Je normálne, že 3,5-ročné dieťa nadáva?
Ty hlúpe mamisko. Stalo sa tak už po 3 večere keď bol unavený. No normálne som z toho smutná a nahnevaná zároveň. Je normálne toto?
@akvi Presne toto zdieľanie mi dosť chyba a mám pocit, že ľudom všeobecne. Nejaké mamičky, ktoré by boli naladené podobne. To ste mali naozaj fajn. Veď o tom píše i G.Mate, treba nejakú inú osobu, na otvorenie sa, prijatie. Keď si písala o tých knihách, presne mi napadol on a tie jeho CD s hudbou 😄
Niekto vyzdvihuje výchovu v minulosti. Že takéto problémy psychické, šikana, sebaposkodzovanie, nerešpektovanie autorit, problémy s pozornosťou…a iné veci sa vtedy nediali a môže za to “moderna” výchova.
No myslím si, že práve naopak ta výchova “z minulosti” pretrváva, ibaže čelí tejto dobe. Tie zmeny sú teraz take rýchle, výzvy, ktorym rodičia čelia, sú nove, väčšie. My sme sa im nestihli prispôsobiť. A práve teraz sa omnoho viac, niekedy extrémne prejavujú nedostatky či pozitíva jednotlivých prístupov.
Osobne mi vsak chýbajú skúsenosti a vhodne vzory najma s ozaj rešpektujúcou výchovou.
Autorka - co som ja vlastne chcela povedať o tých obrazovkách je to, že ja vnímam, že môžu škodiť, zároveň odmietam žiť v tom strachu z toho. Asi som sa vyššie v komentároch zle vyjadrila, v noci mi docvaklo, že moje príspevky asi vyzneli, že odmietam vidieť škodlivosť toho. Ale ja ju vnímam. Len proste nie cez strach. To je od prapociatkov ľudstva - aj oheň podľa mňa praclovek mohol vnímať aj cez strach a určite mnoho vtedajších detí aj umrelo kôli ohňu. A takto to mám s dnešnými novotami. Napríklad horší pocit mám ja zo všadeprítomnej wi-fi. Lebo je ťažké uniknúť z jej dosahu. Zbaviť sa obrazovky je pomerne jednoduché, mám na to vplyv. Na tú wi-fi nie. Ak teda nechcem ísť na samotu niekam. Ale opäť, idem sa toho vkuse báť? Ja mám so strachom rozrobené na celý život dosť. A som neskutočne rada, že som dokázala spracovať aspoň niektoré.
@tiika zdieľať je podľa mňa presne to, čo ľudia potrebujú. Mne to možno nahrádza aj toto fórum, aj keď chýba tomu tretí rozmer a mrzí ma aj plochost tejto komunikácie a kvôli tomu aj časté nepochopenie, ktoré tu ženy majú a to ma potom zaťažuje zbytočne. Ale už som sa aj tu naučila proste nereagovať na všetko, resp na niektoré nicky 😅😁 A mám rada takéto debaty, názory napísané s rešpektom, inšpirácie do výchovy, do života, veľa si beriem od vás. A niečo zase dávam. Proste taký fajn prúd je to.
A ešte mi teraz napadlo také - mne veľmi pomohlo pri strachoch začať rozlišovať, čo je skutočný strach a čo je len šírenie strachu. To je totiž v dnešnej dobe úplne šialené, ako sa šíri strach. A rozlíšiť to moje a to vonkajšie je občas ťažké. Mne pomáha nazvime to intuícia. Keď napríklad syn sa hral na PC, tak ja som vždy dala na svoj vnútorný "hlas". Akoby som vedela, že ok, teraz je už dosť. A ked ten pocit prišiel, komunikovala som to synovi a on vo väčšine týchto chvíľ od toho pc odišiel. Komunikovala som to v zmysle, že počuj, mám pocit, že už je toho príliš. A väčšinou navrhla aj niečo, čo by mohol robiť miesto toho. Časom sa stalo to, že syn sám prišiel, že idem sa prejsť, už je toho pc príliš. 🙂 Naučil sa počúvať svoj pocit. Keď bol menší, tak som mu ho komunikovala ja, podľa mňa to je presne to prepojenie malého dieťaťa s matkou. A možno to znie príliš ezo 😅😂 ale mne sa to potvrdilo, že to takto môže byť aj skrz to, že niekedy som chcela ten pc stopnúť už po pár minútach a niekedy mi nevadili ani hodiny. A samozrejme nielen PC ale akúkoľvek činnosť. A toto je podľa mňa vcelku dôležité, aby sme dokázali seba samých počúvať a reagovať. Preto ja nemám rada nejaké striktné zákazy čohokoľvek, skôr prikladám dôležitosť tomu, aby sa dieťa naučilo vnímať seba samého, aj to, čo mu môže škodiť. No a možno som naivná a mala so svojim deckom len šťastie v tomto 😅😅😅 pripúšťam, že to tak môže byť.
@akvi @tiika Ja som sa zoznamila s respektujucou vychovou tu na fore takze bez internetu a socialnych sieti by bola zo mna urcite horsia mama (alebo ovela viac frustrovana a vynervovana). Bola som tym nadsena a myslela som ze je toho vela, ale opak je pravdou. Je to stale mensina. @akvity si uplna priekopnicka co sa tyka respektujucej vychovy, lebo si s tym zacala uz davno a tak si ani nechcem predstavit aka izolovana si sa musela citit. Skvele ze si mala podobne zmyslajuce kamosky uz vtedy. Mas skvele dieta.
