Ako zvládať agresívne správanie trojročného dieťaťa?
Už nevládzem...naozaj sa cítim ako týrana žena vlastným trojročným synom. Trvá to už extrémne dlho a naozaj som už bezbranná, v podstate ja aj manžel. Skúšali sme už všetky odporúčané metódy, navštívili detskú psychologičku, absolvovali terapiu, podla ktorej je syn v uplnom poriadku. Je veľmi šikovný, ale veľmi ťažko zvláda svoje negatívne emócie a je extremne temperamentný. Stačí, že sa potkne a udrie a už si to ide vybíjať na mne. Nedá sa ho upokojiť, ak sa ho pokúsim objať alebo zabrániť v tom, aby ma udieral, tak ma začne štípať alebo hrýzť. Je to na dennej báze, pravidelne...stačí maličkosť, ktorá ho vytočí a on sa hneď správa agresívne. O tom ani písať nebudem, aké hysáky spraví, keď mu nevyhovieme (čo samozrejme nie a hranice si napriek tomu držíme pevne!)...ale tieto jeho stavy sú už neúnosné. Vôbec na neho NIČ neplatí, tak rýchlo ho chytí amok, že ani sám neviem prečo to robí, aj keď sa ho spýtam, prečo? Tak väčšinou povie...ja neviem, dokonca sa občas aj dodatočne ospravedlní, vie že je to nespravné, ale nevie to kontrolovať. Snažíme sa vyhýbať situáciam, ktoré vyvolávajú u neho negatívne emócie, ale to sa jednoducho NEDÁ, stači ak mu poviem, že ideme domov a on nechce, tak sa premení na malého diabla alebo ho len požiadám o čokolvek a on jednoducho nechce, stačí ak mu v nejakom momente nevenujem dostatok pozornosti a on si ju ide doslova vydobit, pritom ja sa potrebujem iba prave najest, vybavit telefonat a podobne....Nemôžeme s ním ostať zatvorení v byte! V septembri ho čaká škôlka a mám pocit, že z toho tak či tak nič nebude kvôli jeho výbušnej povahe a ja už skončím na psychiatrií. Ja už vážne pochybujem, že dostanem akukoľvek použiteľnú radu a nie preto, že by to neboli dobre rady a nemala by som zaújem o vyskúšanie, ale už sme všetko s manželom skúsili, naozaj všetko a nič nezaberá. Akurát som aj dočítala ďalšiu výchovnú knižku: Malí ľudia veľké emócie...a úprimne, mám pocit, že je to iba ďalšia literatúra do zbierky, keďže na môjho syna, nič z toho neplatí! Takže za mňa iba výlev...rada si prečítam príspevky od skúsených rodičov s podobným problémom, možno mi doporučíte niečo, čo sa osvedčilo vám, ak máte osobnú skúsenosť, ale reagovať na príspevky od mamičiek, ktoré si týmto neprešli alebo na príspevky, ako sme na plnej čiare ako rodičia zlyhali a naša výchova je uplne skazená od základov a sami si za to môžeme nebudem reagovať, keďže to nám naozaj nepomôže.
Môžem vás uistiť, že si kladieme ako rodičia denne túto otázku, takže ďakujem za pochopenie.
ja ked si to predstavim : letela by mi facka, leti mu jedna facka spat... hned. Bez vycitiek. ALEBO/ alebo aj knihu odkaldam a viac necitame, odsikujem ho do kuta za trest. A je velmi zhovorcivy a velmi mudry? nacase naucit sa ospravedlnit. A zacina sa hrat sam. Ak sa bude bit, nikto sa s nim hrat nebude.
vies ono je pekne ze mate tolko aktivit, ale on potom v kludnych situaciach sa nevie ovladat... a ked bude mat niekde pobudnut, bude sa bit? alebo ked bude vacsi a viac energie bude mat, budete nebodaj cely den behat vonku, aby sa skludnil?
tu proste, lekari povedali, ze je v poriadku, tak jedine vydrzat v zdravi kym vyrastie. A dat/nedat sa otlkat.
Ako sa sprava pri inych detoch?
@simca06022011 Tak si teraz predstav, ze das naspat facku svojmu dietatu, ono zacne plakat este viacej a zacne ta mlatit, doslova mlatit. Ty sa ho snazis zastavit, ale akonahle mu drzis ruky, tak ta zacne hryzt a stipat prstami, ktore sa ti nedari vsetky uchytit dokopy alebo kopat nohami. Potom ho pustis lebo ti to sposobuje uz naozaj bolest a das sa do bezpecnej vdialenosti a snazis sa vyhybat jeho uderom...on sa teda vyberie demolovat veci naokolo napr. zahlasi (ano doslova zahlasi!) idem rozbit zrkadlo. Bezis za nim, ale v zapati uz trieska celou silou do zrkadla na skrini. Znova utoci na teba a bije ta. Snazis sa mu v tom zabranit ale nejde to uplne....a takto to ide dookola, kym sa neupokoji.
Posles ho do izby? Do kuta? Myslis, ze tam naozaj ostane??? On cielene ide po mne a ak ho poslem prec, nema problem roztrieskat veci. Alebo sa mame cely den bit?? Lebo u nas by to vyzeralo tak, ze ja ho udriem a on ma udiera spat alebo zacne udierat seba sameho!
Pri inych detoch problem zatial nebol, resp. svoju frustraciu si vybija vzdy na nas rodicoch, ako aj povedala psychologicka "sme jeho bezpecna zona", kde si dovoli svoje negativne emocie vypustit. Naozaj neviem, ako to bude riesit v skolke...preto mam obavy.
Ako som uz pisala vyssie, ospravedlnit sa vie...aj sa ospravedlni, ale nechape svoje konanie a nevie vysvetlit, preco to robi.
