Problém s agresívnou 4 ročnou dcérkou
Ahojte mamičky,chcem vás poprosiť o radu,lebo som už zúfalá.Moja malá bude mať 4roky,chodí do škôlky.Vlani som otehotnela a hneď nato sa začalo u nej prejavovať také agresívne správanie voči deťom na ihrisku i voči nám.Mysleli sme,že to prejde,ona ešte moje tehotenstvo nevnímala.V septembri nastúpila do škôlky,mysleli sme,že bude dobre.Páčilo sa jej tam,veľmi sa s deťmi nehrala,som ju chodila pozorovať,stále bola sama.Potom sa mi postupne začali sťažovať už učiteľky,že sa nezapája a začína biť deti.Nakoľko som bola takmer pred pôrodom,tak sme s ňou najprv išli ku psychiatričke,tá nám hneď predpísala lieky,vraj má lahšiu formu hyperaktivity,ale tak malé dieťa vraj agresívne nemôže byť...Prišiel vianočný program,ona vôbec nenacvičovala a v deň vystúpenia vedela všetko.Lenže to bitie detí pokračovalo,ale svoju sestričku má veľmi rada,ani raz sa jej nedotkla,stále jej prejavuje lásku.Nakoniec nás už riaditeľka poslala ku psychologičke,tá vravela,že malá vraj jej v poriadku,len potrebuje iný prístup.Bije doma aj nás,aj na svokrovcov si dovolí,proste na každého.Deti v piesku od nej bočia a nikto sa už s ňou nechcel hrať ani v škôlke,denno denne som počúvala len sťažnosti,až mi včera jedna mamička moc surovo napísala,že čo je veľa to je veľa,vraj to ide riešiť cez políciu a riaditeľku,jej malá nechce chodiť kvôli našej do škôlky,stále ju vraj od septembra bije.O tomto dievčatku som si myslela,že sú s mojou kamošky,malá si ju chválila,učiteľky mi na ňu nič nevraveli,tak včera bol z toho už vážny konflikt,malú som zo škôlky vybrala,išla za riaditeľkou,tá ju však uvoľniť nechce,vraj si ju ona vezme do triedy,ona ju vraj zvládne.Tá mamička začala osočovať celú našu rodinu a nadávať mi do úbohých a pritom vôbec nevie,aké peklo doma zažívame a čo všetko už ja riešim,čo všetko skúšame s malou...
Sme veľká rodina,malej sa dostáva hrozne veľa lásky,má tu všetky starké,prastarké...My ju doma len ľúbiť chceme,ale fakt nás vytáča do krajností,všade sa hádže o zem,aj po zadku dostane,aj jej dohovárame,aj s doktormi to riešime,ale bezvýsledne.Ja tú mamičku aj chápem,nepáčilo by sa mi,keby mojej ubližovali,ale tak volať políciu za ťahanie vláskou???Prosím vás aký máte vy na toto názor?Mali ste niekto podobný problém?Ako to mám riešiť?Už si neviem rady,hanbím sa s malou na ulicu vísť,neviem už čo mám od okolia očakávať a fakt aj od tých nechápavých rodičov.Ďakujem za všetky odpovede,verím,že niečo užitočné nám aj pomôže.
@hajanka Ahoj,určite máš vo veľa veciach pravdu,ale tak keď prídeš do škôlky,kde tvoje dieťa iba hrešia,tak niekedy tiež nevieš moc premýšlať a konáš ako ťa v momente napadne,neak zabudnem že tam malá je a vidí sa mi správne ju pokarhať,aby zas učky nekecali,že som "mäkká"...Ale proste som si povedala,že idem veci riešiť fakt inak,naozaj mi na nej záleží,tak uvidíme 🙂
@sny nech ta ucitelky nezaujimaju, nech si hovoria co chcu, nech si hovoria ze si makka, tebe predsa zalezi na dcerke, nie na nich
a urcite by som ucitelkam nejakym sposobom vysvetlila to karhanie a vyhresovanie v skolke, s tym by sa malo cim skor prestat, mam pocit, ze ona je uz davno zaskatulkovana sama do seba, do toho zleho, potom sa v nej bije to dobre, s tym fiktivnym zlym. Pretoze mam pocit z tvojich prispevkov, ze nie je zla, len ju nieco "tlaci". Mozno ide o nejaku diagnozu (aj vysoke IQ a nadpriemerna inteligencia je diagnoza 😉 ) len sa s nou nevie vysporiadat. Potrebuje pomoc.
