Ako si poradiť s neposlušným 4-ročným dieťaťom?

Choď hlbšie v tých pocitoch - nechce niečo spraviť= musíš ty = ako sa v tom cítiš? , hneváš sa?, si z toho v strese? bojíš sa?, atd... Na koho sa hneváš? Z čoho máš stres? Čoho sa bojíš? Takto pokračuj, kým neprídeš k podstate toho pocitu. Pretože dieťa je len spúšťač.

Skúsim príklad, ktorý často uvádzam. Môj syn si odmietal viazať šnúrky, už mal hádam aj 10 rokov a vyžadoval odo mňa,aby som mu ráno viazala. Neskutočne ma tým vytáčal, normálne mi vždy skazil ráno. Hlavou mi bežali také tie haluze, že veď to nie je normálne, že 10 ročnému zavazujem šnúrky, je už dosť veľký, aby to robil sám, robí si zo mňa vlastne slúžku...atd . Tak som sa začala v tom celom rýpať a prišla som na to, že je za tým vlastne môj strach, bála som sa, že čo by si asi tak pomyslel niekto, keby vedel, že čo robím, išli mi hlavou také tie stereotypné reakcie, že "už je predsa veľký, už by mal..." čiže nejaké moje nenaplnené očakávania, čo by dieťa "malo". Ďalej som sa zamýšľala, čo mi na tom vlastne vadí reálne. A zistila som, že keď sa zbavim tych myšlienok, že mal by, že robí si zo mňa slúžku atd . Tak zrazu zisťujem, že mi nevadí zaviazať mu ich. Ďalší deň som k tomu šla s čistou hlavou, bez tých negativnych emócií. Takto prešlo pár dní, uvolnila som sa v tom. A možno tak o týždeň, dva to zrazu syn už nechcel. Skoro som odpadla, keď sa to opakovalo.. Potom sa stalo občas, že to vyžadoval, fakt zriedka a prišla som vtedy na to, že pre neho je to taký rituál ranný, v ktorom si užíva mňa, v ktorom cíti, že som tam ráno pre neho, lebo on nerád chodil do školy, takže také uistenie to bolo pre neho. A kým som to robila v tej negativnej emócii, tak on to cítil, že tam vlastne nie som pre neho, tak čím viac som mala nervy, tým viac tlačil na to.

Jasne chapem Ta. Moja skusala na mna ze bude jest len ked jej pustim k tomu video. Vydrzala nejest do vecera, dva dni po sebe a potom ju to preslo a uz to neskusa. (Este dodam ze je mladsia od tvojho a ma viac kil takze netyram ju hladom).
Ked ju strazila moja mama co video pustit nevie tak od nej nepytala. Ciste vydieranie, skusa hranice co jej este prejde.
Zuby si vie umyvat sama a zrazu zabudla. Povie mama s tebou iba.
Podla mna je to vo vasom pripade trichu aj boj o pozornost medzi nim a mladsim surodencom. Moze sa citit, zd uz nema tolko pozornosti a ze mladsie dieta ano. Ale myslim, ze to tu uz niekto spominal.

@akvi zaujímavý príklad, v tomto by sa to povedzme dalo vyriešiť aj topánkami bez šnúrok (ktovie, možno by si našiel niečo ine). Šnúrky ber čert, len s jedlom a hlavne pitím aspoň u nás neprinieslo žiadny výsledok nechať to na dieťati. Proste som ho vyzdvihla zo skolky, kde bol od 8-17:00 a fľaša vody úplne plna, nevypil nic

Ahoj, ak má nks, tak zjednodušiť pokyny, prípadne doplniť o obrázky/gestá. Skúsiť sa na veci pozrieť z jeho strany a nájsť nejaké veci, kde mu umožniť autonómiu alebo aspoň výber z 2 veci. Hranice - ľahko sa napíše, ťažko robí. Zlepší sa to s tým, ako sa mu zlepší porozumenie. - je dosť možné, že nevie, ČO má robiť alebo PREČO....
Videá Ti urobia medvediu službu, ale úplne chápem <3