Chapem tvoj zamer, ale vidis to naozaj velmi jednoducho, vies kolkokrat som si uz vypocula vetu " No to moje sa nikdy neopovazi, raz som mu dala na rit a bol pokoj!" alebo, raz sa opovazil dostal trest a zapamatal si to uz na stalo...
Naozaj si myslia, ze nas tieto veci nenapadli alebo to vsetko neskusame? Mesiace s manzelom neboli ani na kupalisku lebo mal trest, ze sa nemoze ist kupat, tak poskriabal otca do krvi. Ja mu nemam problem zakazat aj oblubene jedlo na dlhu dobu...ale VOBEC to s nim nehne!
Ked tomu nechape, nevie vysvetlit, neplatia na neho vychovne metody, tak bude niekde problem. On je maly na dg., preto vam ju asi este nedali. Ak sa to vekom nezlepsi, tak pojdete na rediagnostiku. Si predstav, ze bude bit, hryzt v skolke/skole...bude mat zaznamy o fyzic.utokoch, poznamky, staznosti od inych rodicov, skola to bude musiet riesit. Teraz je uz ina doba. Kedysi sme z toho vyrastli, teraz sa to vsetko riesi, aby skola predisla nejakemu nestastiu, agresiv.spravaniu. A mozno to bude v skolke/skole bez problemov. Vela deti s Adhd/AS su bud doma dobre, ale nezvladaju skolu, alebo naopak, v skole ako med a vsetko si vybiju doma. Pri malych detoch sa terapia hrou este odporuca, lebo hra je pre deti prirodzena a na nej sa naucia o emociach, spravani, odreaguju sa, atd. To by vam v CppaP mali ponuknut.
Poznas Sonu Pekarovicovu a jej CentrumDys? Venuje sa filialnej terapii a hnevu ako emocii. Bol s nou i velmi pekny rozhovor na temu hnevu v podcaste Mamagang (diely 101 a 102). Robi i konzultacie. Davam ako tip. Hned som si na nu spomenula pri citani tvojho prispevku.
Fuu,tak toto uz je naozaj moc,aby ti dalo 3rocne decko facku,lebo sa mu nepaci pribeh?! Nie som za bitie deti,ale tyzden by si na rit nesadol ako by som na nom varechu zlomila. Nema zatial dg a svojim sposobom skusa vase hranice. Nie, nemate sa bit,no nesmiete sa nechat otlkat! V 12 na teba vezme noz, lebo si mu nekúpila najnovsi iphone?!Tym,ze nic nespravite,mu iba ukazujete,ze ak niekoho udrie,tak mu to prejde,je to uplne ok (v dospelosti bude mlatit zenu za kazdu blbost?).Pekne krasne rovno dat trest (ja by som ho dala klacat,alebo by min hodinu sedel na stolicke a skusil by sa pohnut, bohuzial na vasho len stare vychovne metody, sucasne tutylimutuli zjavne nezaberaju.Taketo deti kedysi koncili v polepsovniach.). To,ze ho pol roka nevezmes kupat,nie je trest, 3rocny davno na dake kupanie zabudol.
Poznas Sonu Pekarovicovu a jej CentrumDys? Venuje sa filialnej terapii a hnevu ako emocii. Bol s nou i velmi pekny rozhovor na temu hnevu v podcaste Mamagang (diely 101 a 102). Robi i konzultacie. Davam ako tip. Hned som si na nu spomenula pri citani tvojho prispevku.
@jajur88 Dakujem, nepoznam. Pozriem sa na to 👍.
Fuu,tak toto uz je naozaj moc,aby ti dalo 3rocne decko facku,lebo sa mu nepaci pribeh?! Nie som za bitie deti,ale tyzden by si na rit nesadol ako by som na nom varechu zlomila. Nema zatial dg a svojim sposobom skusa vase hranice. Nie, nemate sa bit,no nesmiete sa nechat otlkat! V 12 na teba vezme noz, lebo si mu nekúpila najnovsi iphone?!Tym,ze nic nespravite,mu iba ukazujete,ze ak niekoho udrie,tak mu to prejde,je to uplne ok (v dospelosti bude mlatit zenu za kazdu blbost?).Pekne krasne rovno dat trest (ja by som ho dala klacat,alebo by min hodinu sedel na stolicke a skusil by sa pohnut, bohuzial na vasho len stare vychovne metody, sucasne tutylimutuli zjavne nezaberaju.Taketo deti kedysi koncili v polepsovniach.). To,ze ho pol roka nevezmes kupat,nie je trest, 3rocny davno na dake kupanie zabudol.
@nikushka8 Hmm zvlastne...ja mam presne opacnu skusenost, vacsina moji nezvladnutelnych spoluziakov, ci deti z polepsovni, ktore som poznala boli presnie tie, ktore doma mlatili a trestali za vsetko...aj preto, ze mali nejaku diagnozu, ale v minulosti "to boli iba zle deti".
Ja svoje dieta nebudem preto mlatit lebo nevie zvladat svoje emocie v troch rokoch, ale dakujem za tvoj pohlad.
Moja sesternica malá také problémy so synom od narodenia,bol nervózny,musel mať dva cumle,kt.šúchal o koberec a striadavo ich cmúĺal,na prechádzke jej išiel z kočíka vypadnúť,čo neobsedel,bil sa so súrodencami (namiesto s rodičmi),v škole samé jednotky,ale mal ekzém od 3.mesiacov_ to si myslela doktorka.Nakoniec iná lekárka prišla na to,že to nie je ekzém,ale histamínová intolerancia a tá mu spôsobovala také psychické stavy.Že či by to aj u vás nemohlo byť niečo podobné,pretože trávenie je spojené so psychikou.Držím vám palce
Je uzasne ako syna lubite a je to aj vidiet. Rozumiem vam. Mam synov troch a viem cim si prechadzate. Kazde dieta je ine a moze prezivat veci inak.
