Ako zvládnuť rozmaznaného šesťročného syna?
Mám problém so 6 ročným synom, myslím že je dosť rozmaznaný alebo je to povaha? Netuším. Od bábätka bol veľmi náročný, ako bábätko do 1 roka nespal nič, každú pol hodinu bol hore .. naozaj veľmi náročné obdobie. Potom keď bol starší mával hysterické záchvaty, proste sa mu niečo nepodarilo tak ho to rozculilo že dokázal hystericky kričať aj hodinu, to mal cca od roka. Teraz má 6 rokov a všetko ho dokáže rozčúliť, začne veci rozhadzovat búchať, nadávať ako samozrejme nie dospelackymi nadávkami ale tými svojimi všelijakými. Aj v škôlke to o nom vravia, že máva také tie svoje chvile. Keď vstane z poobedneho spánku a je mrzuty tak papucky začne rozhadzovat, kričať po ucitelke nech mu pomôže a keď mu pomáha aj tak je zúrivý. Ako keby nevedel ovládnuť svoje emócie. On vie čo urobil keď sa ho pýtam. Potom keď niečo mu zakazem tak vyvádza reve, nedá sa s ním rozprávať .. dnes mi povedal že som sprosta .. ja neviem keď ma teraz 6 rokov čo bude o 10 rokov. . ja som zúfalá .. keby mi niekto vedel poradiť niečo kto prešiel niečím takymto
@katka700 a tiež ho učim aby nebol egoista a aby bol empatický. Keby som ho zbila potom by si mohla ľutovať jeho budúci partnerku
@ktochytavzite nie, deti nemajú poslúchať. Deti majú pochopiť, prečo si treba umyť zuby aj keď sa im nechce. Prečo sa treba učiť. Prečo treba ísť von.Prečo je lepšie jablko na desiatu ako čokoláda. To je úlohou nás dospelých. Či už rodičov alebo učiteľov. Lebo dieťa, ktoré sa len naučí poslúchať autoritu tak bude robiť aj v dospelosti. Lebo sa to má. A môže sa napríklad stretnúť s autoritou, ktorá jej bude prikazovať robiť veci aj napriek svojmu svedomiu,či pocitom. A to predsa nechceš svojmu dieťaťu urobiť. Násilný alebo "len" manipulatívny partner, doktor, ktorý mu nič nevysvetlí a on sa boji spýtať, teta na úrade, ktorá sa k nemu bude chovať, tak ako sa tie tety chovať zvyknú.. A to sú tie jemnejšie priklady. Samozrejme že ani mne to často moc nejde, sama som bola vychovávaná ako poslušné dievčatko. Doteraz to mama spomína, ako som ja bola bezproblémová. Ale úprimne, podľa mňa som sa proste bála prejaviť. A vidím aké škody to na mne zanechalo. Ale samozrejme, nič nie je čiernobiele.
@lienka.7 Uvedomuješ si, že sama si príkladom toho, ako sa nemá k ľuďom chovať? Minimálne tu, samozrejme. Možno si v skutočnosti milý človek, ktovie. Každopádne, príklad s pracovnou dobou je trochu mimo však? A ani nepíšem iba o šikanovaní, však? Čítaš len tak,ako ti to sedí do tvojej predstavy o rešpektujúcej výchove. Nevyčítam ti to, každý si vyberá, podľa seba. Ale v tom prípade asi nemá zmysel diskutovať.
Mám doma rovnako starého chlapca a tiež to niekedy prestrelí, tým čo povie a tiež sa niekedy nevie ukludnit hneď, tak ako by sme si to my dospelí priali. Ale stále je to dieťa a jeho mozog sa stále vyvíja a ešte dlho sa bude. Treba mu ísť príkladom a pomáhať mu zvládať jeho emócie s pokojom a láskou. Nevidím žiaden zmysel v trestaní bitkou, ľadovou sprchou, vyhrážaním sa a podobnými metódami. Tak ako nedostáva odmeny za vhodné správanie, tak ani tresty za to nevhodné. V prípade potreby som mu na blízku, vypočujem ho, nechám vykričať, poplakať, a následne keď je schopný rozhovoru, si preberieme ako to zvládnuť nabudúce tak, aby nikoho slovne a ani fyzicky nezranil. Chce to veľa času, lásky a trpezlivosti. Autorka, držím Ti palce, lebo ja osobne si myslím, že si na správnej ceste vo svojej výchove.
ale ja nepisem tebe o posluchani ale tej bubuzu,ked tvrdi ze deti nemusia posluchat.