Vysoke IQ je suhra viacerych faktorov a ma moze mat mnozstvo priznakov a charakteristik.
Su deti, ktore vedia vsetko a rychlo a vela,citat, pisat, su samostatne, komunikativne.
Su take, ktore sa s tym nevedia vnutri vysporiadat (po socialnej stranke nie su tak vyspele ako po mentalnej) a nemaju potrebu kreslit, nemaju chut sa ucit basnicky, nemaju nervy na mladsich, pre nich nezaujimavych, su utiahnute, osamotene.......
nieco z tohto sedi aj na mojho syna, on ma z kazdeho toho vymenovaneho trosku 🙂 z kazdeho rozka troska 😉
Tak vás informujem o dnešku:prišla som pre malú do škôlky a hneď sa mi sama chválila,že maminka bola som dobrá.Akurát sedeli v kruhu a rozprávali sa o niečom s tou pani riaditeľkou,tak len som sa toľko opýtala,ako to zniesla,vraj veľmi dobre,že sa nikdy nemám pýtať aká bola,vraj na to sú oni aby to tam riešili,to sa ma netýka a ak by bol neaký vážny problém,tak mi povedia.Tak trošku iný prístup ako v drujej triede.Malej sa tam celkom páčilo,vraj tá druhá pani učiteľka bola dobrá,ale tá druhá-riaditeľka-zlá,lebo kričala na detičky,ale na ňu nie,tak uvidíme ešte zajtra.
Volala mi učiteľka z jej bývalej triedy,ako im tam malá každému chybala,všetci sa vraj zarazili,že som ju odtiaľ tak náhle zobrala a program vraj nedopadol najlepšie,vraj nikto neak nemal náladu,lebo každého to neak mrzelo...Aj som sa stretla s jednou mamičkou,čo odtiaľ odišla,s ňou som v kontakte,je to tá mamička malej jedinej kamarátky a tá odtiaľ odišla s plačom,lebo jej malá vrieskala na programe,lebo tam tá naša nebola a nechápala to vraj...Je mi hrozne z toho,vidím,že sa nájdu aj dobrý a chápavý ľudia,ktorý mi aspoň trochu rozumejú a tiež som to brala od danej učiteľky úprimne.Budem dúfať,že u malej nastane do septembra zmena a v septembri bude môcť isť bez problému naspäť ku nim.
Veľa som si vzala z vašich komentárov,išla som pre ňu úplne inak naladená,aj ona bola zlatá.Raz skúsila kopnúť do mojej tety,tak som jej vysvetlila,že nech kopne do kamienka,lebo tú tetu by to veľmi bolelo a zabralo to.Potom keď som volala s učiteľkou prišla ku mne a začala ma odzadu biť a kopať do mňa,vtedy som počas hovoru nevedela reagovať,našťastie ju zobrala moja mama odo mňa,inak neviem...Čo mohla v danej chvíli zase vycítiť,že na mňa útočila?Pevne verím,že to rýchlo prejde a nastanú pre nás aj slnečné dni 😉 Prajem vám pekný večer 🙂
@sny cize mala ma "miernu" formu ADHD?Tusim si mi pisala,ze nema...ze je uplne v poriadku..
Uz ako som pisala-moj syn to ma...ci je to v "miernej" forme,alebo nejakej "väčšej"forme-je dost zlozite urcit 😖
Tiez nevedel dlho kreslit...teraz kresli,ako skolkar 😕 no kresli 😅 Vobec k tomu nemal vztah. 😔 A plienku mal tiez na noc ako 3-rocny..
No je dolezite jej zabranit a vyhovarat jej tie bitky-my sme si tym presli-hoci nas syn az tak agresivny nikdy nebol.
