Ako riešiť obdobie vzdoru a konflikty vo výchove 4-ročnej dcérky?
Máme obdobie vzdoru a neviem či ja zle hovorím mojmu mužovi ale podla vás je normálne aby napriklad chodíme na obed spať keď je doma, a povieme jej teda rázne muž jej povie že ideme spať tak ideme spať a nediskutujeme , lebo ona keď nespí je horšia ako keby spala. No a nastala taká situácia , mali sme ist k babke a povedal jej keď nebudeš spať tak nejdeme k babke,že ked ona je taká k nemu on bude taký istý k nej. On nepovolí , keď ona nerešpektuje. A hovorí jej že je nahnevaný na ňu. Že sa hnevá ked vymýšla , ja mu hovorím že nech jej také nevraví ale on povie že ona si diktuje podmienky a že nám bude neskôr skákať po hlave. Potom jej vraví že keď sa bude takto správať tak ju bude mať menej rád a myslim si že niekedy v hneve povie aj to čo nemá , lebo niekedy to snou nedavame. Ale výchova občas muža mi vadí a nevie si dať povedať. Každý deň jej hovoríme ako ju lúbime ale ona je dosť hyperaktívny človek, je citlivá , má svoje výbuchy. On je zástancom toho že tak ako on povie tak bude. Ona má momentalne obdobie vzdoru čiže niekedy je hnusná na nás , nadáva nám ale inokedy je milujúca chce sa objímať pusinkovať a podobne. A potom muž že ako nemá kričať ked nepočuva , vieme jej to pekne povedat aj 10x ale keď neposlúcha už a nepočuva a smeje sa vam do ust tak už skríkne na ňu. Ako toto riešiť takéto správanie alebo ja už neviem
Menej rad? To povie 4 ročnému decku?
Fuuuu
Byt na tvojom mieste tak mam tvrdý pohovor s muzom
To ju učí, že ľudia ju budú mat radi len keď bude rovit to čo sa jej povie ….idealna budúca obeť násilia
Tvoj muž je somár. Teba tiež miluje len keď robíš ako si pánko zmyslí?
@pribinak no už som mala, čiže on niekedy v hneve povie to čo nemá. Ja ho vždy usmerňujem, niekedy to pomaha inokedy sa mu z ust vypustí to čo by v zivote nepovedal
Treba mať na dieťa prísnu a tvrdú ruku, o tom niet pochýb. Nič z toho, čo si písala, mi nepríde cez čiaru, okrem teda tej vety - že ju bude mať menej rád. To je emočné vydieranie, to sa fakt nerobí.
Ale muž má pravdu, ak neustanovíte jasné pravidlá a nebude vás rešpektovať, začne vám skákať po hlave.
Neviem, ci by som toto muzovi tolerovala. A hovorit dcere, ze ju za nieco bude mat menej rad, to mi pride fakt ze hrozne a nespravne.
@dahlia25 to ano, to mu vyslo z ust nechtiac a potom vsetkom prisiel k nej ospravedlnil sa a povedal ze to nemyslel vazne a ubezpecil ze ju lubi nadovsetko
@silwii stalo sa to len raz ..niekedy povieme v hneve to co nechceme a je to nepripustne. Deti nas dokazu vytocit aj mna ale nikdy by som si nedovolila jej povedat ze ju budem mat menej rada. Ja verim ze sa to uz nezopakuje
Mi jej velmi vela casto vysvetlujeme , rozpravame. Vzdy pekne , nehresime ,nekarhame , vzdy jej aj 5x za den povieme ze je pre nas dolezita a ze ju lubime takze toto bolo prvy krat takato situacia z ktorej som ostala smutná. Sme obaja niekedy z nej frustrovany a unavení ze si nevieme dat rady a to ju nebijeme , ani nic podobné. Snazime sa nastavit hranice ale niekedy je to tazké lebo je dosť svojská
Prestaň ho ospravedlňovať …..je dospelý !!!! Tak nech sa podľa toho zariadi
@pribinak ja viem ze je dospely , a my dospelý robime chyby. Ja ho neospravedlnujem , vravim ze ma to dost nahnevalo a verim ze sa to nebude opakovať
Nie je svojska, je to bežné 4 ročné dieťa. Hranice treba dodržiavať ale zas nie za každú cenu. A netreba stokrát pekne vysvetľovať, ona vás už nepočúva povedz raz, dvakrát a dosť už budú následky.
Naše deti tiež nie sú vždy ako z katalógu. Keby malo mne alebo mužovi zakaždým "vyletieť", že ak neprestanú tak ich nebudeme mať radi, tak ďakujem pekne. A to máme troch chlapcov živých ako striebro. Za svoje emócie si je zodpovedný každý sám aj za to ako ich zvláda. Zvaľovať to na temperament dieťaťa je alibizmus.
@michaela789 no tomu prvy krat vyletelo z ust predtym v zivote nikdy take nepovedal, on je ukazkovy otec len nechapem preco ho to tak rozculilo ze musel toto povedat nechtiac.
Stane sa. Dajte na to pozor.
A ako to zvládať...no... Vydržať. Bez kriku. Nechceš si umyť zuby? Dobre. Nikam nepôjdeš. Nechceš ísť spať? Dobre. K babke sa nejde. Nechceš jesť? Dobre. Keď budeš chcieť, vypýtaj si. A ak sa hádže o zem, nech. Vydržať jednoducho. Aj cez to tantrum a nepríjemnú situáciu. My deti posielame vyzúriť sa do inej miestnosti, napríklad. Tam im väčšinou osamote príde trápne a vrátia sa so sklopenymi ušami. Bohužiaľ, aj to spadá do dodržiavania hraníc.