Nie, nepochopi to kazdy pokial nezazije. Je to tazke. Ano, je to aj tou hypersenzitivitou. Odporucam odbornu pomoc. Skuste niekoho ineho. My mame filialne terapie. Nemusi mat ziadnu diagnozu. A vekom a pracovanim na terapiach s dietatom sa to zlepsuje
Ked chcete napiste mi. A bitka nepomaha, ani odsudzovanie (nepocuvajte taketo rady)
Ja by som konzultovala aj so psychiatrom, lebo také diagnózy opisné, že je hyposenzitivny a pod. no nanič. Inak ten detský psychiater môže odporučiť aj ADOS ( oficiálne testovanie na autizmus, dotazníky, sledovanie kamerou bez rodičov, za prítomnosti vyšetrujúceho a pod) a aj ďalšie vyšetrenia ozaj či je genetika, gastro, metabolické a pod. v poriadku. Samozrejme, nič mu nemusí byť, ale teda aspoň urobíte maximum pre syna, lebo toto ozaj nie je v norme a teda sú aj také programy pre rodičov autistov a pod. na zvládanie takého dieťaťa, ak by nebodaj sa to nezlepšovalo.👍
Viem o com pises. Mam 5 deti a len jeden syn je na tom takto. Nie az tak intenzivne, lebo som to nastastie rychlo podchytila. Mozem len poradit, nech ma iba jeden druh trestu a len kvoli vybuchom. Nie za neupratne hracky, ci pokreslenu stenu. Len ked vybuchne. V izbe minimum veci a naozaj nech sa tam ide ukludnit. Ked zacne demolovat, poprosit ho aby prestal. Opakovat ked aj hodinu. Za kazdym ked ho prides napomenut, tak nech je to uspokojenie, nie vycitka. Vzdy mu povedz nieco pekne, bezpecne. Daj mu do izby boxovacie vrece, nech sa ma com vyventilovat. Ked to vygraduje do neunostneho placu,, ci agresie, ponukni mu nieco co ho upokoji, ked aj zmrzlinu, nieco cim ho dokazes ukludnit. On nevie ako z toho pocitu prec. Tvoj syn ma emocionalne rozhranie dospeleho cloveka plus je este aj inteligentne velmi vyspely. Nesmies sa k nemu spravat nadradenie, to prinesie len vacsi vzdor. Nechat ho ten prvotny naval precitit v bezpecnom prostredi a potom najst cestu k upokojeniu, nejaka utecha na bolave srdce. Ak by ublizoval sam sebe, treba urychlene odbornika.
Autorka mas to urcite tazke, popravde, ja by som toto nedala a nezvladla. Ako s humorom teraz pisem, ze to je maly adept na kazajku :DD mna by slak trafil. To fakt len miesto kde nema co srpavit a vyzuri sa. tym ze je maly, to ani neviem ako by sa dalo prebrat s nim, ci si uvedomuje co urobil a ze sa to nesmie/nema atd... rovnako nie je mozne sa chytit a odist, lebo je proste maly. Ja tiez nie som za bitie deti, ale fyzicke ublizenie, a to ekd mu ide o zivot, je nieco ine ako rozhadze nieco, neposluchne nieco.. proste to je pre mna uplne ine kafe. A ked lekarka povie, ze je ot ok, dam si doma kameru a tie amoky jej zostriham a ukazem...
Proste jedine urobit doma miesto, kde nam co rozbit, nema si ako ublizit a pojde tam. Niekde sa v klude bezpecne vyzurit musi, to nie je riesenie utekat a zachranovat veci, zrkadla a co ja viem co.
Je skvele citat, ze mate tak velky problem a odmietate dieta bit. Skusila by som inu psychologicku. Urcite by som hladala dalej. A pracovala na spracovavani emocii. Je dobre, ze ich vypusta. Ale treba ho naucit ako inak ich moze vypustit. Naucit ho pochopit, co to na neho ide, preco a ako inak to zvladnut. U nas celkom zabralo vysvetlenie cez popcorn. Nech vie, ze sa moze hnevat, ale nesmie pritom ublizovat. Idealne to riesit mimo jeho amoku. Popisovat, ked sa hnevas ty a ako to riesis. Cez knizky, ked ich ma rad. Dat mu moznosti, ako si moze zlost vybit. Dat mu moznost hryzt, kopat, hadzat, buchat. Je to nadlho, zmena nepride hned. Ani po mesiaci, ani po dvoch. A vek okolo 3 rokov ja osobne zatial povazujem za najhorsi, co sa tohto tyka.
Tu netreba hľadať žiadne adhd a neviem aké somariny. Jednoducho, dieťa je zlé. Prečo sa treba tomuto slovu tak vyhýbať, ako keby to bol nejaký mor. Pritom je to jednoduché. Môj názor. Bodka
ja ked si to predstavim : letela by mi facka, leti mu jedna facka spat... hned. Bez vycitiek. ALEBO/ alebo aj knihu odkaldam a viac necitame, odsikujem ho do kuta za trest. A je velmi zhovorcivy a velmi mudry? nacase naucit sa ospravedlnit. A zacina sa hrat sam. Ak sa bude bit, nikto sa s nim hrat nebude.
vies ono je pekne ze mate tolko aktivit, ale on potom v kludnych situaciach sa nevie ovladat... a ked bude mat niekde pobudnut, bude sa bit? alebo ked bude vacsi a viac energie bude mat, budete nebodaj cely den behat vonku, aby sa skludnil?
tu proste, lekari povedali, ze je v poriadku, tak jedine vydrzat v zdravi kym vyrastie. A dat/nedat sa otlkat.
Ako sa sprava pri inych detoch?
@simca06022011 človek, čo dá trojročnému dieťaťu facku je odporné agresívne hovado a nezaslúži si deti.
Mne to pride ohromne náročné a obdivujem, aký máte prístup, už len to ako sa veľmi snažíte to zvládnuť v súlade so svojimi hodnotami.