Tak potom mas fajn chlapca,akurat k tej ucitelke je to take ,ale zasa mozno sama nema autoritu a nevie to s dermi.
Mozno ma uz taku povahu,je nervacik,musi sa s tym naucit len zit a ty pracovat.A napr ja dwri nevham vyrevat,proste ekd maju ten afekt hysterie tak co necham ich tak,nevsimam si a prejde ich to.Ani nic nevysvetlujem lebo na co aj,aj tak mam pocit ze nerozumeju.A mne to vysvwtlivanie vadi.Oni dobre vedia ze nemali revat,alwbo urobili nieco zle.
@bubuzu ani nesuhlasim moc,ok vysvetlit ze preco ma urobit to a to je dobry argument.aAle moze kludne aj posluchat.My sme tak bili vychivavani a nie som ta o kt pises,ani mi nik nediktuje a ani nemam muza diktatora.
Ako mama troch detí, všetky náročné, odlišné ale úžasné, ti len chcem poradiť ak môžem, si super mama, že sa snažis syncekovi pomôcť a rozumiem co chceš povedať. Je to náročné ovládať emócie aj u nás nie to ešte u malých detí a u každého zaberá niečo iné. Napr. najstarší syn mával takéto záchvaty kým sme nezistili, že proste mal veľa podnetov ( bola som premotivovavana, chodili sme na milión krúžkov atď keď bol unavený a hladný napr, bol mrzutý, akonáhle som bola v kľude s nim, sedel na posteli objiimali sme sa a bolo dobre), klamala by som ale ak by som povedala, že to ide bez zvýšeného hlasu. Treba rázne, nie vieskat ale rázne hlasno povedať, pozrieť sa dieťaťu do očí a chytiť za ruku, u nás funguje pri najmladšom - omnoho drzejsom, a ostrielanejsom haha ze počkaj a dýchaj... Pozerám sa naňho keď kričí a pomaly skúsame aby prestal, počítame spolu. A áno aj capnutie po zadku je občas riešenie najmä keď robia niečo čo im môže ublížiť. Nie je to týranie ale proste stopnutie, a akési pozor. Na prostrednu zaberal trik zo škôlky, je to spoločenské dieťa tak najväčší trest bol keď musela a musí sedieť na stoličke a pozerať sa ako sa ostatní bavia a ona chuderka musí byť ticho 🤣na nu netrebalo nikdy ani kričať, len dostala hysak, pozerala som sa na ňu a povedala, že rátame do 10 spolu a keď to neprestalo šla sa na stoličku ukludnit (doma rozumej) stoličku pri stole nie v izbe kde má hračky🙂držím palce
@lonely66 suhlasim!!
Moja veru tiez dostala-nie bitku,ale jednu vychovnu,lebo to je velky rozdiel!! A naozaj len malo krat.a tiez mohla mat tak 2-3 roky.teraz bude mat 13-je v puberte a cuduj sa svete-ziaden problem s nou nemam.mame uzasny vztah,je cielavedoma,chce mat same jednotky,snazi sa,kludna je a aj bude,lebo ju poznam ona nikdy podla mna rebelovat nebude.no,ked bola mala,nastavila som hranice
@zuzu11166 to je hlúposť ako svet, nehnevaj sa. Všetko je o povahe dieťaťa.To že si jej capla keď mala 2-3 roky absolútne nesúvisí s tým, že nebude rebelovat .. inak kritický vek je tak 15 rokov. Poznala som chlapca, ktorý mal naozaj prísnu mamu, bol to môj sused a keď prišiel do puberty nevedela si s nim dať rady a moja dobrá kamarátka v detstve mala skvelú mamu, tá po nej nikdy ani hlas nezvýšila a dievča absolútne nemalo potrebu nejako flamovat, radšej bola doma učila sa alebo trávila čas s ňou.
@katka700 no podľa mňa je dôležitá vo vzťahu komunikácia, priznanie si chyby a ospravedlnenie. A to všetko ho učím. Neviem akože čo mám urobiť so 6 ročným, vyprasit z neho dušu papeckou aby z neho bola zelenina?