Ako pomôcť synovi prekonať strach z menších detí?
Dobrý deň, potrebujem radu
Boli sme aj u pediatričky a tá nám odporučila psychologičku Silviu Olejníkovú, ale nedvíha telefón stále mi hovor zloží.
Môj syn má 5 rokov. Mám aj neterku po bratovi, ktorá bude mať 2 roky, a po manželovej sestre synovca, ktorý má už 2 roky. Môj syn sa ich veľmi bojí.
Ukázalo sa to pred rokom a pol, keď synovec švagrinej začal ako-tak rozprávať a učil sa chodiť vtedy mal asi pol roka. Môj syn, ktorý predtým nemal možnosť byť v kontakte s mladším dieťaťom, začal meniť farbu v tvári, plakal a to trvá dodnes.
V tom čase sme si to neuvedomovali. Môj syn vždy, keď mal niečo poruke napríklad mobil alebo sladkosť rýchlo to stisol do ruky a podával synovcovi, len aby si ho nevšímal. Rovnako to robí aj s neterou.
Napríklad pred mesiacom, keď syn ležal na posteli, prišla švagriná so synovcom. Malý chlapček šiel k môjmu synovi a ukázal mu jazyk. Môj syn takmer odpadol. Švagriná musela odísť.
Za posledný 1,5 roka môj syn poriadne neje pýta si len chlieb s maslom a sladkosti. Von nechodí, stále len leží a pozerá rozprávky.Do škôlky síce chodí, ale aj tam má problém. Má tam len jedného kamaráta a s nikým iným sa nechce hrať, hoci materskú školu navštevuje už 2 roky.
Všimla som si, že keď sa bojí, začne si cmúľať prst a chytať si tričko, alebo si prevráti oblečenie a drží si štítok z trička. Neviem, čo to môže byť.
Môj už zosnulý dedo vraj tiež nemal rád deti dokonca ani vlastné. Nikdy žiadne dieťa nedržal v náručí, až posledný polrok pred smrťou, keď vzal do náručia môjho brata, ktorý sa práve narodil. Moja mama mu dala meno po dedkovi.
Ale vrátim sa späť k synovi má problém aj s prijatím blízkych. Má dedka, babku, mňa, otca, a ďalších ľudí okolo seba, no vyberá si, koho má rád, a nad ostatnými premýšľa, či ich má mať rád.
S učením problém nemá učí sa veľmi rýchlo, aj keď len pozerá rozprávky. Keď sa učím so starším synom básničky, čítame alebo počítame, ten mladší si to hneď zapamätá. Vie počítať do 1000, pozná abecedu nielen slovenskú, ale aj anglickú, hoci ja sama anglicky neviem.
Pediatrička mi na to nevedela odpovedať, odporučila nám kontaktovať psychologičku Silviu Olejníkovú, no tá nám stále nedvíha.
Prosím, neodsudzujte ma len mi poraďte, ako mu mám vysvetliť, že sa nemá báť iných detí.
Na prechádzky nemôžeme chodiť, pretože sa bojí.Napríklad 26. 4. 2025 mal synovec 2 roky, išli sme na oslavu k švagrinej. Kým sme boli na záhrade, spievali sme a gratulovali, môj syn utiekol do obývačky. Musela som mu tam odniesť aj šampanské a tortu, nechcel vôbec byť s ostatnými.
O dva dni, 28. 4. 2025, prišla švagriná k nám na záhradu so synom. Môj syn sa zobral, odišiel na WC a povedal mi, aby som zamkla dvere a neotvárala, kým neodídu. Samozrejme, neurobila som to.
Ako prebiehala jeho socializacia od narodenia? Je v poriadku, ze sa dwti boja mladsich deti, su pre ne nevyspytatelne, ale nie je v poriadku, ze 5 rocny chlapcek nedokaze ist ani na prechadzku. Co sa tyka komunikacie, ako je na tom? A co pohyb?
Ja by som sa snazila(aj u svojho syna som to tak robila) ukazat mu mechanizmy, ako moze predist neprijemnym situaciam. Ak nechce byt s malymi detmi, staci sa zdvihnit a odist. Pripadne prist za tebou a ty mu pomozes. Ja to obcas robim doteraz. Syn tiez moc deti nemusel, ked bol mensi. Chranila som ho ja, neskor vedel aj sam odist. Teraz ma 3,5 roka a uz ho ucim povedat-nie je mi prijemne, ked ma objimas/chytas/si moc blizko…zaroven teda ale aj on dospieva a uz je oˇnoho viac v pohofe.
Pride mo, ze tvoj syn bude mat, ohladom na jeho vek aj nejaky “vaznejsi” problem
Ako prebiehala jeho socializacia od narodenia? Je v poriadku, ze sa dwti boja mladsich deti, su pre ne nevyspytatelne, ale nie je v poriadku, ze 5 rocny chlapcek nedokaze ist ani na prechadzku. Co sa tyka komunikacie, ako je na tom? A co pohyb?
Ja by som sa snazila(aj u svojho syna som to tak robila) ukazat mu mechanizmy, ako moze predist neprijemnym situaciam. Ak nechce byt s malymi detmi, staci sa zdvihnit a odist. Pripadne prist za tebou a ty mu pomozes. Ja to obcas robim doteraz. Syn tiez moc deti nemusel, ked bol mensi. Chranila som ho ja, neskor vedel aj sam odist. Teraz ma 3,5 roka a uz ho ucim povedat-nie je mi prijemne, ked ma objimas/chytas/si moc blizko…zaroven teda ale aj on dospieva a uz je oˇnoho viac v pohofe.
Pride mo, ze tvoj syn bude mat, ohladom na jeho vek aj nejaky “vaznejsi” problem
@majlo1234 No práveže, aj keď sa s nami rozpráva, nestojí, ale skáče. A keď už rozpráva, neustále sa smeje a neprestáva, takže mu v tom smiechu už ani nie je poriadne rozumieť. Minule sme si tiež všimli, že sa veľmi naviazal na svojho strýka. Hneval sa na neho, lebo odišiel za prácou, a stále mu volal, kedy príde domov. Mňa obvinil, že som ho ja poslala preč. A keď sa strýko vrátil, nikoho iného si nevšímal, len jeho.
Pozri, máš výhodu že našťastie TY nemáš vlastné menšie dieťa s ktorým by syn musel byť v domácnosti, teda za mňa radšej trpezlivosť kým sa dostaneš k psychologičky a bude nejaký záver a odporúčenie (môže to byť aj o polroka alebo rok) . Ja by som zatiaľ nerobila kroky ktoré to môžu aj zhoršiť, proste nestretávajte sa v jeho prítomnosti s malými deťmi z rodiny. A ak nechce chodiť von, skús napríklad nejaký les, par, kde je menej ľudí, či tam sa nebude cítiť lepšie.