Dôležité je ešte viac sa zamerať a postarať sam o seba, obrániť sa, ustať hranicu, ak cítiš, že to nezvládas, radšej odísť, co už robíš. Zároveň je potrebné vela pracovať na zvládaní jeho emocii, regulácii, sebapoznania, rozhovorov mimo týchto situácii.
Ak chceš napis mi. Tie knihy sú fajn, no už lepsi je osobný trening ci kurz. A najviac odborníci, ktorí maju niekoľkoročné skúsenosti v práci s deťmi. Môžem ti dať kontakt, na niekoho kto sa zvladanim hnevu, agresie zaoberá u dospelých, i deti.
Ako sa sprava k okoliu?k inym autoritam (napr.babka, dedko). Obdivujem vas za taku trpezlivost, no naozaj je to len 3rocne dieta, treba to riešiť teraz,kym sa este da. Nikto vam nekaze ho mlatit, preboha, ale on naozaj nema ako vediet ako boli,ked vam ublizuje.Je sakra rozdiel mlatit dieta za blbosti (stretla som sa v zivote s chalanom, co ich otec mlatil,az ho v 18 pichol nozom,aby ochranil mamu) a rozdiel,ze vy sa nechate mlatit 3rocnym malym dietatom. Lebo toto nie je bezne nezvladanie hnevu/frustracie, hodenie sa o zem,ci hodenie hracky,ale uplne nerespektovanie rodica ako autority. Moj brat mal takeho spoluziaka pred 30rokmi, bala sa ho cela skola, aj ucitelky, vsetkych bil a ubližoval detom.Rodicia nic neriesili,kym tvrdo nezasiahla skola(mali sme nastastie riaditela,ktory si nenechal 💩 na hlavu,lebo otecko odmietal priznat,ze jeho syn ma problem. Nakoniec skoncil v osobitnej skole.).
Este ma napada,ze aj porucha nadobliciek moze spôsobovať agresivitu, no neviem,ci aj u takych malych deti. No na vasom mieste by som pobehala asi vsetko. Drzim palce,nech co najskor najdete sposob ako na neho ✊️✊️✊️ zatial mu spravte doma dekompenzacnu zónu ako mavaju napr vo vazniciach, kde sa bude moct vyzurit,no neublizi si.
Ako sa sprava k okoliu?k inym autoritam (napr.babka, dedko). Obdivujem vas za taku trpezlivost, no naozaj je to len 3rocne dieta, treba to riešiť teraz,kym sa este da. Nikto vam nekaze ho mlatit, preboha, ale on naozaj nema ako vediet ako boli,ked vam ublizuje.Je sakra rozdiel mlatit dieta za blbosti (stretla som sa v zivote s chalanom, co ich otec mlatil,az ho v 18 pichol nozom,aby ochranil mamu) a rozdiel,ze vy sa nechate mlatit 3rocnym malym dietatom. Lebo toto nie je bezne nezvladanie hnevu/frustracie, hodenie sa o zem,ci hodenie hracky,ale uplne nerespektovanie rodica ako autority. Moj brat mal takeho spoluziaka pred 30rokmi, bala sa ho cela skola, aj ucitelky, vsetkych bil a ubližoval detom.Rodicia nic neriesili,kym tvrdo nezasiahla skola(mali sme nastastie riaditela,ktory si nenechal 💩 na hlavu,lebo otecko odmietal priznat,ze jeho syn ma problem. Nakoniec skoncil v osobitnej skole.).
Este ma napada,ze aj porucha nadobliciek moze spôsobovať agresivitu, no neviem,ci aj u takych malych deti. No na vasom mieste by som pobehala asi vsetko. Drzim palce,nech co najskor najdete sposob ako na neho ✊️✊️✊️ zatial mu spravte doma dekompenzacnu zónu ako mavaju napr vo vazniciach, kde sa bude moct vyzurit,no neublizi si.
Ospravedlnujem sa ak nebudem odpovedat osobitne kazdej, dakujem za rekacie, rady aj podporu.
Uz pozeram moznosti tej filialnej terapie, znie to naozaj zaujimavo 👍, myslim, ze to urcite stoji za pokus.
@rejka7 A myslis, ze ma aktualne zmysel ho este brat k dalsim odbornikom? Ja len, ci to v jeho veku nie je naozaj este bezpredmetne...jednoducho, diagnozu mi asi nikto neda. Pomoc, ako s nim pracovat mozno ano, ale asi by som aktualne zvazila skor tu filialnu terapiu resp. odporucania mame aj teraz uz od psychologicky, ktore praktizujeme...i ked no netvrdim, ze uplne bez efektu, ale nabadam ani nejake extremne pozitivne zmeny. 🙄 Ako to bolo u vas, pisala si, ze ste to zacali tiez riesit skoro, pomohli vam aj v takomto utlom veku? Dakujem.
@bielasovicka Prepac, jednoduche mi pride skor toto zmyslanie.
@simca06022011 Dala by si to a aj zvladla...musela by si, kedze ide o blaho tvojho dietata, ktore lubis. A pobavilo ma to zabezpecenie prostredia 🫣, ma napr. aj odmontovat balkonove dvere? Jednoducho, kto to nezazije, nepochopi. Prave preto som aj pisala, ze hlavne uvitam reakcie mamiciek, ktore si aspon niecim podobnym presli...lahko sa vyjadrovat k niecomu, co je je u vas samzorejmost a funguje bez problemov. To je ako keby som sa ja snazila presvedcit nejaku mamicku, ze napr. jej dieta je zlym jedakom preto lebo robi nieco nespravne a mala by skusit to co my, lebo nam to od zaciatku skvelo fungovalo a moj syn je vynikajucim jedakom...no a na cita si to potom dana frustrovana matka, ktora skusila uz aj nemozne a nechape preco to u niekoho tak jednoducho funguje a co ona robi tak velmi zle, ze to u nich vobec nezabera. 🤷
@nikushka8 Myslim, ze som to vsetko dost do podrobna popisla v mojich komentaroch vyssie. Na ostatne veci naozaj nejdem reagovat...myslim, ze mame troska iny pohlad na danu vec, ale teda dakujem za podporu.