@michaela789 a nie je to vydieranie ked ju nutime spať a ona nechce tak sa nepojde k babke a pojde sa len vtedy ked bude spať? Chceme ju spravne vychovávať a používať také slová aby jej to nejak neublížilo a podobne , len niekedy niektoré situácie nezvládneme a už je oheň na streche
Nie, to je akcia a dôsledok, dodržiavanie hraníc. To isté ako "ak nechodíš do práce, nemáš výplatu". S láskou rodiča k dieťaťu sa ale nemanipuluje a nevyjednava. Tam je hrubá čiara.
Pekne ju vydiera a manipuluje a ešte aj zastrašuje.
muž je rázne povie, nediskutuje atď ..bude sa dcéra priecit ešte viac.mal by zmeniť ten ton a vyjadrovanie.
Mat rad sa neda merat, cize ani hovorit a podmienovat to, ze ak nieco urobí ci neurobi, budeme sa mat viac ci menej radi
Muz ide na to dobre, ved hovori jej preco je nahnevany, co urobila ci neurobila, ako sa ma, preco sa zlosti.. dieta to vie
A este ked sa jej vie nasledne aj ospravedlnit, ukazuje jej spravanie aj z tohto uhla.. to by nedalo vela ludi /muzov
Priklad s babkou je fajn, lebo to je to co ma rada, vie pochopit silu trestu a je adekvatny jej veku, pochopenia..
Dieťa nepotrebuje 5krat za deň počuť, že ho ľúbite. Dieťa to potrebuje cítiť. Musí sa cítiť sľúbené a prijaté.
Skús na oplátku manželovi povedať, že ho nebuš ľúbiť, ked nevyorace garáž, alebo nebude zarábať o 500 eur viac.
Ak ten obedny spánok má byť príjemný oddychový čas pre dieťa a nie stres.
Ty si niekedy skúšala násilí zaspať? Veď si len v kľude ľahnite, rozprávajte sa, čítajte knižku, alebo ju len hladkaj, objím, aby si oddýchla, skludnila trochu.
Ja sa smejem na tom ako deti potrebujú prísnu výchovu a nastavenie hraníc a neviem čo.. veď ok niekedy je to na mieste ale zrovna nútiť dieťa spať keď nechce, jesť keď nechce a podobné fyziologické potreby tam je to na povážení... Zrovna štvorročné dieťa by už spať na obed nemuselo ak nechce... Inak k tej tvrdej výchove moja mama nebola príliš prísna teda skoro vôbec aj keď sa snažila a nevyrástol zo mňa človek čo by iným skákal po hlave alebo bol asociál a pod. Je par vecí čo sa mi pri nej nepáčia ale čo sa tohto týka som jej vďačná za jej výchovu mali sme pekné detstvo kde sa sem tam oči prižmurovali
@abbey1 presne si to trafila ... A koľko je takých domácnosti kde sa jednoducho na obed spať musí aj keď sa dieťaťu zaspať nedá
Oceňujem vašu snahu, že tieto situácie chcete riešiť inak. Ibaže, pokial nebudete vedieť ako a nebudete to pomaly skúšať a trénovať na menej náročných, v takýchto vypätých k tomu opäť sklznete.
Najviac, čo môžeš urobit, je ísť mužovi príkladom. Nech vidi, ako reagovat a môže to od teba odpozorovať.
Môžeš napr. povedať “som nahnevaná, podrazdena, pretože potrebujem oddych a pokoj a chcem, aby sme si išli hneď teraz ľahnúť.” Je lepšie povedať, ako sa cíti človek sam, než útočiť priamo na niekoho (hnevam sa na teba). Namiesto zvaľovania príčin svojho hnevu na niekoho iného, by si mala povedať, čo ta trapi, čo potrebuješ/chceš/chyba ti a spojiť hnev iba s nejakym konkrétnym správaním toho druhého (nadalej sa hras a odmietaš ísť do postele).
Pripadne vo chvíli, keď už na muzovi vidíš, že stráca nervy, povedz, nech to nechá na teba a ide na chvíľu prec.
Pokial sa o tej návšteve babky rozhodnete vedome ako dôsledok, že tam nepojdete, pretože dcerka zvykne byt podrazdena a chcete, aby návšteva prebehla pokojne, informujete ju o ďalšom možnom vývoji situacie, je to ok. No ak to muž vysloví v emociach, pretože si nevie rady, ma to byt akási forma trestu, zastrasovania, donucovacieho prostriedku, tak je to skor ako vydieranie.
Dcerka nechce ísť spat a môže to mat rôzne dôvody. Vy sa ju snažíte presviedcat a vysvetľovať, no nepočúvate ju a nehľadáte pricinu jej odmietania. Preto je skor dôležité zistiť, čo je za tým. Niekedy už len ta snaha počúvať druhu stranu, vie pomôcť.
Inak pokial dcerka nechce spat, je fajn si dať aspoň taky oddychový čas. Aj to pomôže, aby dieťa nebolo unavene a príliš nervózne. A je lepšie ísť si odpočinúť sam ako prvý, to dieťa sa potom zvyčajne pridá.
Určite nech jej nevraví, že ju bude mať menej rád. Pocit milovania by nemal byť podmienený subjektívne nastavenou poslušnosťou... Mne osobne sa pri takých rečiach ježia všetky chlpy a určite by som zasiahla. Takéto vydieranie je neprípustné. Takýmto spôsobom z nej vychová akurát tak húsku, s ktorou si neskôr muži budú robiť čo chcú skrz také reči akože nie je dosť dobrá.
Na to že má 4 mi pripadá, že je na ňu príliš prísny. Treba si uvedomiť, že deti nie sú malí dospelí. A on sa s ňou baví ako s teenagerkou pomaly...