Ako si poradiť s neposlušným 4-ročným dieťaťom?

Šla bych cestou tvého manžela - v tom věku prostě vzdoruje, u všeho. Přiznej mu jeho emoce, že chápeš, že je naštvaný, že se mu nechce a u toho vysvětli, proč je to třeba. Máte možnost nějakých magnetek, samolepek - připravit mu řád (děti to potřebují), kde by si mohl sám kontrolovat, že je čas na jíslo, zuby, spaní? Křikem a sílou to nejde. Zatvrdí se ještě víc. Je už velký, dohodněte se na pravidlech a pak důsledně vyžaduj dodržování. držím palce.

Do skolky chodi? Ak ano, ako sa tam sprava? Ak nie, preco-mozno by mu kolektiv rovesnikov pomohol byt viac samostatny ak by videl co ostatne deti zvladaju

@vler do škôlky chodí od 2 rokov, v škôlke s ním nemajú žiaden problém. On je totiž hanblivejsi a skôr introvert keď je v prostredí s inými ľuďmi, doma sa prejavuje úplne opačne... S mužom hovoríme stále že čím je malý šťastnejší tým je to s ním náročnejšie

Moja bude mat 4 a to iste mame doma. Vedela sa ako 2 rocna skoro cela poobliekat a ona teraz cirkusuje, lebko nevie 🙄. 1000x jej musim povedat, nech sa prezlecie ci spravi hocico. O jedeni radsej ani nepisem(sla dnes spat hladna:vypytala si veceru, sadla k nej a ze ona to nechce). Nic na nu neplati, ani pekne, ani po zlom...

aj moj je v skolke tichy a poslusny, samostatny atd. doma je iny. je to normalne, minule sam povedal, ze doma ma bezpecie a moze sa uvolnit. skuste prestat tlacit, hadam ten protitlak povoli. dufam, ze to pojde a ze si nakoniec predsa len uzijete dovolenku 🙂

@deedol áno na toto musíme dávať pozor aby bol stále najedeny a vyspatý, ak mu chýba jedlo alebo spánok je to katastrofa s ním, problém že aj do jedla aj do spánku ho musíme nútiť sám od seba nepríde že je hladný to len my na ňom vidime keď sa bezdôvodne rozplače a rozladi ho maličkosť 🤷 mám ale ešte aj menšie dieťa čiže sú situácie kedy sa neviem rozdvojit a potrebujem aby bol viac samostatný, ono to uňho funguje totiž tak že vždy keď raz ustupim pomôžem mu tak potom to začne vyžadovať na pravidelnej báze, skúšala som to viac mu ustúpiť ale potom som už fakt musela robiť všetko ja, aj ho prezliekať (ľahne si na posteľ že prezlec ma) aj ho kŕmiť dokonca na wc som ho musela nosiť na rukách 🤷 čiže toto ide dosť do extrémov

To je asi fakt taký vek, kedy zrazu začnú chápať viac veci a nejak ešte stále úplne nechápu to, že by bolo fajn spolupracovať. Moje deti boli obe najnáročnejšie vo veku 4 rokov, ak ta to poteší

Úplne ako môj, únava to si radšej nachystam stratégiu vopred… napríklad zo skolky idem radšej s nim oproti do kaviarne na WC a niečo malé zjesť a doplniť tekutiny pred cestou, aj keď by som radšej isla rovno domov. V konečnom dôsledku nám to lepšie funguje, keď prídeme neskôr, ale on si pred cestou trochu “oddýchne”

@berenika39 uňho dohadovanie neplatí iba vydieranie, on všetko veľmi dobre chápe (psychologicka je názoru že má nadpriemernú inteligenciu) čiže on vie prečo to od neho chceme ale je tvrdohlavý, presne vie postupy lebo má rovnaký režim už dva roky vie keď sa zobudí aký je postup čo všetko treba robiť no aj tak máme problém v priebehu hodiny ho vychystat do škôlky niekedy, hodiny pozná vie presne kedy ide do postele ale vidí že je toľko hodín a začne naschvál robiť ešte väčší krik a behať po celom byte 🤷 mne jediné čo naňho platí je vydierať ho brať mu hračky a pohroziť sa niečím a som z toho už unavená

