Ako riešiť problémy so správaním 4-ročného syna?
Ahojte. Mám syna, ktorý bude mať v októbri 4 roky. Od malička šikovný chlapec, pomerne skoro začal aj chodiť, naučil sa farby, počítať všetko mu išlo rýchlo a v pohode. Jediné čoho sa boji tak hlasných zvukov- tomu príčinu nájsť neviem, boji sa ich od malého bábätka že keď sme aj nikde išli kde hrala hudba tak začal plakať a byť nepokojný. Ale k veci. Postupne sa jeho správanie s príchodom do škôlky ( september 2023) začalo meniť k horšiemu. Odvráva mi, kričí, huka. Ale ako teraz v septembri tento rok nastúpili do škôlky nové maličké deti ktoré denno denne plaču malého správanie je úplne hrozne. V škôlke je to anjel ktorý sa pekne hrá, počúva na slovo, naje sa, oblečie, pospi, proste úplne bez problémov. Ako prídem pre neho je to ešte ok, prídeme domov a otras. Začne skákať po dome, behať, ziapat vrieskať, naťahuje mačku aj keď to má samozrejme zakázané, hádže veci na zem, kričí na mňa že som odporná mama, nepočúva ma, dneska vonku do mňa hádzal kamene, jablká a šušky čo už som mala ozaj nervy na kraji. Zvýšila som hlas nepočúval ma, ja ho biť nechcem ale toto si dovoľovať nemôže ku mne. Potom vyšiel von aj jeho otec - môj priateľ, tiež mu dohováral ale hodil kamen aj do neho tak dostal na zadok. Ja už neviem čo s ním, snažím sa ho zabávať hrať sa s ním, čítame si spolu..pracujem každý deň 8 hodín vo výrobe, prídem domov unavená ale venujem sa mu ale toto jeho správanie ma neskutočne vyćerpava aj som si poplakala už ..poraďte čo robiť, psychológ alebo ako to riešiť? Vravím , inak je to múdry chalan a sám od seba mi povie aj mami, ľúbim ťa.
Ahoj, kým som si dnes neprečítala tvoj text, tak som myslela, že som asi blázon. Tiež mám syna presne ako ty, v škôlke zlatíčko, ale ako pre neho prídem do škôlky, tak je ako čert. Normálne som povedala manželovi, že ja pre neho chodiť nemôžem, lebo čo on dokáže to je hrozne 😭napr tento týždeň, že ideme kúpiť nálepky, samozrejme si vybral autíčko. Hovorím dobre, vyšli sme z obchodu. A napadlo mi, že sme mali vziať ešte jedno dcére, no a on neskutočný záchvat, že on jej nič kúpiť nejde a že ideme domov. Trvala som na svojom, tak sa hodil o zem a nové autíčko tiez. Tak som ho vzala a hovorim, že toto autíčko teda dáme Elenke a išla som do auta. Záchvat ešte väčší, v aute detto, doma do mňa začal kopať a hádzať sa po posteli ako keby mal epileptický záchvat. Ani chytiť som ho nemohla, chcela som ho upokojiť. Začal kričať, že mám ísť kúpiť ešte jedno autíčko. No poviem Ti bola som zúfalá, normálne som si sadla a začala som plakať, že kde som urobila chybu 🙏🥹podotýkam, že som po ňom nekricala, nezvýšila som hlas. Všetko som hovorila s kľudom. Za dobrotu na žobrotu sa to povie. A potom sa ukludnil a bolo dobre. Proste tiež mám pocit, že keď ide z tej škôlky, tak ho musím nechať na pokoji, doviesť ho domov, nech sa prezlečie a ide von, lebo ako mu narusim ten jeho režim, tak je to cele zle. Inak je úplne normálny, má kamarátov, nebojí sa ničoho. Tak ja neviem, u psychologa som s ním nebola. Proste si myslím, že je len taký citlivý a do toho obdobie vzdoru no. Má 4 roky a už rok chodí do škôlky.
@autorka Ahoj, len ti chcem povedat, ze ja mam takeho isteho syna, velmi sikovny, bystry, ale tvrdohlavy ako mulica, vybuchy zlosti, vrieska, krici, bucha. Ak viem udrzat pokoj a komunikovat pekne a pokojne, ale trvat na svojom, vieme sa dostat k tomu co prave treba. Niekedy buchnem ale tiez mu viem povedat ze prepac, nezareagovala som spravne. Je velmi citlivy, v dobrom aj "zlom". V skolke ma rad ucitelky, lebo sa s nimi moze vykecavat, deti nie, prvych kamosov si realne nasiel pred 3 mesiacmi. Ked sa nastve chce ich zabit, ked je dobre, luci sa so slovami ze ich lubi. Zato uz rok vie pocitat po anglicky, Zacal pisat, prve citanie, a podobne. Sestru zboznuje ale ked mu co i len zavadza v ceste, uz ju pacne po hlave. Bucha dverami a vresti nech ho nechame na pokoji. Co v tej chvili rada spravim. Co ti ale viem poradit, je zachovat najviac pokoj ako vies a vzdy ked sa upokoji, vysvetlit si situaciu a dat mu alternativy spravania. Uznaj mu pocity, viem ze sa hnevas, chapem ze ti to vadi etc. A ta citlivost na zvuky...to vobec nemusi byt autizmus, aj moj syn to ma, aj ked uz je to lepsie. Mame v rodine aj vysokofunkcneho autistu a to je uplne ine, aj ked vela veci moze mat podobnych s takymto citlivym deckom. Vsetci sme koniec-koncov trochu "ini", len nie vsetci mame diagnozu.