Môj raz jednu pani po bruchu v obchode, myslela som, že sa prepadne od hanby 😁. Celkovo ísť s ním do obchodu bolo vyčerpávajúce. A tiež jedináčik pohodlný a to je do teraz. Už ma 9. Ale zmenil sa, teraz sa skôr hanbí. Všetci si mysleli ze je nevychovany, ale noto sú takéto temperamentne deti. Kto nezabije neuverí 😊. Teraz je neskutočne slušný, kľudný na verejnosti a aj v škole.
Ťažko sa určujú hranice pre tieto deti. Skús mu dat všetko akoby za odmenu. Ak si neumyje zuby, nebude rozpravka a podobne.

Odvazim radit aj napriek tomu ze nemam skusenost s 2 detmi a tak je mozne ze som uplne mimo, ale toto je poda mna klasicka ukazka surodeneckej ziarlivosti. Vravis ze ked mal 2 roky bolo ovela samostatnejsi a vtedy zrejme surodenca este nemal. Ty sama pises ze on vsetko vie, chape preco sa to robi a aj to vsetko vie urobit, ale pretvaruje sa ze nevie, ze sa mu neda, ze nemoze a ked to zacnes pre neho robit, problem je zazracne vyrieseny. Oblecie sa, naje sa, umyje sa. On prosi o tvoju pozornost. Pretvaruje sa ze je mladsi surodenec pre ktoreho vsetky tieto veci robis a jemu ich odmietas. Jemu vobec nejde o jedlo, jemu ide o tvoju pozornost. Podla neho by to malo byt rovnocenne ze to co spravis pre maleho, spravis aj pre neho. On to este nedokaze pochopit, ze uz je dost stary na to aby si sa k nemu spravala inac.
Ten priklad s prezliekanim, ked si to nechala na nom, tak zacal plakat, lebo jemu nevadi sa prezliect. Jemu vadi ked to musi urobit sam. Uz ste v takom stadiu ze mu staci aj negativna pozornost ako je tvoj krik a vtedy sa prezlecie. Ten smiech za tym je obranna reakcia. Tvoj krik ho ranil, ale nechce ti to ukazat a tak to maskuje smiechom.

Ty sa tak velmi voci tomu branis, lebo sa bojis ze zacne byt lenivy a budes jeho sluzka. Podla mna k tomu urcite nedojde. Ano, vravis ze ked to zacnes robit, tak to potom automaticky vyzaduje, ale to je preto, lebo si este nenaplnila jeho potrebu o pozornost. Uplne genialne to opisala @akvi s tymi snurkami. Tie snurky su pre neho symbolom opatery. On si to v hlave tak nastavi, ze ak mi mama zaviaze snurky, znamena to ze ma lubi a tak bude na tom trvat. Ak by zaviazala tie snurky 3-4 dni a potom prestala, dieta by to stale vyzadovalo, lebo u neho stale existuju pochybnosti ci ho mama lubi. Tie vymiznu az po tom ako ich zavazovala 2 tyzdne. Mama naplnila jeho potrebu o pozornost, dala mu dokaz o tom ze ho lubi a tak to uz nepotrebuje.

Svoju metodou vydierania skusas uz dost dlho a zda sa ze bezuspesne a aj tak nemas z nej dobry pocit a nechces to tak robit. Ja by som urcite skusila starsiemu pomahat v tom co vyzaduje a popri tom ako ho obliekas ho objim a pobozkaj a pochval ze sa ti paci aky je samostatny (aj ked nie je samostatny, ale tym ze ho pochvalis mu vravis co sa ti paci). Viem, mas mladsie dieta, ale skus zatat zuby a na mesiac, menej var a upratuj, zapoj muza do starostlivosti o mladsie a mozno aj menej spi a ked vsetky tie veci pre starsieho robis, nabadaj ho k tomu aby to robil rychlo. Ty mu pomozes, ale potrebujes od neho aby on pomohol tebe a obliekol sa, najedol sa, umyl sa rychlo. Je to dohoda. Tym padom ta to mozno nebude stat az tak vela casu. Daj tomu mesiac a podla mna sa to zmeni.