@pohodacka03 no tak vidím že rovnaký prípad, náš rovnako v dvoch rokoch sa vedel obliecť vyzliecť vie vlastne celý režim okolo seba sám ale odmieta to robiť 🙄 ja som tiež párkrát povedala že ok nechceš jesť tak ideš spať, dvakrát sa v noci s plačom zobudil že je hladný a musela som rýchlo nejaký chlieb urobiť čiže my s mužom sme si to nakoniec odniesli 🤷

chapem, mozno aj ziarli trocha na mladsie dieta, lebo vidi, ze pren este vsetko robis ty. vraj sa stava, ze dieta sa potom akoby vrati vo vyvoji a vyzaduje od rodicov veci, ktore uz predtym zvladalo. skusila by som sa s nim mozno nejako dohodnut (neviem, ako je na tom s komunikaciou, ked si pisala, ze ma nks) - ze toto ti pomozem, toto urobime spolu, ale potrebujem, aby si toto skusil sam... normalne by som mu povedala, ze nemam chut ho vydierat a ze sa chcem dohodnut, lebo takto je zla atmosfera. a este je dolezite "nenaskocit" na tie jeho emocie (u mna je toto casto kamen urazu, lebo ja sa rychlo vytocim) - zostat pokojna, trvat na svojom, ale nie s hnevom a zlostou a frustraciou, ale s laskou. teda "mam ta rada, ale toto a toto fakt vyzadujem". a zas niekde inde popustit, nech zas nema pocit, ze je zrazu uz velky a musi vsetko zvladat a jeho surodenec nie. je to tazke s dvomi, ja mam jedneho a mam obcas co robit. plus moze byt aj citlivejsia povaha... (prepac, ze pisem tak chaoticky, ale pracujem pritom a este citam prispevky, co si medzitym doplnila:D)

@deedol ďakujeme 😊 z dovolenky už ideme domov a myslím že dlhú dobu ma na žiadnu nikto neukeca 🙈 rozmýšľam presne nad tým že nebudem tlačiť že to nechám naňho že nechceš sa prezliecť ok budeš v pyžame nechceš jesť ok budeš hladný nechceš spať ok budeš unavený ... Len sa bojím že koniec koncov si to aj tak my s mužom odskaceme

@bluka2 presne, niekedy ked ho vezmem zo skolky (chodi naobed domov, lebo nespi od 2r), tak uz vidim, ze je zle, hladny, unaveny, pripadne sa nieco stalo, tak uz mam nachystane zvladacie strategie, aby trocha vypustil paru. nie vzdy to vyjde samozrejme :D

@bluka2 no ja do škôlky nosím vždy proviant a hneď v chodbe mu dávam jesť aby sme domov išli, hovoríme tomu že potrebuje pitstop a dotankovat aby vládal niekde ísť
No dúfam že aj u nás to bude najnáročnejší vek a že sa to zlepší 🙏

nemusis to zas uplne takto nechavat nanho, ze nech si robi co chce, lebo ano, unaveneho a hladneho si odnesiete vy. skor by som si urcila, co je pre mna dolezite - napr. aby sa najedol a aby siel vecer spat v normalnom case, ale ze bude v pyzame od rana, kym nepojdeme von, to zas prezijem. zas nejake hranice musia byt 🙂

Suhlasim s
@deedol , ak to necháš cele na neho, aj tak sa to vráti k vám a ešte s takým úrokom ako od nebankovky 😂

My sa tiež chystáme na dovolenku, teraz sa trochu bojím, ale je to v januári keď bude mať 5, takže si držím palce ako to čítam 🤣