No, malo to zmysel, každá návšteva lekára ťa posunie vpred, aj keď len tým, že tí odporučí niečo skúsiť, iného lekára a pod.
Výhody návštevy psychiatra vidím v tomto.
1. psychiater je lekár a vie posúdiť z iného uhla správanie ako psychológ. Všimne si iné veci, opýta sa na iné veci.
2. Posúdi potrebu ADOS testovania na autizmus. Je fajn, že psychológ ho tam nevidí ( autizmus) ale neurobil oficiálne testovanie. U nás konkrétne 2x dotazník, jeden asi 90 minútový, druhý 45 minútový. Sedenie s psychológom, samé dieťa s kamerovým záznamom, aby mohli v prípade pochybnosti posúdiť aj iní, zhruba do 2 hodín. A ešte posudok zo školy, plus ja stretnutie s psychológom aj testy s iným psychológom. Tam sa ťa fakt také veci pýtajú, že vedia presne. Čakacie lehoty sú brutál, takže ak sa zapíšeš teraz tak o pol roka termín. Ja som bola cez CPPaP zadarmo.
3. Vie predpísať lieky, ak treba, alebo odporučiť vitamíny. Vie zmeniť liečbu.
4. Vie vypísať na iné vyšetrenia ( genetika, ORL a pod. podľa toho čo povieš, kde je problém.
5. Psychológ ti nemôže dať diagnózu ADHD, Asperger, úzkosť, depresia, autizmus, nič. Len psychiater. On len môže odporučiť. Pravdu povediac nám psychológ nepomohol. Len také pseudo diagnózy typu Oslabená nervová sústava, a pod. drísty.
Inak mám známu a tam má chlapca s atypickým autizmom a ten nemá problém s komunikáciou, ani rituálmi, zmenami, akurát nezvláda frustráciu. Teda nie emócie, ale frustráciu. Tak neviem, či to je to isté. Intelekt v norme.
No, malo to zmysel, každá návšteva lekára ťa posunie vpred, aj keď len tým, že tí odporučí niečo skúsiť, iného lekára a pod.
Výhody návštevy psychiatra vidím v tomto.
1. psychiater je lekár a vie posúdiť z iného uhla správanie ako psychológ. Všimne si iné veci, opýta sa na iné veci.
2. Posúdi potrebu ADOS testovania na autizmus. Je fajn, že psychológ ho tam nevidí ( autizmus) ale neurobil oficiálne testovanie. U nás konkrétne 2x dotazník, jeden asi 90 minútový, druhý 45 minútový. Sedenie s psychológom, samé dieťa s kamerovým záznamom, aby mohli v prípade pochybnosti posúdiť aj iní, zhruba do 2 hodín. A ešte posudok zo školy, plus ja stretnutie s psychológom aj testy s iným psychológom. Tam sa ťa fakt také veci pýtajú, že vedia presne. Čakacie lehoty sú brutál, takže ak sa zapíšeš teraz tak o pol roka termín. Ja som bola cez CPPaP zadarmo.
3. Vie predpísať lieky, ak treba, alebo odporučiť vitamíny. Vie zmeniť liečbu.
4. Vie vypísať na iné vyšetrenia ( genetika, ORL a pod. podľa toho čo povieš, kde je problém.
5. Psychológ ti nemôže dať diagnózu ADHD, Asperger, úzkosť, depresia, autizmus, nič. Len psychiater. On len môže odporučiť. Pravdu povediac nám psychológ nepomohol. Len také pseudo diagnózy typu Oslabená nervová sústava, a pod. drísty.
Inak mám známu a tam má chlapca s atypickým autizmom a ten nemá problém s komunikáciou, ani rituálmi, zmenami, akurát nezvláda frustráciu. Teda nie emócie, ale frustráciu. Tak neviem, či to je to isté. Intelekt v norme.
@rejka7 ešte chcem dodať, že aj keď je na tom dobre s pozornosťou, tak ADHD ľudia vedia veľmi dlho a dobre sa sústrediť. Problém nastáva, ak sa sústrediť musia na to, čo nechcú, ich nezaujíma a pod. Teda ak rád stavia lego, tak môže stavať a stavať a je OK. Ale ak má napríklad upratovať, sústrediť sa na to, čo nechce, alebo učenie matematiky, tak nastáva problém, napríklad aj vo forme amoku ( dieťa ) alebo nevie sa prinútiť to urobiť ( dospelý) a pod.
Ahoj. Nečítala som všetky komenty, ale čo popisujes ako by si písala o mojom synovi. Teraz má 9r a do cca 3rokov som bola zrelá na psychiatriu. Ja som bola už zúfalá. Za všetko nie čo som mu povedala nastalo peklo, zúrivosť, hádzanie o zem. Vyčítala som si že ho neviem vychovať. Objatia nepomahali, len ho nechať vyzurit a potom prišiel sa pomojkat a za hodinu znova. Nechodili sme na dovolenky ani moc na návštevy, z ihrísk predčasne. Nemalo to konca. Po 3roku nastúpil do škôlky, mali sme šťastie na učiteľky a pomaly sa to lepsilo. Ako by pomaly začínal nadobúdať sebareflexie. Po nástupe do školy, problémy s učením. Učiteľky má neviedli aby som ho dala diagnostikovať na ADHD, ono skôr nemá moc zmysel, potvrdilo sa ADHD a disgrafia, začali sme s ním pracovať doma aj v škole podľa odporúčania. A syn sa neuveriteľne zlepšil v škole. Tým že rastie aj viac chápe, dá sa s nim o situáciách porozprávať a dá si povedať, čo ale v 3rokoch absolútne nechápal. Je to beh na veľmi dlhú trať, veľa som si Vyčítala že som zlá matka, ale keď som si Nečítala o diagnóze, začalo mi to dávať zmysel. U nás aj keď sa na niečo tešil bol aj je ako utrhnuty z reťaze, ale pomaličky to ide. Veľa krát som zlyhala aj nakricala naňho, ale to by aj matka Tereza spravila. Drž sa, držím palce a prajem pevné nervy ❤️
@autorka Čo keby si sa o tomto všetkom radšej poradila s nejakym odborníkom? Či a akú môže mar dieťa diagnózu, kedy vyhľadať psychológa, psychiatra, aké terapie (filiálka, kr-sakralna, sen-motoricka, iné) by boli najvhodnejšie, čo sa v dieťati deje, ako s ním účinne pracovať.. Napis súkromne.