Zaroven by som tiez nevylucila moznost ze ma urcitu poruchu aj ked to psychologicka nateraz vylucila, koli tomu ako vravis ze aj v skolke ma problem sa sustredit na jedlo. Sice s tym teraz nic neurobis, ale aspon to budes brat viac s rezervou ak budes vediet ze to nerobi preto aby ta vytocil.

Na dovolenky sa vykasli na niekolko rokov. Aj tak si tam neoodychnes.

@mirkava Citujem: "Kto nezabije neuverí"
Uvazujem ci to je preklep s tym zabitim a ma tam byt nezazije, alebo si to tak obrazne myslela...😀

@akvi Toto je podla mna neskutocne zlozite sa v tom momente zastavit a odosobnit od problemu ktory pred tebou je a zacat skumat svoje emocie. Ja to dokazem len neskor ked uz ten problem vyriesim a ked mam klud tak sa spatne vratim do toho momentu a uvazujem co sa stalo a kde je problem, ale uz to nie je ono, lebo ten impulz uz je prec, uz sa tazko cloveku vracia spat do tych emocii. Ty to dokazes, skumat svoje emocie priamo v momente ked sa na teba vyvalia?

@andreatytler 🤣🤣🤣 áno tak.... nazazije

@andreatytler áno on to vedel v dvoch rokoch ale neznamená to že to dobrovoľne robil 😀 len tým že chodil do škôlky tak musel tie veci robiť sám v škôlke... Ja som veľakrát rozmýšľala aj nad tou žiarlivosťou no dcéra má 10 mesiacov a ani raz odkedy sa narodila sme neriešili žeby na ňu žiarlil, práve sme boli prekvapení že veľa na ňu myslí pýta sa stará sa do všetkého ju zahŕňa ukazuje jej knižky ani raz sa nestalo žeby na ňu žiarlil preto som na začiatku ani nespomínala že je mladší súrodenec lebo som vedela že určite sa to nakoniec zvalí na žiarlivosť 🙈 on sa nezmenil keď sa malá narodila on je kontinuálne taký jej narodením nedošlo k nejakej zmene, len som ho pripravovala dlho dlho aby bol samostatnejší keď som bola tehotná ale bolo to prd platné
Pravdu máš v tom že jemu nevadí robiť tie veci on vie že sa majú robiť len jemu vadí ich robiť sám.
Čo sa týka poruchy má veľmi slabú koncentráciu veľmi ťažko sa s ním pracuje lebo každú chvíľu mení záujem o vec, pri ničom dlho nevydrží podľa učiteliek v škôlke je to na jeho vek normálne a psychologička to iba v rámci terapie spomenula že ťažšie sa s ním robí ale nedávala tomu žiadnu nálepku nejakej diagnózy iba keď sme sa bavili na spôsobe terapie tak povedala že keďže sa s ním ťažšie pracuje musíte urobiť to a to... V škôlke s tým jedlom je to problém ale keď sa na to sústredíme a každé ráno mu povieme že keď prídeme chceme vidieť že všetko spapal tak to ide dokáže to a zje všetko, len musíme mu to stále pripomínať lebo on to asi nemá veľmi za prioritu. Možno aj tým že doma mu stále pripomínam že neje a má jesť a v škôlke to nikto pripomínať nebude tak aj preto má problém sa na to jedenie sústrediť.
Och rozmýšľam ako to celé zmeniť no muž má dve roboty ten robieva aj cez víkend niekedy ale cez týždeň chodí domov 16:30 no je tiež k.o tiež si potrebuje oddýchnuť, a s varením tým že musím zvlášť variť dcére a zvlášť synovi tak som vkuse v tej kuchyni hlavne aj keďže syn papa 6x denne tak musím stále chystať jedlo umývať a kolotoč dokola.