@deedol haha si zlatá ďakujem ❤️ áno keď celý deň sa s ním snažím fungovať tak už aj ja k večeru vybuchujem a nie som kľudná lebo už nemám na to kapacitu stále dokola ho o niečo žiadať 😕 ale vieš si predstaviť pri dvoch deťoch robíš 5 veci naraz a o ďalších 5 už dopredu rozmýšľaš, keďže menšej neviem ešte nič vysvetliť tak potrebujem aby aspoň on fungoval... Niekoľkokrát som mu to vysvetovala že potrebujem aby mi pomáhal on to aj chápe len proste keď má svoj deň a náladu tak nepomáha nič len prežiť to. Ešte keď muž nie je doma že som len s deťmi tak to ako tak ide ku mne nejaký rešpekt má ale keď príde muž domov to je hotový cirkus doma, syn je taký šťastný že nevie čo od dobroty 🙈
Ja som rozmýšľala nad tým jedlom a spánkom že nech si sám uvedomí aké je dôležité aby sa najedol a pospal si, nech nemusíme vkuse za ním behať s jedlom a nútiť ho jesť ale nech sám sa naje lebo vie že je hladný, a rovnako aj ten spánok. Či na toto je ešte malý?

@bluka2 😂😂😂 no len to je začarovaný kruh nemôžem to naňho nechať čiže musím sa o to postarať ja a keď iba polievku je pol hodinu napríklad a jedáva 6x denne tak ak ho nenutim tak by celý deň len za stolom sedel napríklad 🤷 lebo on si sadne kuka naokolo a robí všetko možné len neje aj keď je hladný, doma má hračky aj video pri jedle zakázané (hračky už skončili v polievky aj zhodili jogurt na zem) a pri videu on vôbec neje lebo sa sústredí na video. Čiže vlastne čo mi ostáva? 😀 Stále ho dokopavam k tomu a nutim 🤷 lebo zas keď nenutim je nervózny uplakany a hladný 🤷
Ja už fakt neviem ja mu aj vysvetlím prečo musí papať aj mu dám jedlo čo má rád ale je to celé prd platné aj tak som večer psychicky vyčerpaná z neho.
Už som aj pri obliekaní mu povedala že ok nechceš sa prezliecť tak budeš spať v tomto no on chytí záchvat plaču nervy že nie nech mu pomôžem a zas vysvetľovanie nepomáha on už keď začne plakať tak pomáha len krik, vtedy zázračné sa prezliecť vie a keď sa prezlecie začne sa smiať na tom 🤷 no na palicu

neviem, asi kazde dieta je v tomto individualne. moj by pokojne nespal, ale na tom trvame, kedze nespi cez den a rano vstava pomerne skoro, tak o osmej proste uz musi lezat v posteli. vecer som pripravena na to, ze moze byt unaveny a bude ho treba nahanat, ale niekedy prekvapi. (vekom sa to zlepsuje, napr. nas sa teraz uz sam sprchuje a ja mam 10 minut pre seba, kedy sa ukludnim, ak ma niecim vytocil🙂, a potom pokracujeme).

co sa tyka jedla, u nas je to tak, ze sa je zasadne pri stole. vzdy mu oznamim, ze jedlo je na stole, nech si dokonci, co prave robi, a moze prist. niekedy pride, niekedy treba pripomenut, niekedy treba ist ponho a doviest ho tam. ked uz si sadne, vzdy aspon nieco zje. vacsinou neodbieha, ked ano, som ochotna este raz ho vratit, ze teda teraz jeme a neodbiehame, a ked zas zacne nieco ine riesit, tak poviem, ze ok, asi dojedol a mozeme ist do sprchy alebo co. (pomaha, ked aspon jeden z nas je alebo aspon sedi pri stole s nim - co neviem, ci by sa tebe s dvomi detmi dalo.)

teraz citam, u nas a u vas je ten rozdiel, ze vas je pomaly a nas rychlo, on je do 10 min vybaveny. ako zvlada jest v skolke? tam na nich vraj necakaju...

