Moje dieťa má nastúpiť do škôlky a ja sa bojím, či mi dajú na neho pozor
Mamičky, prežívam to príliš alebo ste mali podobne pocity?
Moje dieťa má nastúpiť do škôlky a ja sa bojím či mi dajú na neho dostatočne pozor 😬.
Zdá sa mi ešte maličké a ja neustále striehnem kde lezie a bojím sa aby si nejakym sposobom neublížilo. Myslím si, že učiteľky v škôlke to tak neprežívaju a deti si viac menej robia čo chcú. ( lozia, lietaju kade tade)..je ich tam predsa viac.Mam obavy aby sa voľačo nestalo a chytá ma panika. Nemali ste niektorá takéto pocity alebo som len veľmi uzkostlivá?
Ďakujem za všetky normálne komentáre 🙏.
@simca06022011 áno, presne to si aj ja myslím čo si napísala že si musím vyskúšať, že dieťa nieje somnou a myslím že potom ten strach zo mňa čiastočne opadne.
@beata_k Iste, že je to smutné. Aby 3-ročné dieťa nebolo schopné vyjsť po schodoch alebo rebríku a spustiť sa po šmykľavke? Potom niet divu, že sa matka bojí úrazu, ak ho takéto veci nenaučila. Ja chápem, že je tam viac detí, ale to je predsa aj na ihrisku a tam tiež snáď nestojím takému veľkému dieťaťu neustále za zadkom.
@annm81 ja som to svoje dieťa naučila,vie vyliezť a spustiť sa ale aj tak som mu za zadkom a nesedim na lavičke. Mne by to proste nedalo 2,5 r. dieťa sa mi zdá na to malé..ale keď sa niektoré mamičky neboja , nech sa páči. Nech si na tu lavičku sadnú a dieťa sa im šmýka aj dole hlavou 🤷♀️.
Tak keď to zvláda, prečo potom taký stres? Veď v škôlkach mávajú úplne jednoduché ihriská pre malé deti, nie lezecké steny a prvky pre školákov.
@annm81 Necitala som celu diskusiu dopodrobna, ale nezhliadla som zeby to nevedelo. Len sa on matka boji lebo bude zrazu bez matky. Ja ju chapem. 1x ma zverit svoj najvzacnejsi poklad cudzej zene a doverovat jej, ze sa jej o ten poklad postara.
A slovo smutne padlo v uplnej inej suvislosti... Nie, nie je smutne, ze v MS kde je 20 deti v prvom rocniku ich nepustia na preliezku. Su za tych drobcov zodpovedne a keby sa stal uraz tak ucitelku zatvoria. Potom by tu bola ina diskusia. Bol by tu lynč na ucitelky v MS.
@annm81 lebo človek predsa nikdy nevie 🙆♀️. Mám lepší pocit keď som nablízku lebo keby volaco , môžem zasiahnuť. Snažím sa učiť samostatnosti , neham dieta samé , nechcem ho brzdit a obmedzovať ale poblizku dávam pozor veľký. To bude u mna asi aj povahou alebo co..a tak ma napadlo , že učiteľky určite nemajú čas nad každým jedným dieťaťom vystavať a špeciálne na nich dávať pozor keďže ich je tam skratka veľa.
@beata_k Ďakujem za pochopenie ❤. Presne si pochopila, čo som chcela napísať a ako sa cítim. Dieťa je nonstop somnou 24/7. Na preliezky, ihriská, pieskoviská chodíme. Samozrejme že vie vyliezť aj sa samé šmyknut ale ako som písala vyššie ja nechám dieta samé, nech nebrzdím nejakým spôsobom jeho vývoj a nech sa spolieha na seba ale som blízko pri nom a dávam obrovský pozor , čo si myslím že taká učiteľka aj keď by veľmi chcela nemá šancu pri toľkých deťoch. Bojím sa oň. To je skratka všetko.
@beata_k Ja som na slovo smutné reagovala v kontexte, v akom bolo použité- teda že škôlka nepustí na preliezky troj, dokonca štvorročné deti. Potom sa čudujme, že deti nemajú základné pohybové schopností, že školák nevie spraviť kotúľ, alebo sa vyšplhať po lane. Veď v slovenských škôlkach bývajú úplne jednoduché ihriskové prvky, ktoré nie sú o nič nebezpečnejšie, ako schodisko.