Ja sa k strachu staviam tak ze skumam ci s tym viem nieco urobit. Ak nie, tak sa snazim nebat sa a ist s prudom. Napriklad fast food (to asi na Slovneksu nemate este take zle ako tu)... ten mozem regulovat len v uplnych zaciatkoch a potom len dufat ze to nedopadne zle, ze dieta dostalo nejake zaklady spravneho pristupu k vyzive, ze moje ranajky a obcasne vecere vyneguju skodlivost hranoliek. Proste snazim sa, ale viem ze tie hranolky budu sucast zivota mojho dietata a tak nema zmysel sa obavat ich ucinku, lebo moj strach s tym nic neurobi. Aj ten Wifi co tu spomenuli. Nic s tym clovek neurobi ak teda nechce zajst do extremov (ako ta samota) a tak je ten strach nanic.
@andreatytler ano, tie hranolky su super priklad.. Ja si pamatm seba, ked mal syn cca rok, ako mu na ihrisku ponukla jedna mamicka kinder cokoladku. A ja zhrozena som ju teda vzala a odlozila s nejakou trapnou vyhovorkou, preco mu to teraz nedam. (jemu to bolo nastastie jedno, on netusil, co to je). A bola som doslova vydesena z toho, ze ona nema problem dat tak malemu decku cokoladku. Teraz z nadhladu mi je smiesne zo seba, lebo realne, co akoze by sa stalo, ak by rocne decko zjedlo jednu mini cokoladku. No nic. Ja som reagovala prehnane, ovladol ma strach. A to, ci ta ina mamka dava svojmu malemu decku cokoladku hoc aj kazdy den, do toho ma nic nie je. A takto je to vlastne so vsetkym, z coho mame strach. Vacsinou je to uplne nezmyselne. Alebo ako ta wifi - nic s tym aj tak nevieme spravit.. Alebo tu vo vedlajsej debate o zruseni DU v Polsku - vidim tam strach mamiciek, ze co preboha bude s detmi, ak nebudu mat DU. To je uplne zbytocny strach a vychadza len z nejakych stereotypov, v ktorych roky zijeme..
@akvi Ano, stereotypy a strch ktory vyvolavaju su riadny problem. Velmi cloveka brzdia. Treba ist s dobou. Dopredu.
Akurat som sa vratila zo skoly kde mali pre rodicov malu prezentaciu k rozvoju gramotnosti a zaujalo ma ako nabadali rodicov aby dali detom uz od skolky citak komix ak maju deti o ne zaujem. Ja som bola v tom takom vseobecnom povedomi ze komix je podradna literatura, strata casu... ako videohry. Tam naopak vraveli ze komix nielenze zlepsuje citanie ale tym ze dieta si musi vytvorit spojitost medzi obrazkom, dejom, textom, interakciou medzi postavami tak je to vlastne vyzsia forma citania. Skola si otvorila novu komix sekciu v kniznici a nakupuju nove kusy a ta sekcia je samozrejme najoblubenejsia, vzdy rozchytana. Staci len selektovat spravne kusky a pomocou komixov dokaze skola viest deti k citaniu a zlepsovat gramotnost.
Vdaka vam za tuto diskusiu 🙂
@andreatytler no komix je jediná kniha, ktorú čítal aj môj syn, ale až ako cca 15 ročný mal chvíľu také obdobie. Ja mám komixy tiež rada. Dokonca mám poodkladané na pamiatku - zo socikovskych casakov som si ako decko vystrihovala a lepila do zošita. A komixy majú rady aj deti, ktorým čítanie nejde , pretože sú to krátke vety, suvisia s obrázkom a prečítať stranu netrvá dlho.
@andreatytler komiksy sú práve ako píšeš, vyššia forma literatúry. Máte super školu ❤️. Ja sa už neviem dočkať, kedy začneme. Teoreticky by sme už aj mohli, lebo čítavame veľa, textu rozumie a aj sa veľa pýta.
Inak a čítala som tip od psychologičky, že detské detektívky treba vraj čítať, tam sa rozvíja kritické aj strategické myslenie. Ja rozmýšľam práve začať detektívnymi komiksami ak nejaké vhodné nájdem.
To som ani nevedela ze su detske detektivky. Vdaka za radu.
Dievcata, v dnesnej dobe sa veľmi nadáva na mobily, internet, soc.siete. Ja to vnimam tak, že oni nie sú zle, ale to, ako ich používame. A to je rozdiel. Ak by boli, nič dobre by neprinášali, iba škodili, už by tu neboli. @andreatytler Super to je u vás v školách, že tie technológie nezakazujú, ani sa to prakticky neda a nebolo by to dobre, skôr sa sústredili na to, ako tie deti naučiť “plávať”. Majú to premyslene, skvelý prístup.
Mne sa vela rozprávok, programov pre deti nepáči, nevedela som prečo. A ty si to krásne vysvetlila. Už tomu rozumiem. Môžem konečne povedat i mužovi 😉. Ja si dávam záležať hlavne na výbere, dĺžke.
A mamička na mobile. No, i ja som, pripúšťam. Lebo tak viem vela veci a rýchlo vybavit. Prisposobila som sa. Áno, doba je rýchla. Preto mame pocit, že život beží tak rýchlo. Keby som tie veci riešila osobne, čakala na niečo, trvalo by to, ale bola by som viac v prítomnosti. No co je lepšie? (Ale to je na inú tému 🙃)