Musím sa viac zamyslieť nad tou žiarlivosťou ale je to úplný Matrix predstaviť si že teraz všetko musím pomáhať aj jemu, to sa musím naklonovat asi 🙈

@mila06 máš môj veľký obdiv že máš tri deti po sebe 🙏 ja som bola dosť nalomena aj s tým druhým 😀 veľa šťastia ❤️

@akvi no keď neposlucha a nerobí to tak som na 99% v strese, viem že buď to budem musieť urobiť ja zaňho alebo ho dokopat k tomu aby urobil lebo ak to neurobí väčšinu to spustí ďalší väčší problém čiže potrebujem aby veci urobil. Príklad má teraz sople potrebovala som mu večer odsať sople inak by celú noc prekaslal, no ani za svet nelahol si behal že on nechce nasilu keď som chcela odsavat spustil plače čiže soplov ešte viac no tak nakoniec som sa nervovala nakricala nič neodsala a on prekaslal celú noc budil aj nás aj malú... Čiže môj hnev bol preto lebo som vedela že noc bude zlá pre všetkých keďže budeme vkuse hore a chcela som sa tomu vyhnúť 🤷 lebo zas keď nebudú deti vyspate budú cez deň nervózne a to spúšťač ďalších problémov... Čiže toto jeho správanie mi spôsobuje dosť stresy

@sasesoe ahoj, má NKS ale s porozumením nebol nikdy problém, on rozumie dobre jemu sa nks odráža "iba" v dyslalii, zle vyslovuje lebo sa všade ponáhľa nesústredí sa na reč a všetko komoli vynecháva hlasky, musíme ho zastaviť a musí po nás opakovať vtedy to vie povedať, čiže porozumenie je ok našťastie 😊
No tie videá dávam fakt len keď jeme mimo domu inak by sme sa nevedeli kľudne najesť pri ňom a on by neobsedel čiže v rámci verejného blaha 😀
S tým výberom to robím, každý večer si chystá veci na oblečenie do škôlky, s týmto paradoxne nemá problém on rád vyberá oblečenie aj pre sestru aj mne veľakrát povie že nemôžem ísť von tak oblečená že sa mám prezliecť. Prípadne to skúšam aj s jedlom že chces papať to alebo to no vždy to aj tak dopadne rovnako keď ma ísť jesť už nechce nič.

A co radila psychologicka ze teda mate robit?
Takze nikdy nebol dobrovolne samostatny? Tak to je mozno problem niekde inde. Neviem. Je mozne ze tie veci ako spanok, jedlo a oblecenie su pre neho absolutne nepodstatne a nedolezite a otravuju ho a vyrusuju a nema ich rad, lebo ho len oberaju o cas kedy sa on chce venovat hre alebo tomu co ho bavi. A teda ked tie connosti od neho vyzadujes, tak by si ich mala robit ty. Je to proste cudne, ze mu nevadi sa obliekat, ak ho obliekas ty, akoby si ty hrala nejaku velmi dolezitu rolu v tom bliekani. Aj od muza vyzaduje takuto opateru? Ked ho zacne obliekat muz, tak tiez je spokojny?

Skusila si sa ho niekedy opytat, preco tie veci robi? Nie v momente ked si vytocena, ale ked mate dobru chvilku, tak nadhod temu obliekania a opytaj sa ho ze preco ta ziada aby si ho obliekala.

Vyskusaj tu moju radu len v jednej oblasti. Napriklad pri jedle. Nechaj ho nech je sam a ked prestane, nakrm ty. Ak vsetci jete spolu pri stole, to by sa malo dat zvladnut krmit 2 deti na stridacku. Skus s nim urobit dohodu, ze dobre, budes ho krmit ked bude potrebovat, ale na oplatku potrebujes aby sa sam obliekal.
Alebo nieco taketo: Janko, vidim ze chces aby som ta obliekla, ale ja teraz potrebujem urobit 3 ine veci a ked ta budem musiet aj obliect, prideme neskoro a ujde nam autobus. Preto potrebujem aby si sa obliekol sam. Ako myslis ze by sme to mohli vyriesit. V tej chvili samozrejme si musis nechat cas na to aby on mohol aj prist s nejakym riesenim alebo aby ste sa dopracovali k spolocnemu kompromisu. Cize toto vyskusaj vtedy ked nie si v skutocnej casovej tiesni.

