Baby, potrebujem poradiť na takú kurióznu situáciu. Dcérka má 4,5 roka, proste magické obdobie 😀 Už asi 3 dni s nami býva škriatok. Bolo by to celkom vtipné, ako si s ním občas pokecia, lenže ono to nie je škriatok dobrý, ale zlý a zlomyseľný. Okrem toho, že nás priebežne capne po zadku či po akejkoľvek časti tela, malého synčeka väčšinou zasiahne capnute po hlave, rozhadzuje nám veci a robí iné prieky. Dnes nám odkrútil pol rolky toaleťáku, šmaril použitú osušku do obývačky a mne zahodil pyžamo pod posteľ na zem. Okrem obvyklých capnutí teda. A my nevieme, čo s ním.
Inak robí veci, ktoré dcérka nerobí. Vždy, keď škriatok vykoná jednu z týchto "lotrovín", tak ho hreší, vysvetľuje mu, že sa to nerobí a pod. Minule mu vykladala: Ty škriatkisko, to sa nerobí, na zadok sa necapá, príde po Teba polícia a pôjdeš do väzenia! Kde toto celé nabrala netuším, my jej to nehovoríme. Možno škôlka. Ale také tie detské imaginárne priateľstvá sú OK, len neviem, ako reagovať na tie "škriatkove" neplechy. Aj keď poviem, že sa to veru nerobí a že škriatok sa nevie chovať, dcérka horlivo prikyvuje a dodá, že škriatok je zlý - takým nevinným hláskom, až by mi to aj smiešne bolo, ale ovládam sa 😀 Len sa obávam, že sa tie jeho výčiny zhoršia. Keď dnes odkrútila ten toaleťák, mm už sa odhodlal zahlásiť, že: Ja Ti dám takého škriatka, aspoň si nevymýšľaj. Ešte raz Ťa uvidím, že odkrúcaš papier, tak uvidíš. A malá naňho úplne nevinne: Ale to som nebola ja, to bol naozaj ten škriatok. A následne mu to vytmavila (škriatkovi). Keby sa ma to netýkalo, tak sa zasmejem 😀 Čo s tým, každá rada dobrá... Ja škriatka akože akceptujem, nevyvrávam jej, že tu nie je. Ale neviem docieliť, aby nerobil neplechy 😀
@rutie - uf, to s tým pohárom poznám - teda také "skraty" - ja to pripisujem dakedy tomu, že je blíženec 😀 Ale som rada, že v tom nie sme sami, lebo dakedy ozaj človek nevie, či sa má smiať, či plakať, keď dieťaťu z ničoho nič takto "prepne gombík v hlavičke" 😉
To s stou kamoškou je ozaj sila, ale ja verím, že sú "veci medzi nebom a zemou" a deti majú cit na to.
Čo sa škriatka týka, dnes sa neobjavil, ale malá bola zamestnaná sľúbeným výletom, tak asi nebol čas. Uvidíme, čo bude ďalej...
@zazvorka87 - no, hej 😀 Dočasne sa nám škriatok vytratil, asi už išiel domov 😀
@margarita : katrinka8: Ahojte, pekna tema 🙂 Terezka to mala prednedavnom tiez. Teraz ma 5.5 roku. Bola u nas doma Tereza kamenova, ktora stale robila zle veci, pomalovala fixou stenu na schodisti, chodila do spajze na cokoladu a papieriky vyhodila za nasu postel 🙂
a ine ... 🙂
Pristupili sme na to, rozpravali sme sa co zase urobila ta Terezka kamenova 🙂.
Uz spomina Terezku kamenovu len obcas 🙂 . Vidiet, ze ju trapi, ze zlobi, minule mi hovorila, ze ked bude maminka, tak uz zlobit nebude, ze sa polepsi 🙂
Citam knihu,kde autorka tvrdi,ze deti vidia "duchov",svet,z ktoreho sme prisli. Toto by som videla teda ako fakt,ze ona ho vidi a on to prostrednictvom jej robi. Autorka odporuica nieco v zmysle - opytat sa ho preco prisiel (to teda dcera by mala vediet),aky je vyznam jeho navstevy a spolocne ho poprosit,aby odisiel,v dobrom,rozlucit sa s nim. Prip pomoct "nieco" pre co prisiel uzavriet. Velmi to skracujem a parafrzujem,snad je ma pochopene. Samozrejme,takejto teorii treba verit 😉
@susik77 - tzv. magické obdobie, končí cca v 7 rokoch 😉 A potvrdzujem, u nás fantázia na plné obrátky teda. Nielen, čo sa škriatka týka.
@pitusa - no, škriatok je momentálne už preč, ako prišiel, tak odišiel, a na všetky otázky ohľadne jeho existencie bola odpoveď: "neviem"... Chápem, čo myslíš, ale táto bytosť určite nebola z kategórie "iného" sveta, Intuitívne to vidím na magický svet 😉
@pat_mat_minnie Mne to tiez tak pripadalo, ale ja si take veci jednoducho nepripustam. Ta dcera so Sirotkou napriklad hovorila, uz 2 mesiace pred nastupom do skolky ze bude mat najlepsiu kamaratku s istym, pomerne zvlastnym menom (nikoho sme z buducej skolky nepoznali, nikdy predtym ani nebola v tej dedine, kde je skolka). A naozaj tam take dievcatko bolo a od prveho dna sa velmi spriatelili (urcite sa nikdy predtym nevideli, to viem na 100%). Dcera mi hovorila, ze to dievcatko ma braceka, ale ze zomrel skor ako sa narodil. To puto medzi dievcatami sa velmi zosilnilo a spriatelili sme sa aj rodiny. O par rokov som sa od mamy dozvedela, ze prisla velmi davno pred dcerkou o dieta tesne pred porodom. Bol to chlapec a dcera o tom netusi. Ze o tom nikdy nehovoria doma... Ale ja fakt duchov neriesim. Ak aj su tak co ja s tym...