Autorka, pises o hyposenzitivite. Si si ista? Vyzers ti na HYPERsenzitivitu. A tym, ze nezvlada svoje emocie, je to potvrdenie, za mna, mam s tym skusenosti. On potrebuje nebyt pretazeny z podnetov a to sa obavam, ze JE. Preto to nezvlada a vsetko ho zlozi. Pises, ze musite byt vonku, to je pre take deti sialenstvo. Kym to nie je teda les, prechadzka popri jazere. Tieto deti v 3r ZIADNE ihriska, ziadne navstevy po kamaratoch, ziadne socialne pretazenie. To mozete budovat postupne, aj skolka iba 3dni v tyzdni napriklad. A idealne vzorec po vikende dva dni, potom den volna, potom jeden den a 3 dni volna. Po skolke ziadme ihriska, navstevy. Ziadne dvojdnove navstevy babky a dedka. Jarmoky. Oslavy.. Proste toto vsetko vylucit, pretoze je prestimulovany, pretazeny. Inak sa ku tomu nedopracujete.
Navyse, ziadne obrazovky. Podporuju agresiu a frustraciu u beznych deti, nie este hypersenzitivnych.
Strava - bez sladkosti, radsej si pecte, varte sladke jedla. Ziadne kupovane lizatka, cukricky, hluposticky.
A spanok. Tieto deti ho potrebuju ako sol, my mame obedny spanok dlho predlho a chranim ho ako oko v hlave. Mozog takychto deti potrebuje vypnut a spracovat podnety AJ pocas dna.
Je toho velmi vela, ale nam pomohlo, ze tak zijeme bezne. Nevychovavam obrazovkami, velmi skoro sme pochopili, co dietatu prekaza a prestimulovava ho (ale pozor, deti, navstevy a vsetko miluje, to ma dieti nevidis, to musis vnimat, ze je to moc, ze mu to ruca sebaovladanie, spravanie.. Aj napriek stastiu). Nekupujeme sladkosti doteraz, lebo tak nezijeme, peciem, varim, deti su nadsene a lizatka a cukriky maju na narodeniny od kamaratov v skolke, skole.
Aha a rybi olej aj mate, vysadit, robi tymto detom probley.
Je toho vela, ale zameeraj sa na PROSTREDIE. nie tym, ze budes dovolovat a zametat cesticku. Ale ze to vsetko nastavis tak, ze dieta nebude pretazovane. Postupne ho budes zatazovat, ale TERAZ to NEZVLADA. Neries prejavy, ries pricinu. A skus sa radit so zenami, ktore maju s hypersenzitivnym dietatom skusenosti.
A posledna rada, neskusaj vsetko. Rob jednu vec a poriadne a dlhodobo.
ja už som písala do niekoľkch diskusíí.. mali / máme niečo podobné. Ale vďakabohu nie také extrémne, ako u vás ( lebo hoci hovoríš, že by sme to ako rodičia museli zvládnuť, aj toho tvojho, ja sa bojím, že u nás s mojou povahou by to nedopadlo dobre :( ).
Mladší syn sa od 1 roka pravidelne hádzal o zem, mali sme to snáď každý deň. Keď sme si ho pri tom záchvate nevšímali, išiel za nami a snažil sa nás biť, keď sme ho chytili, vrešťal, keď dostal už zo zúfalstva párkrát na riť, vrešťal ešte viac. Sme mu pozerali do očí a to bolo, že on ozaj ani nevníma, čo robí, ani na nás nezaostril, pozeral niekde cez nás. Proste sa nedokázal kontrolovať. V škôlke bol úplne v pohode, učiteľky ho každý deň chválili a koľkokrát už cestou domov chytil nejaký amok a doma vrešťal ďalšiu hodinu ( a to sme ho brali na obed domov, aby nebol hladný, unavený.. ). Ak sme ho nechali v izbe, kým sa ukľudní, proste vrešťal, trieskal vecami, snažil sa dostať za nami...Väčsinou potom od únavy zaspal. Akože v paneláku ho muselo byť počuť až na prízemie. Kto nemá také dieťa tak to nepochopí, lebo to sú ozaj záchvaty a môžete vtedy mlátiť dieťa ako chcete, len ho to vyprovokuje k ešte väčšiemu revu a násiliu. Museli by ste ho umlátiť do bezvedomia aby prestalo.
Vyrástol z toho, (má 8) teda práve teraz má obdobie, že asi každý deň kvôli niečomu plače, tiež v zlosti búcha, dupe ale už je to také, že sa dá zastaviť, nie je to už nekontrolovateľné. Ale teda susedia spod nás si musia myslieť svoje 🙂 Má nastavené hranice ale proste každý deň musí skúsiť ich prekročiť 🙂
Starší nič také nemá, teda nie na ten spôsob. Jasne že sa hnevá, kričí ale je to proste iné.
Ja ti len silno môžem držať palce, aby aj ten váš z toho vyrástol..