Ahoj. Moja mala na teraz 3 roky a 3 mesiace, od septembra je v skolke. Je velmi divoka, tazko ustrazitelna, vkuse robi same nebezpecne veci. Vela ludi nechapalo, ze fakt jej musime stale stat za zadkom, lebo pri nej sa inak nedalo, ale ked ju zazili chvilu, uznali, ze pri nej je to naozaj nutne. Ale kym nastal september a nastupila do skolky, predsa len vyrastla, zmudrela... Ked porovnam aka bola v maji, co som uplne stresovala ake to bude v skolke a v auguste... V auguste som bola sama prekvapena, ze sa tak zmenila, ze som zo skolky mala ovela mensi stres. Nastupila s tym, ze bola uz kludnejsia, rozumnejsia a vobec nie je problem. Stale je viac akcna ako by mala byt, ale predsa len v skolke sa neciti az tak uvolnene ako s nami, takze tam nevystraja az tak. Maju tam iste pravidla, vidi ako sa spravaju ine deti, aj tie pravidla tam berie istym sposobom ako hru, ze tak to v skolke chodi, v skolke sa menej vystraja, je to take zaujimave pre nu. A vyblazni sa potom doma. Ucitelky davaju na nich riadne pozor, niekedy mam pocit, ze cudzi da viac pozor ako rodic. Lebo ked sa stane nieco tvojmu dietatu pri tebe, tak dobre, lutujes, ale stane sa. Ale ked sa pri tebe stane nieco cudziemu dietatu, na ktore si mala dat pozor, to su este len vycitky. Co sa tyka preliezok, oni maju vsetky take nizke, bezpecne, akurat smykalka je trosicku vyssia, ale tiez je to nizke, pokial odtial dieta vyslovene nepojde skakat hlavicku, tak az tak si neublizi.
@beata_k a na verejných ihriskách nie je 20 detí na jednej preliezke? Spomínala som nejaké porovnávanie so zahraničím? Problém je, že dnes to matky ženú do opačného extrému ako bol kedysi a vďaka ich ochránarstvu sú deti športovo totálne nemehlá, lebo nemajú príležitosť sa normálne rozvíjať.v období, ktoré je na to najvhodnejšie.
Tohto som sa ja nebala. Skor ako zvladnu odlucenie 😅. Dcera bola vzdy velmi opatrna a syn? No neviem, on aj ako dost maly 2-3 liezol po preliezkach, bol sikovny, nebala som sa. Jasne, bola som nedaleko, lenze mala som vtedy druhe male, nie moc kocikove dietatko.. takze ak odbehol inde, chvilu mi trval presun. Skor na ihrisku, nie skolke, bolo horsie to, ze tam boli aj vacsie deti, myslim skolaci, ti este neboli schopni davat taki pozor, aby nezvalcovsli mensie deti a predbiehali sa na smyklavke.. skor tam som musela davat vacsi pozor. Toho som sa bala viac ako preliezol samotnych.. a ucitelkam som verila. Ak bol uraz, tak bol sposobeny inym dietatom, ktore malo nejaku privelku silu. Zabezpecili potom, aby k nasmu nesiel, aj ked boli kamosi. Ale po tretom uraze sme to uz museli riesit takto.
Ja osobne som tieto obavy nemala. Ja som nikdy ani na ihrisku nemala nejaký stres, že sa mojej malej niečo stane, že spadne atď. Nechávala som ju robiť to čo chcela a možno od 2 rokov som jej už nechodila za zadkom. Sama sa naučila odhadnúť vlastné hranice a spoliehať sa na seba lebo ja som sedela na lavičke. Moja kamoška chodila svojej malej stále za zadkom, stále ju "zachraňovala" a pridržiavala na preliezkach a raz sme sa rozprávali pri šmykľavke, nepozerala sa na dieťa a jej malá zvyknutá že ju mama vždy chytí skočila rovno strmhlav dole. Vôbec si nevybudovala ten pud sebazáchovy.
Moja dcéra chodila od 2,5 roka do lesnej škôlky, takej ozaj lesnej a tam deti nechávali voľne behať po lese, cez konáre, blato a kľudne aj na strom vyliezť. V tej klasickej štátnej podľa mňa vôbec nie je dôvod na obavy.
Moj syn v prve dva tyzdne v skolke spadol, praskol si lepku. Takze apsolutne chapem ze mas strach. Chvala bohu bol v poriadku. Boli sme na kramaroch. Ale nasledne sme boli pol roka doma. Mohlo to skoncit horsie.
@aurinia tak to si ma teda vôbec neukludnila 😳. Ako sa to pre boha stalo???
Spadol na preliezkach.... Ja som sa ho tam nebala dat. Ale dopadlo to takto. Ked isiel na CT bolo to najhoršie obdobie v živote
@mamatroch No ja odpadnem 🤣🙈.