Mám povedať učiteľke, aby nenútila syna jesť?

Živo si pamätám, ako sedím 5 ročná v škôlke nad červeným melónom, ktorý som milovala. No práve v ten deň mi bolo zle a nechcela som ho jesť. Učiteľka mi nariadila sedieť tam dokiaľ melón nezjem. Sedela som tam dokiaľ pre mňa starká neprišla. Melón nedokážem zjesť doteraz, hoci od vtedy prešlo už takmer 25 rokov.

Určite by som na tvojom mieste učiteľke povedala, nech mu nepôsobí traumu a nenúti ho.

@mimkao jj,mna tak nutili jesť v nemocnici špenát,sestrička mi ho pchala do hrdla ako nejakej kačici,škrela mi lyžicu o zuby s tým špenátom,že musíš,musíš,prehltni to..a ja som ju chvíľu na to celu ovracala ..odvtedy som špenát už nikdy nejedla ,tak isto mám aj banány 😝

Samozrejme, toto si s ucitelkou vyries. Ak maly nechce jest, ostane hladny. Ale urcite ho potom nedokrmit keksikmi ci hocijakym jedlom, ale dalsie jedlo v normalnom case. Tak zje potom viac... On bude vediet, ze je dobrovolne, kolko chce, a nauci sa niest nasledky... Nehovoriac o tom, ze moze mat psychicke nasledky ci vypestovat si nie nechut, ale averziu voci konkretnemu jedlu... A nechat dieta samotne, bez dozoru? Z tohto by mohla mat poriadne problemy.

áno

Tolko cirkusu kvoli jednemu pudingu? A este na pokracovanie v druhej teme? Bolo to prvy krat a nie posledny krat co sa od neho ziadalo nieco co sa mu nepacilo. Nebude sa cely svet okolo neho krutit, musi sa prisposobit. Miesto toho aby si mu vysvetlila, ze ma jest puding ako ostatne deti, lebo je z mlieka a mleko potrebuje, ty tu vyvadzas ako bohyna pomsty!!!! Decko ma stres zo skolky, z pudingu a ty to este prilklincujes!!!
Ak mas zoznam jedal, ktore malemu nemaju davat, tak si ho mala ucitelkam poskytnut. Ak si tak nespravila, je to tvoja chyba! Ucitelka ma cast pravdy v tom, ze by deti domov chodili hladne. A ma ich na krku kopec, nemoze kazde ukecavat "za mamicku, za otecka..." Mala to riest: Nechces? Chod., ale ona ma na vychovu predskolakov skolu a papiere, ja nie 😀 😀 😀

moja v zasade neje puding ani kakou nepije, ked maju kakovu posypku povie kucharke ze ju nechce, tak jej ju nedaju. Nikdy ju ani nenutili. Puding nie je ani zdravy, ze by prehovarali maleho zjest jablko, tak ok. Uz v predoslej skolke pochopili, ze ked je hladna, tak zje, a ked nie, mozu ju prosit a nic to nepomoze. Ona napr. slabo pije, no vedeli aj tam, ze ona ked povie, nie, tak to tak ostane. Nikdy ju nenutili do nicoho. A zda sa mi to chore, nutit decko jest cokolvek. Ak nepapa, porozpravat sa s nim, ci mu to nechuti, ci nie je hladny, skusit mu dohovorit, ak nepomoze, tak to povedat rodicom, nech to riesia oni, ze co navrhnu. Ale nutit decko jest puding, moze len ozaj niekto divny. Urcite im povedz, nech ho do nicoho nenutia.

URčITO sa treba ozvať lebo vam budu zachvílu skákať po hlaave 😒

Nútenie do jedla - v nasej rodine bohate skusenosti. Zacalo to u mojej starej mamy, ktorá pod heslom jej mamy: "ak si telo neopatris, tak ta dusa necha"povysila jedenie na cinnost č.1 v rodine. Len co sme ráno rozdrapili oči - kricala ranajkyyyyy, doobeda do nas tlacili vyzivy, potom obed, poobede zasa jedlo a prva vecera a este pred spanim dalsia - teple mlieko s medom. Bývali sme velmi casto u nej, tak si to pamatam. Moja mama trpela ešte ako vysokoskoláčka, ked pri pomysleni na jedlo ju napinalo na zvracanie. No pri nás mama urobila tú istú chybu. Segra má následky dodnes, vyziabnuta, ja som sa z toho vymanila lahsie. Pamatám si nútenie do jedla z domu, zo skolky (tiež som neznášala krupicu a puding - dodnes zjem len ten, co si sama uvarím, aby bol bez hrčiek a krupicu neznasam), skoly (tam ma napínalo už keď sme vošli do jedálne zo stresu, že idem jest, a aj keď jedlo bolo dobré, často som mala uplne zovrety zaludok, no jedzte takto), z kúpeľov (nad prívarkom na večeru ma nechali samu ako 10ročnú sedieť v jedálni 15 minut, potom mi tam ešte zhasli svetlo a sedela som dalších 15. Dívala som sa na hodiny, na ktoré svietil prúžok svetla chodby. Tmy som sa nebála, takže to bolo len kto z koho. Nakoniec na mna nakricali a poslali ma prec. Prívarky dodnes nejem a ani nevarim.)
No pri synovi som si zaumienila nerobit rovnaku chybu. Maly je jedák, od zaiatku bol, nikdy ho do jedla netlacim. Špenáty miluje, maso a zeleninu tiez, sladke napodiv menej a tiez nema velmi rad bezmasite, no aspon co-to vzdy zje. No napr. mak do ust nevlozi, mu je vyslovene odporny.
Takze porozpravat sa v pokoji, vysvetlit, co si ne/prajem, urcite nemlčať, ale tiež neriešiť v zlosti. Zasa az taká hrozná krivda sa nestala.

@gabikaluisa možno by bolo dobré okrem iného teda aj zistiť, či tvoj synček nemá problém s nejakou potravinou, mliekom, alebo kakaom...myslím, problém s trávením. V dnešnej dobe je toľko alergií, toľko intolerancií potravín..možno aj preto mu ten puding nechutí..potom by si si mohla doniesť papier, že to jesť nemôže a nemusela by si sa s tým trápiť..Ale postoj učiteľky, že ti nechala syna plakať nad pudingom bol hrozný..Určite jej vysvetli, že bol z toho smutný a že si nepraješ, aby ho takto psychicky deptali..Držím palce, aby to dobre dopadlo.