Mám 5 detí z toho 4. veľmi podobné. Poteším ťa aspoň tým, že ten váš určite nie je zlý a absolútne nie je chyba vo výchove. Nášmu sa to po 4. narodeninách zlepšilo, dnes má 6 a je to veľmi milý a láskavý človiečik. Stále sa vie aj nahnevať a dokonca na maličkosti, ale už to prežíva skôr sám v sebe, zvraští tvár, alebo k nemu pridá aj nahnevané hmmm. Nám najviac pomáhalo nereagovať, nijako. Presne viem, že 2x s niekoľkomesačným odstupom som mu aj capla, lebo človek hľadá. Vždy to situáciu iba zhoršilo. A vôbec nefungoval ani môj obľúbený spôsob, úspešne používaný pri starších súrodencoch, pokojné a láskavé vysvetľovanie. Aj ten to iba zhoršoval. Nereagovať a potom objímať. Veľa veľa objatí, tie si aj pýtal. Dnes to vidím jasne, najviac pomohlo veľa veľa veľa lásky a objatí v momentoch keď nezúri. Pomaličky a postupne sa to zlepšovalo. Bála som sa ho dať do škôlky, ale bola to veľká pomoc, celý rok sa opakovali 2 týždne doma chorý, týždeň v škôlke, počas ktorého som zbierala silu. Náš život sa zastavil, nedalo sa s ním nikam chodiť. Ale nakoniec najviac hrdí sme práve na rodičovstvo tohoto dieťaťa, najviac zo všetkých 5. S tými ostatnými to bolo ako príjemná prechádzka v parku za jasného dňa, s ním ako výstup na Gerlach s ťažkou batožinou počas búrky a víchrice. A zhoršilo nám to vzťahy, v rodine aj s niektorými kamarátmi.Nie, neuznali, že naše prvé deti boli také tie klasické podľa spoločenských merítok a teda súdenie našej výchovy nie je na mieste. Ak je to vaše prvé dieťatko, toto môže byť ešte horšie. Ale všetkých, ktorý také dieťa nemali s úsmevom ignoruj, teda ich posudzovanie a "rady". Veľmi držím palce a prajem veľa sily. 🙂
Ahoj. Nečítala som všetky komenty, ale čo popisujes ako by si písala o mojom synovi. Teraz má 9r a do cca 3rokov som bola zrelá na psychiatriu. Ja som bola už zúfalá. Za všetko nie čo som mu povedala nastalo peklo, zúrivosť, hádzanie o zem. Vyčítala som si že ho neviem vychovať. Objatia nepomahali, len ho nechať vyzurit a potom prišiel sa pomojkat a za hodinu znova. Nechodili sme na dovolenky ani moc na návštevy, z ihrísk predčasne. Nemalo to konca. Po 3roku nastúpil do škôlky, mali sme šťastie na učiteľky a pomaly sa to lepsilo. Ako by pomaly začínal nadobúdať sebareflexie. Po nástupe do školy, problémy s učením. Učiteľky má neviedli aby som ho dala diagnostikovať na ADHD, ono skôr nemá moc zmysel, potvrdilo sa ADHD a disgrafia, začali sme s ním pracovať doma aj v škole podľa odporúčania. A syn sa neuveriteľne zlepšil v škole. Tým že rastie aj viac chápe, dá sa s nim o situáciách porozprávať a dá si povedať, čo ale v 3rokoch absolútne nechápal. Je to beh na veľmi dlhú trať, veľa som si Vyčítala že som zlá matka, ale keď som si Nečítala o diagnóze, začalo mi to dávať zmysel. U nás aj keď sa na niečo tešil bol aj je ako utrhnuty z reťaze, ale pomaličky to ide. Veľa krát som zlyhala aj nakricala naňho, ale to by aj matka Tereza spravila. Drž sa, držím palce a prajem pevné nervy ❤️
@rejka7 Dakujem za rozsiahlu odpoved. Akurat som vyplnila a zaslala objednavku so ziadostou o vysetrenie aj teda cez CPPaP, uvidime co to teda spravi a ci sa tu dozvieme nieco nove a uzitocne, verim, ze ano 👍. Mame sa asi pripravit na to, ze termin nam tak rychlo nedaju vsak? 🙄
@maxik24 Ano, hyposenzitivita. Na syna vobec nesedi hypersenzitivita, ked som si to tak porovnala vid. nizsie, z hypersenzitivity na neho napr. neplati vlastne nic z tohto:
1. Príliš intenzívne (hypersenzitivita)
– dieťa je nadmerne citlivé na bežné podnety:
- neznáša oblečenie, visačky, ponožky, účesy, dotyk,
- vadí mu hluk, svetlo, pachy,
- ľahko sa zľakne, zakrýva si uši alebo oči,
- neznáša „špinavé ruky“ alebo piesok,
- môže reagovať únikom, krikom, agresiou.
2. Príliš slabo (hyposenzitivita)
– dieťa nevníma dostatočne zmyslové podnety, a tak si ich vyhľadáva:
- stále sa hojdá, skáče, búcha sa, hádže sa o zem,
- nevníma bolesť alebo si ju pýta (napr. udiera iných),
- pôsobí „divoko“, potrebuje silný tlak alebo objatie,
- má potrebu neustále niečo žuvať, hrýzť, dotýkať sa.
Moj syn je najlepsie zvladnutelny ked sme v spolocnosti ludi, vonku, v pohybe...sialenstvo prichadza, ked sme doma alebo niekde v interiery (kde sa nudi...). Zboznuje vsetko hlucne, ihriska, pohyb...byt medzi ludmi, nema problem kohokolvek oslovit a pustit sa do reci, je to velky extrovert. Jeho spravanie to nezhorsuje, iba zlepsuje.
Sladkosti neje vobec, stravujeme sa zdravo a nic take doma nejeme, sme sportovci obaja s manzelom. Ja sama nejem rafinovany cukor aj kvoli zdravotnym dovodom. Vacsinou peciem zdrave aleternativy.