Hlavne doma-na nas rodicov ci celkovo dospelych-nikdy nic neskusal.
Drzim prsty.
@sny ja si myslim, ze zmena jej prospeje 🙂 ak sa zmeni aj ten pristup (zmizne karhanie, budu odmeny, motivacia..., neustale ju zamestnat, mozno jej dat nejaku dolezitu ulohu v triede, aby sa citila dolezita) mozno ta pani riaditelka si s nou lepsie poradi ako pani ucitelky v starej triede, budem tomu verit
@sny no supeeeer... 🙂... možno jej pomohlo aj to - že niekto nekričal len na ňu... 🙂 že sa necítila ako tá najhoršia...
A tiež je super, že si išla inak naladená..ono je to veeeľký rozdiel - ak prídeš k malej a opýtaš sa "čo si spravila" - teda v negatívnom duchu, ako keď prídeš a opýtaš sa, čo pekné robila, čo pekné videla... 🙂
Ono to nepôjde zo dňa na deň...a možno preto začala zase kopať - že počula ako telefonuješ s učiteľkou.. 🙂..možno sa bála, že opäť bude zlá...ktovie...deti sú veľmi citlivé, veci inak chápu... 🙂
@sny podla mna pocas toho telefonatu citila, ze je zase "ohrozena", ze zase moze byt oznacena za zlu, lebo vola pani ucitelka, ktora ju takto oznacuje. A kedze nevie inak sa "zbavit" komentarov pani ucitelky, tak utoci (doslova) na Teba. Aby si nepocuvala, neverila, "nedala ju". Pravdepodobne je velmi velmi citliva dusicka, ktora tazko nesie, ked ju niekto oznaci za zlu. (teda uprimne, kto z nas by to niesol dobre, ze ;) ). Ta zmena triedy moze byt super. Halvne to nevzdajte, ak by doslo k nejakemu utoku aj tu. Vysvetlovat, opakovat, ze ju lubite, stiskat, dodrziavat pravidla, usmievat sa vela, pytat sa pozitivne - nie "co si dnes vyviedla?" ale "ako si dnes mala dnik?" .. A chvaaaaaaaaaaaaaalit za kazdy dobry den. Lepit nalepky, alebo peciatky alebo nieco, nech to ma na ociach, aka je sikovna a ako to je ocenene 🙂
@sny tvoja dcerka ma 4 roky - rovnako ako ta moja. necitala som vsetko, ale ako je na tom tvoja dcerka s komunikaciou? Vie sa pekne vyjadrovat? Tym myslim, ci ma dobru slovnu zasobu, ak ano a vie svoje pocity opisat, tak sa jej v pokojnej chvili spytaj, preco deticky bije. Nie je podla mna spravne, ak ju rovno za vsetko hresis, treba sa na problem pozriet z oboch stran a az potom vyvodit zaver. To ze inymublizuje nie je spravne, treba donekonecna vysvetlovat. Tiez sa pripajam k nazoru, ze tu moze ist aj o ziarlivost voci mladsiemu surodencovi. Pises sice, ze na surodenca neziarli, ale to este neznamena, ze to v sebe nepotlaca a takto si to kompenzuje. Ja by som asi zahajila cosi take ako je - vyslovne jej hodinka dna, cize mladsie nechas na manzela a ty s nou pojdes sama von, alebo s nou nieco podniknes. Ak aj budete doma, nech sa o placuce dietatko /to mladsie/ stara manzel a ty jej bezvyhradne venuj pozornost. Ak bude byt Teba odid z miestnosti, nebi ju, ale ani jej nevenuj pozornost. Ked ju "amok" prejde, tak jej vysvetli, ze s nou cas, kedy rozdava udery prosto nebudes travit. Deti v jej veku uz vela chapu a ak jej to pekne vysvetlis isto casom pochopi. Podla mna je to iba o tom, ze sa vyzbrojis trpezlivostou, dobrym slovom a takto to dobojujete do zdarneho ciela. Niektore deticky si aj takymto sposobom vynucuju pozornost - radsej su hresene, alebo capnute po zadku, len aby si ziskali pozornost milovanej osoby. Tym nehovorim, ze sa je nevenujes - sama mam 2 deti a viem, ako je na tom to starsie, ked je mladsie uplakane. Ale ver mi, da sa to zariadit tak, ze si uchmatnes nejaky cas len pre to starsie. Moj syncek je tiez trosku "bitkar" resp. maly tvrdohavec, ktory v okamihu, ked mu nie je vyhovene, rozdava udery. Doma ho dam do postielky, kde sa vynervaci a z nej ho beriem, az po prislube, ze bude dobrucky. Vonku ho prosto necham, nech sa aj hodi o zem a odchadzam prec. Ma na vyber - bud pojde so mnou, alebo tam ostane. Zatial si vzdy vybral prvu moznost. Uz teraz su jeho "zachvaty" zvladatelnejsie a konecne si hovorim, ze je to na lepsej ceste. Drzim palce aj Vam.
