Prečo sú deti predškolského veku dôverčivé?
Moje deti sú príliš dôverčivé. Sledujem to už dlho, pripadá mi to, akoby mali veľmi narušené osobné hranice. Deti sú v školkarskom veku. Aké to môže mať príčiny?
@kittykat22 áno odíde s kýmkoľvek.
Aj ja mam.taku dceru uz skolacku.uveri vsetko vsetkym s barskym sa da do reci.. snazim sa vysvetlujem pebo doba je zla moze na to doplatit ale asi to velmi nezmenim je to v nej
@kittykat22 mne sa to nezdá v poriadku. Všade naokolo vidím skôr ostražité deti, čo je podľa mňa prirodzené správanie sa deti.
@saxana000 už rozmýšľam či nie som príliš prísna, troška sa to zlepšilo ale aj tak…
@kittykat22 niečo za tým je, neviem prísť na to čo. Vsetky deti sa motajú výhradne okolo svojich mamiek a moje chodí ukazovať kvetinky cudzím matkám na ihrisku (bežne).
Tvoje deti sa neboja, lebo nevedia, čoho by sa mali báť. Zjavne žijú v bezpečnom svete, takže nevnímajú pocit ohrozenia. Asi sú aj prirodzene spoločenské a komunikatívne.
Nic zle si neurobila. Je to povahou. Ja mam jedno dieta, ktore chyta panika aj 5 rokoch ked demonstrativne odchadzam z ihriska. Druhe ma 2,5 a ani ho nehne. Este mi povie ahoj a spokojne sa hra dalej. Ma extrovertnu povahu.
@zuzitko74 prirodzene spoločenské a komunikatívne 🥶 až moc.
@beata_k naozaj dúfam, že máte pravdu. Často mám z toho nepríjemné pocity na verejnosti, akoby som im ubližovala, že sa tak dôverne správajú k cudzím ľudom.
Som si ista. Deti vychovavam rovnako. A rozdiel medzi nimi su 3 roky a nie 15, ze je to uz ina vychova.
@beata_k pre mňa, ako viac menej introvertnú osobu, je to veľmi nepríjemné.
Mozno sa to vekom zmení
Tiez som skor introvert, ale moj muz je extrovert a zdedil to po nom. Ale rozumiem ti, ze ti to je neprijemne. Aj mne obcas.
Je ti teda neprijemne, ze sa rozpravaju s cudzimi? Alebo realne niekto cudzi tvoje deti vola prec?
Deti sa casto neostychaju tak, ako my dospeli? Moj syn teda vobec, ten sa kzdemu zdravi: Cau, ako sa volas? A km ides? A co mas v taske? Povypytuje da, porozprava, mne to pride mile😀
@zzzzza od akého veku sa ti to zdá zvláštne? Naokolí všade registrujem len naše deti sa takto chovať.
Školský vek
Moje prvorodené bolo takéto. Mala som z toho zlé pocity a tiež som sa bála, že je to mojou zlou výchovou. To by bolo na knihu, čo všetko som zažila a nechápala, lebo iné deti by toto nikdy neurobili. Až pri druhom som pochopila, že výchovu mám rovnakú a dieťa toto nerobí, takže je to povahou. Vyrastie z toho. Neskôr oceníš aká šťastná povaha to je ako všade bez problémov západne.
Najstaršia bola / je taká. Vekom sa to zlepší. Boli momenty, kedy to bolo milé, na ihriskách bola vždy v hlúčiku detí, menšie mojkala, s väčšími sa hrala, ich rodičom rozprávala, ukazovala... Ale aj momenty, kedy ma skoro švihlo, trebárs na ihrisku v reštaurácii. Na štvrť sekundy som sa otočila a okoloidúca babka ju vzala za ruku a viedla preč, lebo vraj aké zlaté dieťa a chcela skúsiť, či s ňou pôjde a podobne. Vtedy by sa mi krvi nedorezal a teta si vypočula svoje... Veľa sme vysvetľovali, veľa sme "strážili" a celkom dobre z toho vyrástla. Stále je rovnako spoločenská a "bezstrachová", nových susedov poznala vždy prvá a nás k nej iba priradili a pod. ale už vie, že nie každý je kamoš.
