Môj trojročný syn sa boji ľudí

@veronikarepanova bojí sa aj detí?

hlavné je zistiť dôvod, postupne ho vodiť medzi ľudí, aby si zvykal ..najprv medzi známych menšia skupinka ľudí a postupne pridávať pobyt medzi cudzími

@veronikarepanova kamaratka(dospelá zena) mala"Strach z ludi"vola sa to sociálna úzkosť tuším. Napr. nechodila vôbec medzi ludi a všade pešo, žiadna MHD, lebo sa jej ťažko dýchalo, žiadne kontakty s ľuďmi. Skúste ísť so synom možno k psychologicke,mozno vám bude vedieť pomôcť. Ona už musela brat nato aj lieky. Dúfam, že sa vám to podarí co najskôr vyriešiť 🍀a syn má možno len také obdobie. ☹️

Je taký bojazlivý odjakživa? Alebo sa teraz začalo take obdobie? Neudrelo ho nejaké dieťa? Nemá nejaký zlý zážitok?

Chodila by som len napr na malé ihrisko kde je menej deti, aby sa nebal veľkého počtu. Alebo s jedným - dvoma kamošmi, aby videl stále tie iste tvare.
Nemáte napr susedu s dieťaťom? Že by sa chodilo hrsť s vami von, aby sa syn osmelil
Ak sa to nebude zlepšovať, tak sa určite poraď s psychologickou

@veronikarepanova ja som od detstva bola veľmi nesmela,s nikým cudzím by som neostala,bol to pre mňa vyslovene stres, nikomu by som sa neprihovorila. Zlomilo sa to na strednej škole, teraz som na tom presne opačne,nerobí mi problém prihovoriť sa aj cudzím, aj sama vyhľadávam rozhovor s cudzími. Takže zmena je možná,len niekedy dlho trvá 😁

Ja som bola bojko....a zaujimave,ze pracu s ludmi som.si vybrala a nejako to preslo,dokonca sa,mi to teraz paci.

@veronikarepanova ako sa to prejavuje. Dostane nejaký záchvat plaču, úplne odmieta ísť medzi ľudí... Určite sú problém ľudia? Nebojí sa niečoho iného?

No, @montemotherone sa dobre pýta. Malý synovec trávil veľa času s mojimi rodičmi (brat ostal v dvojgeneračnom dome), najmä otec sa mu veľmi venoval. Všetko vyzeralo fajn, cca do 2 - 3 rokov. Len keď som prišla na návštevu, dostal normálne hysák, kričal, nech idem preč atď. Moja mama z toho bola nešťastná, snažila sa to ospravedlňovať, aby som sa nehnevala a pod. Ale ja som si potom uvedomila, že to dieťa má panický strach. Zo zmeny, narušila som jeho kruhy, istoty, stereotypy. Tak som si ho začala všímať. Prechádzky tou istou trasou, inak bol problém, vždy jeden predmet záujmu... Jasné, v rodine sa hnevali, že "robím z dieťaťa debila". Nie, nie je, je Asperger. A začala som si s ním budovať naše stereotypy. Už je veľký a sme kamaráti 🙂.
Tak aj tvoj - môže byť len plachý, introvert,... Sleduj, uvidíš.

Moj maly, teraz mal tri roky, mal stale podobne tazkosti. Velmi sa bal ludi, ked napriklad bola oslava, tak do obyvacky ani nevosiel, vonku pri detoch som ho len na rukach drzala, ked pocul cudzie hlasy (ani nevidel z kociara, ale pocul ze sa s niekym rozpravam na ulici) spustil taky krik ze som musela ist prec. Teraz je to malinko lepsie, ale chodim s nim k psychologovi, a typuju Aspergera. Nemusi to byt aj u Vas, ale navsteva psychologa moze pomoct 🙂.

Aj moj mal v tom veku podobne obdobie. Pomaly to prešlo. Držím palce!