@sny
@kamilka22 Čas na ňu stále máme,veľa ju nosíme so sebou,či už na nákup,do cukrárni,k manželovi do roboty,tropicaria a tak.No vyjadrovať sa začala teraz v škôlke,celkom pekne,vie poďakovať,všetko chápe,keď si chce kúpiť džúsik,tak ide sama do obchodu ja ju čakám vonku,zaplatí a poďakuje sa,to ju veľmi teší,že je už ako veľká,teda čas ukáže čo sa zmení a čo zlepší.
@sny ak je hyperaktivna-naozaj hyperaktivna..nevydrzi ti dlho nad niecim sediet..sustredit sa-mrvi sa..pobehuje-vela rozprava..je toho vela.No na druhej strane nie vsetky deti maju rovnake priznaky-no tie co som popisali-tak v tychto sa kazdy najde...
Velmi tazko sa urcuje tato diagnoza.Vela mamickam to aj "vyhovuje",ze pani dr.potvrdila hyperaktivitu 😕
Poznam vela mamiciek,ktore za kazdym ked dieta beha-krici..sa vyhovaraju-"moje dieta je hyperaktivne"no na druhej strane si vobec neuvedomuju co ta hyperaktivita vlastne je a co vsetko obnasa...
Drzim prsty 😉
Tak včerajší večer sme zakončili obrovským cirkusom a záchvatom plaču.Večer keď mala ísť do pyžamka pekne prišla do izby,len zrazu sa začala válať na zemi,vraj nie je unavená,nechce ísť spinkať a už hodinu predtým sama vravela,že je unavená.Tak som sa robila,že som smutná,to si vôbec nevšímala,potom som jej pohrozila varechou,tak sa pekne obliekla a keď sme si mali laškať spať začala vrieskať.Potom sa trochu ukľudnila,začala som jej spievať vymyslenú pieseň o nej,typu:Buvaj malá Sofinka,miluje ťa maminka,si náš malý kvietoček,snívaj s anjelikmi....Zrazu som ju počula jemne vzlikať do vankúša,čo som nechápala,pýtala som čo sa deje,prečo je smutná,vraj nevie,len je smutná-asi ju tá pieseň rozcítila,neviem.Nakoniec ale z tých smutných vzlykov zase vznikol záchvatový,bezdôvodný plač,nevedela som ju ani objať,utíšiť,ani manžel,tak sme ju nechali v izbe sa vyrevať,lenže to už trvalo 45min,ona je po takomto záchvate plaču vždy chorá,kašle a máva horúčku,tak uvidíme...Nakoniec som prišla potichu ku nej,,objala ju,uložila sa mi do lona a prestala plakať,pýta sa:maminka čo je?Nechápala,alebo neviem.tak som jej nič nevravela,uložila som ju a v momente zaspala.Ráno išla pekne do škôlky,len ja som bola úplne vycucaná a zúfalá,keď neviem,čo jej je,ako jej pomôcť.A sama vôbec nevedela,prečo plače.