Padlo tu už niekoľko dobrých rád, obzvlášť tá o tom zbytočnom tlaku, skús viac púšťať veci, nebaziruj na tom, čo ozaj nie je podstatné. Ver, že väčšina vecí podstatná naozaj nie je. Toto je niečo, čo som sa aj ja musela pri mojom AS dieťati naučiť. A strašne sa mi uľavilo, naozaj v záujme zachovania psychického zdravia to bolo veľmi potrebné. No a ďalšia vec, rieš v tých situáciách seba. Ber to ako lekciu, polož si otázky, čo to s tebou robí, keď to dieťa niečo nechce, čo cítiš, čo je za tým, prečo ťa to tak veľmi berie. Veľa veci keď si človek zvedomni, tak zrazu akoby utali a dieťa prestane.
Veľmi dobre je komunikovať s dieťaťom spôsobom, ako píšeš - že komunikujes svoje potreby. Čiže povedať mu, teraz potrebujem, aby si si sám obliekol tričko, aby sme mohli ísť na ihrisko...atd. Neocakavaj ale, že to spraví, proste zbav sa zbytočných očakávaní, predides sklamaniu a nervom. Komunikuj mu to, ale neocakavaj. A kľudne niektoré veci nechavaj na neho, ale s tým, že mu budeš núkať pomoc, resp navrhnes, že sa môže najesť, ak chce. Na začiatku to bude ťažké, ale dieťa sa tým naučí aj vnímať svoje potreby a prebrať zodpovednosť, pretože ak mu ty vkuse diktujes, čo má robiť, on sa potom nevyzná sám v sebe a aj z toho vzniká potom frustrácia. A snaž sa ostať kľudná, on cíti tvoj stres, tvoje očakávania a aj preto možno neurobí, čo mu vravíš, lebo cíti tlak.

Nevydírej ho. To se ti vrátí. Zkus dohodu - bude to, bude to.....

@deedol v škôlke je problém s jedlom to aj učiteľky hovorili že on všetko sleduje všade pozerá a nestíha jesť keďže tam na to nemajú čas tak on by to aj zjedol ale nemá na to čas, na toto som sa zamerala posledné dva týždne akurát každé ráno mu poviem že keď prídeme preňho chceme vidieť na tabuli že zjedol všetko na desiatu obed aj olovrant a posledné tri dni to tam už bolo 👍 len mu to musím stále prízvukovať
Doma muž skúša s ním súťažiť že kto prvý zje ale vždy to dopadne tak že muž musí prestať jesť a nechať ho vyhrať (toto nie som zástanca ale budis), ja ho podplacam gumenými medvedikmi občas 🤷
Snažím sa to robiť tak že večeru máme naraz synovi pripravím a dcéru krmim tak papaju naraz. Toto je aj u nás tak že papať musí zásadne pri stole, akurát keď mu ovocie nakrájam pripravím to si môže jesť aj v izbe ale hlavné jedlá raňajky obed večera pekne pri stole a bez hračiek a videa. Ja sa ho ale snažím učiť že jedlo sa nevyhadzuje a čo má na tanieri treba aj spapat čiže dokým nezje tak nechcem aby odchádzal v tomto som prísna to uznávam 🤷

s tou skolkou sa to hadam rozbehne a mozno to potom pomoze aj doma.
co sa tyka sutazenia, ak vam to funguje, ok. v tom veku deti este nevedia prehravat, to este par rokov potrva, kym sa naucia 🙂
co sa tyka toho jedenia doma - mame to rovnako, tiez obcas dovolim ovocie pri hre. ale urcite by som nenutila zjest vsetko, mozes mu tym vytvorit nejaky blok alebo dokonca poruchu prijmu potravy. je nejaky extremne chudy, ze na tom trvas? lebo naozaj sa to neodporuca. (mna tak nutili a mam v podstate celozivotne problemy s vahou, lebo necitim, kedy mam dost - vzdy zjem vsetko, co je na tanieri.)