@andreatytler ja som zvykla byť zo všetkého tak strašne zúfalá, že som musela niečo zmeniť radikálne. Veľmi mi pomohlo, že sme mávali podporné rodičovské kruhy a tam sme sa pitvali vo svojich pocitoch, čiže nejaký mechanizmus som sa naučila. Pri tých snurkach napríklad, som sa dostala do štádia, že som sa ráno úplne zosypala, sadla si vedľa plačúceho dieťaťa a plakala s ním ( on tu situáciu totiž dokázal totálne vyhrotiť). A v momente, keď to celé púšťam - čiže je mi úplne jedno, že zameskame do školy, je mi úplne jedno, že som zlá matka, že som zlyhala a pod , v tom momente viem ísť do hĺbky, viem nájsť to, čo je za tým. Ale asi to chce fakt nácvik, ideálne v prijimajucom prostredí, kde ťa nik nehodnotí. A čím viac týchto momentov, tým jednoduchšie sa mi každý ďalší rieši, aj keď samozrejme, nie všetko dokážem takto prejsť.

Napríklad včera sa stalo, že sme nik neboli večer doma, nebol čas nakúpiť a už vôbec nie variť. Prišiel syn a nasratý, že je hladný a že nič nemáme. Moja prvá reakcia, ktorú ale nedávam von, to som sa už naučila dávno, bola - hnev a také tie slová, že ja nie som povinná sa o každého starať, všetci sme už dospelí. ( Proste hneď som mala chuť štartovať do obrany, pritom syn nepovedal ani pol slova o tom, že som na vine, že on nemá čo večerať. To je proste tá automatická blbá reakcia, ktorú veľa ľudí pustí von a potom je z toho konflikt). Po tej mojej reakcii sa samozrejme cítim zle, je tam pocit viny. Ale už dokážem behom pár sekúnd zanalyzovať, že ok, toto nie je môj skutočný pocit, toto je stereotyp, takto to btw má moja mama, nie ja. A v momente uvedomenia mi odíde aj tá negatívna emócia. To je pár sekúnd, aj keď to nevyzerá.

V rannom detstve môjho syna som sa veľmi veľa trápila, on bol extrémne náročný, takže fakt čisto zo zúfalstva som hľadala cesty, prva sa ku mne dostala Naomi Aldort, tú knihu som prečítala x-krát a začala používať tie mechanizmy. A to mi pomohlo prežiť. A ešte to, že som si dovolila aj zlyhať. Naučila som sa kľudne sa zosypat aj pred dieťaťom. To dieťa totiž občas chcelo len vidieť autentické emócie. Miliónkrát sa stalo, že po mojom zosypani / pustení vecí, bolo zrazu všetko ok, akoby sa nechumelilo.

@andreatytler inak to obliekanie, to aj môj veľmi dlho robil, že potreboval asistenciu. A neskutočne ma tým vytáčal. A to je presne ono. Ak by som to mala v inej emócii, tak ja teraz verím, že by to prešlo, len vtedy som to ešte netušila. Veľa vecí som v rannom detstve netušila a veľa som ich totálne pokašľala.

Podľa mňa si to pekne našla, že v tomto prípade je tam aj žiarlivosť na súrodenca, potreba opatery, pozornosti, uistenia, že mama ľúbi a je tam pre neho. A preto si myslím, že autorka potrebuje pracovať na svojich pocitoch. Veľakrát chceme riešiť dieťa, ale druhého je ťažko meniť, pokiaľ sa nechceme uchyľovať k trestom a manipulácii. Čo vieme ale ovplyvniť vždy - sám seba. To máme vždy vo svojich rukách a pre mňa napríklad nie je dôležité niečo robiť/nerobiť, ale to, ako sa v tom cítim. Ak budem mať dobrý pocit, že kŕmim svoje úžasné deti, tak je to v poriadku. Ak budem mať dobrý pocit, že ráno zavazujem šnúrky, je to v poriadku.

