha este ako tak, na tretej sa to zlomilo, privelky hluk, ukricana trenerka a syn sa zasekol a uz tam skratka ist nechcel. chvilu som nevedela, co s tym, trocha som skusala nanho "tlacit", ale potom som si uvedomila, ze to nema zmysel. skusili sme to plavanie a to zvlada. mozno je dcera nie hanbliva, ale hypersenzitivna. (odporucam precitat knihu od elaine aron)