@akvi toto bolo veľmi pekne napísané ďakujem 😊 musím nad tým porozmýšľať, no keď niečo nechce poslúchať tak vo mne to vyvoláva pocit že tým pádom že on to nechce urobiť tak to musím urobiť zas ja pričom mám dosť inej roboty toto je také hlavne. A má nastavený režim na ktorom bazirujem dam príklad, ráno vstane ide sa vycikať prezlečie sa umyjeme spolu zuby príde sa naraňajkovať a môže sa ísť hrať (prípadne kým varím donesie si activity knižky a pri mne v kuchyni vypĺňa) medzitým pripravím desiatu ovocie čo mu dám do izby potom na obed príde napapať sa prezliecť sa a do postele... Tento režim sa snažím dodržiavať len s každou vecou v tom režime je problém a síce ten režim funguje dva roky a ja sa ráno opýtam že čo ideme teraz? On mi povie že prezliecť cikať zúbky on to ovláda lenže problém je v tom že nič nechce robiť sám a vyžaduje vo všetkom pomoc pozornosť a mne sa to nedá keďže musím robiť okolo mladšej tak neviem sa z toho vymotať 🤷 a problém je aj čo som písala že keď mu raz pomôžem na druhý deň to už berie ako samozrejmosť a vyžaduje to, a toho sa dosť bojím lebo čím viac mu pomáham a som dobrá tým to je s ním horšie a horšie 😔 ako súhlasím s tebou vo všetkom čo si napísala len to neviem nejak poňať tieto veci v praxi

@deedol no má 107cm a 16 kíl čiže tučný nie je, on tým že je taký aktívny vkuse v pohybe a behá tak cez deň spáli veľa energie 🤷 občas ustupim s obedom napríklad keď mi povie že spapa večer (a večer to aj naozaj spapa) ale nerada plytvam jedlom a on je taký že po dvoch lyžičkách povie že už si neprosí (doslova sa mu nechce jesť ale keď vezmem lyžičku do ruky ja že mu pomôžem to bez problémov zje všetko) tak to by bol kosť a koža, to ho vždy k tomu nejak ukecam že to spapa

Netrvala by som na tom, ze musi zjest vsetko co je na tanieri. Moja ked nechce tak nechce, vobec do nej netlacim (prosperuje dobre). Moze mat z toho traumu. Ostatne suhlasim co uz bolo povedane, ak niekde mozes povolit povol ale hranice aby zostali. Nenechavala by som to na nom, ze ako on chce. Myslim ze dieta v tomto veku este nevie tak komplexne premyslat o nasledkoch svojho spravania.

@duppka13 on veľmi špekuluje s jedlom on nechce ešte ani nezačne jesť 😕 keď ho krmim ja nemá problém zjesť ale keď má jesť sám tak už na začiatku nechce jesť
Uvedomujem si ale to riziko nútiť ho do jedla, ale napríklad keď je s babkou a jej tvrdí že nechce jesť babka ho nenúti no keby si ho videla keď príde domov v akom je stave (umrncany nervózny) tak vidíš že je hladný tak to čo nechcel jesť musíme doma zas doňho tlačiť aby bol zas v pohode 🤷 čiže koniec koncov by jedol minimum a vkuse by bol uplakany nedalo by sa s ním fungovať. Tak to že chcem aby všetko zjedol beriem ako menšie zlo v tomto prípade

S tým jedlom taká zlata stredná cesta. Tiež chcem, aby zjedli, hlavne keď nechcú kvôli tomu, že radšej sa hrať, jesť je nuda a pod. A tiež šetriť planétu je podľa mňa fajn a aj takto im to ukazovat. Ak je nejaký dôvod, že im naozaj nechuti alebo naozaj nechcú, jasne, že výnimočne sa aj vyhodí.
Túto teóriu som razila pri dcére, že uplna pohodicka jedlo chce-nechce na nej a potom začali byt deti v skolke stále väčšie a väčšie od nej… pýtala som sa ostatných rodičov, či nútia deti jesť alebo čo a oni, že jasné 😅 tak som si na tom dala záležať a za pol roka sa fakt vytiahla do výšky. Nebolo to vyslovene nútenie, ale proste sedela som s ňou a papkali sme, nové recepty, bla bla, môžeš poľaviť, ale nie do extrému z opačnej strany podľa mňa