Autorka - ešte k tým pocitom. Skús ísť ešte hlbšie - si v strese a automaticky predpokladás, čo zlé sa stane. ( Aj toto je stereotypna reakcia, odkiaľ pochádza? Kde v živote si sa s tým stretla? Kto to takto mal v rodine? Prečo sa dopredu obavas? Čoho sa bojíš? Skús premýšľať). Skús si seba predstaviť, že ako sa cítiš bez toho predpokladania "zlého". Dokážeš si predstaviť, že ak neodsajes sople, nič zlé sa nestane? Ako sa v tom cítiš?
A keď si toto uvedomis, tak vieš sa ďalej rozhodnúť. Len musíš sa dostať k podstate, prečo takto reagujes.

@akvi naomi aldort prave citam, skvela kniha ❤️

@deedol Naomi je skvelý štart k zmene pohľadu na situácie a najúžasnejšie na tom je, že ona dáva konkrétne návody, čo v začiatkoch vždy pomôže.

@autorka vies co, ja mam doma skoro 4 rocnu, skoro 3 rocneho a 9 mesacneho. Citam teraz dost clankov, knih o vychove +videa a skusam nejake veci postupne. Co sa mi fakt osvedcilo je, travit s nimi osamote(s kazdym zvlast) tak 20 min casu denne uplne plnohodnotne, resp.kolko sa da. Neviem kolko ma mladsie dietatko, ale tych 20 min by mohol mozno manzel skusit postrazit. Naozaj, ked to praktizujem denne, menej sa hadaju medzi sebou, pohraju sa spolu a su ovela viac ochotni spolupracovat(obliect sa, cistit zubky, papat...). Teraz som tyzden vypustila, lebo sme riesli vela veci a katastrofa doma. Asi to nechces pocut, ale moze to byt ziarlivostou. Moji sa tiez tesia z braceka, donesu mu hracky, mojkaju ho, ale predsa chcu nejake veci co predtym nechceli, lebo vidia ze s nim to robim alebo len chcu pozornost. Oni este nevedia vyjadrit priamo ziarlivost. Mozno skusit rano- aha obujeme topanocky bracekovi/sestricke, pod mamka ich ide obut aj tebe-uvidis aka bude reakcia. Pri papani mi zacal strajkovat aj mladsi, co on je velky jedak, ale dala sok mu ochutnat aj maleho prikrm, jedli sme vsetci spolu a po tyzdni prestal strajkovat. Chce to asi vela trpezlivosti(co aktualne ani ja nemam) a bude lepsie ♥️

@akvi Idem urcite citat, Dakujem velmi pekne za radu.
Aj nas 4 rocny ktory ma neskutocne velku potrebu samostatnosti, casto vyzaduje aby som mu pomahala s obliekanim aj ho krmila. Nikdy som s tym nemala problem, lebo viem ze to dokaze, ze ta jeho ziadost nie je pohodlnost, alebo lenivost, alebo nesamostatnost ale ze je to ziadost o opateru. Ak sa mi da, tak mu s kludom vyhoviem. Nikdy som nemala pocit ze by to zneuzival. Ja sa na toto pomahanie pri obliekani a jedeni pozeram tak ze ked mu s tym pomozem je to rychlejsie ako ked ho o to 20x ziadam a je doma vacsi klud. Ja dosiahnem to ze niekam ideme na cas a on dosiahne to ze ho opatrujem. Ale ak by som mala dieta, ktore nie je samostatne, asi by som mala strach ze mojou opaterou spohodlnie.

S cim mam ja obrovsky problem je ked nechce urobit nieco co potrebujem aby urobil.
Pri obliekani si viem pomoct, lebo viem urobit co potrebujem, ale ked proti mne bojuje, tak som bezmocna. A toto ma neskutocne vytaca. Nechce si umyt ruky, nechce sa napit, nechce si vyfukat nos (co mala aj autorka). Je to taka extremna tvrdohlavost z mojej strany ze na urcitych veciach trvam a to vytvara extremnu tvrdohlavost na jeho strane.