TV syn nepozera, naozaj vynimocne...mozno raz za 2 tyzdne, ked si potrebujem nieco urgent spravit a aj to na iba na chvilku. V podstate TV nevyhladavame ani my s manzelom.
@mirka0677
@sevea
@matildasj
Dakujem vam tiez za zdielanie vasich skusenosti a podporu ❤️.
Autorka, pises o hyposenzitivite. Si si ista? Vyzers ti na HYPERsenzitivitu. A tym, ze nezvlada svoje emocie, je to potvrdenie, za mna, mam s tym skusenosti. On potrebuje nebyt pretazeny z podnetov a to sa obavam, ze JE. Preto to nezvlada a vsetko ho zlozi. Pises, ze musite byt vonku, to je pre take deti sialenstvo. Kym to nie je teda les, prechadzka popri jazere. Tieto deti v 3r ZIADNE ihriska, ziadne navstevy po kamaratoch, ziadne socialne pretazenie. To mozete budovat postupne, aj skolka iba 3dni v tyzdni napriklad. A idealne vzorec po vikende dva dni, potom den volna, potom jeden den a 3 dni volna. Po skolke ziadme ihriska, navstevy. Ziadne dvojdnove navstevy babky a dedka. Jarmoky. Oslavy.. Proste toto vsetko vylucit, pretoze je prestimulovany, pretazeny. Inak sa ku tomu nedopracujete.
Navyse, ziadne obrazovky. Podporuju agresiu a frustraciu u beznych deti, nie este hypersenzitivnych.
Strava - bez sladkosti, radsej si pecte, varte sladke jedla. Ziadne kupovane lizatka, cukricky, hluposticky.
A spanok. Tieto deti ho potrebuju ako sol, my mame obedny spanok dlho predlho a chranim ho ako oko v hlave. Mozog takychto deti potrebuje vypnut a spracovat podnety AJ pocas dna.
Je toho velmi vela, ale nam pomohlo, ze tak zijeme bezne. Nevychovavam obrazovkami, velmi skoro sme pochopili, co dietatu prekaza a prestimulovava ho (ale pozor, deti, navstevy a vsetko miluje, to ma dieti nevidis, to musis vnimat, ze je to moc, ze mu to ruca sebaovladanie, spravanie.. Aj napriek stastiu). Nekupujeme sladkosti doteraz, lebo tak nezijeme, peciem, varim, deti su nadsene a lizatka a cukriky maju na narodeniny od kamaratov v skolke, skole.
Aha a rybi olej aj mate, vysadit, robi tymto detom probley.
Je toho vela, ale zameeraj sa na PROSTREDIE. nie tym, ze budes dovolovat a zametat cesticku. Ale ze to vsetko nastavis tak, ze dieta nebude pretazovane. Postupne ho budes zatazovat, ale TERAZ to NEZVLADA. Neries prejavy, ries pricinu. A skus sa radit so zenami, ktore maju s hypersenzitivnym dietatom skusenosti.
A posledna rada, neskusaj vsetko. Rob jednu vec a poriadne a dlhodobo.
@maxik24 my mame doma hypersenzitivne dieta ako z poucky, ktorému vadi aj sitie na ponozkach, no neviem si pri jej citlivosti a empatii predstaviť,ze by niekoho z nas mlatila. Nikdy nedavala výbuchy mladsej kvoli hluku a uz ako 3rocna sa radsej zavrela v izbe. Frustraciu,ci pretazenie si odmala ventiluje krikom a placom. Mame byt teda radi,ze nie agresivnym spravanim voci okoliu?Nikde som sa nedocitala o takomto prejave hypersenzitivity.
@maxik24 my mame doma hypersenzitivne dieta ako z poucky, ktorému vadi aj sitie na ponozkach, no neviem si pri jej citlivosti a empatii predstaviť,ze by niekoho z nas mlatila. Nikdy nedavala výbuchy mladsej kvoli hluku a uz ako 3rocna sa radsej zavrela v izbe. Frustraciu,ci pretazenie si odmala ventiluje krikom a placom. Mame byt teda radi,ze nie agresivnym spravanim voci okoliu?Nikde som sa nedocitala o takomto prejave hypersenzitivity.
@nikushka8 moj je hypersenzitivny a mal tento prejav cca od 3 do 6r
Zrejme sa jedna o ADHD , dieta to ma v hlave inak a nie je to vychovou...trvalo mi to roky kym som si uvedomila ze to nie je moja vina.../ neucila som predsa syna valat sa na zemi a zurit a hadzat veci/ mamiciek ktore netusia o co ide bude vzdy vela...nenechaj sa zrazit dolu... dobra sprava je ze vekom sa to hude zlepsovat....a tes sa na skolku...napriklad moj syn bol v skolke anjelik...
@zabka79 Prepáč, nechcem rypat, len tomu nerozumiem. Dieťa má do troch rokov ADHD, po nástupe do škôlky je z neho anjelik. Kam sa stratila ADHD?
ja ked si to predstavim : letela by mi facka, leti mu jedna facka spat... hned. Bez vycitiek. ALEBO/ alebo aj knihu odkaldam a viac necitame, odsikujem ho do kuta za trest. A je velmi zhovorcivy a velmi mudry? nacase naucit sa ospravedlnit. A zacina sa hrat sam. Ak sa bude bit, nikto sa s nim hrat nebude.
vies ono je pekne ze mate tolko aktivit, ale on potom v kludnych situaciach sa nevie ovladat... a ked bude mat niekde pobudnut, bude sa bit? alebo ked bude vacsi a viac energie bude mat, budete nebodaj cely den behat vonku, aby sa skludnil?
tu proste, lekari povedali, ze je v poriadku, tak jedine vydrzat v zdravi kym vyrastie. A dat/nedat sa otlkat.
Ako sa sprava pri inych detoch?