@andreatytler to je super, že mu vieš pomáhať bez tých blbých pocitov a hnevu. Toto mne trvalo, kým som to pochopila, mohla som si ušetriť kopy nervov. Teraz to už vidím, preto sa snažím to písať aj sem na fórum, aj keď sú často moje rady nepochopené, ale je to v poriadku, každý sme niekde inde, ja by som bola vtedy veľmi rada, ak by mi niekto pomohol pozrieť sa na to inak.
No ono všetky tie veci, ktoré píšeš, že bojujes s nimi, tak to je presne preto, lebo máš pocit, že je to niečo, čo "sa musí" a nejde cez to vlak. Reálne, nič z toho sa nemusí. Ja viem, že sa to ľahko povie, ale ja som fakt musela dospieť do tohto štádia. Jediné, čo sa reálne musí, je zdrapnut dieťa, keď beží pod auto a tomu podobné veci. Inak fakt nič. S týmto pocitom sa mne žije veru oveľa príjemnejšie. Ja som musela pustiť naozaj skoro všetko, mne to decko dávalo v momente vyžrať, keď som v niečom bola neistá alebo mala nejaké očakávania a pod. A ja si teraz hovorím, že nič z tých obáv, ktoré veľa ľudí má, sa nepotvrdilo. Môj syn je úžasný, samostatný, zodpovedný a to u nás sa fakt na ničom nebazirovalo. Vlastne som si užila aj jeho pubertu, pretože u nás nebol dôvod na nejaké boje. Keďže ja som nikdy netrvala na veciach, ako poriadok, školské veci, domáce povinnosti a pod , čo si ľudia myslia, že musia, aby vychovali dobre. Ja som nič z toho neočakávala, nehadala sa kvôli tomu. A nie je nič krajšie, ako keď príde pubis za mnou a opýta sa, s čím treba pomôcť. Alebo keď ho poprosím, tak spraví, čo treba. A čo je najkrajšie, ani on nič neočakáva. Tá atmosféra v rodine je úplne iná, príjemnejšia, uvoľnená, keď to takto všetci máme.

Myslím, že tu zaznelo vela úžasných rad a podpory, preto nechcem opakovať. Jedna vec, ktorá mne veľmi pomáha a až neskor som ju fakt pochopila, je skutočne dieťa počúvať, hovoriť s ním a nie len na neho.
Nám mamám beží, čo mame urobit, ako to docieliť, čo povedať, akým spôsobom.. a to je všetko fajn.
No až keď toto úplne opustím; rozmýšľam nad tým, čo mi dcerka hovorí, pozerám sa jej očami, snažím sa vcítiť do jej kože, pochopit ju, vieme nadviazať dialóg.
Ostatne veci potom naskakujú samé, vhodne vety, slova, dohody, hranice… vtedy, ked ju skutočne počúvam, je schopná počúvať i ona mna.

Pri 4 r je lepšie menej vysvetľovať, skôr riešiť emócie, hovoriť s ním vyrovnane a v klude, intonácia je castokrat dolezitejsia než samotné vety. Malé dieťa sa uci najlepšie na vlastných skúsenostiach (v zime je vonku bez bundy chladno), opakovaním činnosti, pozorovaním, vhodnými príkladmi a vzormi než vysvetľovaním a slovami. Tak je detsky mozog nastavený do +~6r. Niekedy (nie pričasto a nie v emociach/hneve či ako formu trestu) je fajn prenechať na dieťati niesť následky (napr. nestihnete autobus, obchod, niečo doma zabudnete.. vtedy keď tebe samej na tom až tak nezáleží)

Určite pomáha dávať na vyber z dvoch prijateľných možnosti (chceš si obliecť najskôr bundu či topanky)? Vniesť do činnosti humor, zábavu, akciu (u tvojho syna asi zvlášť) (napr. raz sa obliekať veeelmi pomaly, extra rýchlo, nohavice na ruky, tricko na nohy..🫢🙃) Mna tiež rozladi pomáhanie. Ked to dcerka vyzaduje, tak našťastie suhlasi s tým, ze to spravíme spolu, vtedy mi to nevadi a ja jej pomáham len “jedným prstom”.

S tým jedlom. Nerada tiež plytvam. Čo zvýši z ranajok/obeda odložím/zabalím a zje neskor alebo vonku. Nemusím to vyhadzovať, chystať desiatu, kupovať kapsicky, chrumky… navyše.
Tie stavy pri hlade mala i dcerka. No vydržala som to, do jedla ju nenútila, neprosila. skratka som jej opakovala, ze keď je nervózna, je hladná. Ona odmietala do úst čokoľvek dať. Prvé sústo bolo vždy najťažšie. Ked napokon dojedla, upokojila sa, vysvetlila som jej, ze sa cíti lepšie, lebo ma plne bruško. Uznala to. Teraz uz vie, ze je hladná a vypýta si sama.

@akvi veru s tým, čo sa akože “musí” plne súhlasím. Mala som take vnútorne hlboké poznanie pred pár rokmi pri holotropnoˇ dýchaní. Bola to úľava, pocit voľnosti a slobody.
Pri výchove (no i celkovo) vážim slova “musí sa” a “nemôže sa”. Musí je pre mna tiež bezpečnosť a ešte určitá zodpovednost za zdravie 😉 “Nemôže” sú fyzické zákony a limity.

Dcéra bola takáto aj teraz už ako 7 ročná vie niekedy také veci robiť ale len keď na ňu doľahne únava, u nás pomohlo a na to som prišla len náhodou už som neverila že niečo pomôže, povedala som jej že jej neverím že je rýchla, dala som jej oblečenie a na každý kus som jej dala desať sekúnd a počítala som pred ňou do 10, v živote sa tak rýchlo neobliekla 🤣 a na jedenie - kúpila som časovač, klasické kuchynské vajíčko a nastavila jej čas dajme na to že 15 minút, a vždy som ju upozorňovala že pozri pekne papaj lebo keď sa skončí časomiera tak už nebudeš môcť jesť, potom už ho zakaždým sama nastavovala keď išla jesť alebo upratať hračky atď, vyskúšaj možno to pomôže u nás to neskutočne pomohlo

@tiika no len problém je že syn má NKS, nie je ešte v stave vysvetľovať niečo rozprávať niečo nevie mi povedať prečo niečo robí ako sa cíti a podobne, čiže u nás je situácia trochu zhoršená 😊 keď sa ho niečo opýtam tak mi len strelí niečo čo ho napadne ako prvé, nerozmýšľa nad tým, príklad pýtala som sa ho dnes že prečo včera neposlúchal a on mi povedal leboooo som nemal autíčka (mal ich akurát v ruke čiže to ho napadlo ako prvé)

@tiika no dnes som sa ho opýtala chces ísť najprv do sprchy alebo odsajeme sopliky a dáme medvedíkov? Odpoveď: chcem sa hrať. 😀 Musela som to urobiť ako súťaž že či on sa prvý vyzlečie a bude v sprche alebo ja prvá uložím sestru spať... Toto funguje tak 50 na 50 uňho 😊 a s tým jedlom dnes som si povedala že nejdem ho nútiť nech zje čo chce koľko chce a dopadlo to katastrofálne, na raňajky si vybral lievance dva malé a na obed si dal malý čokoládový koláč okrem toho že mal v sebe veľa cukru a zaspal mi až 15:15 na obedný spánok bol veľmi hladný no iné sa tváril že nechce jesť že nie je hladný, no chytil mi v aute amok plač lebo nevedel vysloviť kamzíková veža 😀 potom chytil amok lebo mal obrátenú mikinu čo nie je pekné.... Čiže veľa energie a hladný nechcel spať ale reval pre každú maličkosť no celé zle

@bubik6x toto inak je svatosvata pravda, jeden čas to fungovalo u nás ráno že syn zapol na telefóne stopky a mal sa rýchlo prezliecť a vycikať a kontroloval si či je rýchlejší ako deň predtým, museli sme to každé ráno zapisovať 😀 takže áno toto fakt funguje, nášho to ale zo dňa na deň prešlo, teraz len súťaženie s nami funguje ale na čas ísť nechce 🙈 občas to skúsim ale teraz sa na to nechytá