Teraz som ju tiež pozorovala na dvore,hrala sa sama v piesku,potom pribehla k učiteľke,objala ju,dala pusinku a sedela pri nej.Na zajtra sme jej už vymysleli program,pôjdeme aj s jej kamarátkou na otvorenie kúpelnej sezóny,bude program pre deti,tak uvidíme,ako bude.
@nela82 Veď práve,tie príznaky čo píšeš sú presne náš problém,máme milion hračiek,nič ju dlho nebaví...Mali sme robené aj EEG mozgu,či tam nie je skrytá epilepsia,dokázala 20min sedieť bez pohnutia a na mozgu má všetko ok.Naša doktorka detská ju ešte chcela poslať na CT mozgu,ale vraj v narkóze,tak s tým som zatiaľ nesúhlasila.Teraz chcem osobne prebrať naše problémy s psychiatričkou,nie som s ňou moc spokojná,vraj teraz je každé druhé decko hyperaktívne,tak a ďalej to nerieši,vraj ju viac trápi to,že špatne rozpráva,ale aj to sa už zlepšilo
@sny moja treba urobit zmeny aj napr. vdetskej.... u tychto deti...adhd a ine poruchy trebaupravitajdomace prostredie co najmenej podnetov....ziadne farebne steny kde dieta spi... hracky v boxoch nie vystavit a co najmenej...dat do pivnice po case obmenit...nechodit do hypacov tam je strasne vela podnetov to deti rozrusuje a deti s adhd to nevedia spracovat...a preto aj to spravanie...
@sny urcite treba zmenit psychologicku..a k neurologicke nechodite?
Uz ako som ti vyssie pisala-moj syn je dyslektik-v prvom rocniku sme mali psychologicku,ktora nam v nicom nevedela poradit co sa tyka ucenia-ako na to.Dlho som patrala tu po nete a nasla som stranku kde sa o tom vela pisalo a objavila som,ze su sedenia-Biofeedback-a to vraj pomaha..Pytala som sa jej,ci je nieco podobne aj v nasom meste-tak mi ani nevedela poradit,no vraj nia.Nic viac mi nepovedala.Sadla som si za PC a nasla som si to sama-sice dochadzama do dalsieho okresneho mesta-no chodime tam.Zmenila som aj psychologicku-co som sa tam dozvedela a ked to porovnam....Tam sa mu psychologicka venuje-uci sa s nim.Mne vysvetli co a ako.Syn velmi dobre pochopil matiku 🙂 V prvom rocniku nevedel vobec citat-pisat-len pismenka-tie rozoznal-ovladal ich.No zlozit z nich vetu...nic take.Uz pekne cita,pise-hoci s tym pisanim su este medzeri co sa tohto tyka-no je to na dobrej ceste.
Aj syn bol na EEG a na magnetickej rezonancii..
Trochu ma zaznamenane urcite spomalene zmeny na mozgu-zaver-mozog sa stale vyvija..
@sny nieco som este nasla celkom dobry clanok
http://www.cpppappezinok.sk/2010/04/ach-ten-vzdor/
ahoj, velmi ma zaujala tato diskusia, odivujem ta ,ze sa nevzdavas a robis co mozes. Drzim ti palce. Osobne si myslim ,ze kazda mamina si prejde roznym vyvojom, co sa tyka spravania a kedze je kazde dieta ine,neda sa nic pausalizovat,len mamina musi prist na to, co zaberie a niekedy je to beh na dlhe trate...my sme mali tiez problem s dcerkou nebol to az taky extrem,ale dost velky na to ,aby nam to dalo vsetkym zabrat.( riesili sme zajakavanie s miernou agresivitou ) Co nam velmi pomohlo na diagnostiku ,tak to boli kresby. Aj v tych ,,mazaniciach,, sme krasne videli ,ze sa s nou nieco deje. Ja si osobne odkladam skoro vsetky kresby, a tak pri chronologickom zoradeni kresieb, bolo presne vidiet ,kedy bola na tom horsie a kedy lepsie a presne to sedelo k jej spravaniu. Velmi nam pomohli sedenia s logopedickou,ale aj tak najviac,, prace,, sme museli urobit my ( my vsetci v najblizsom okoli), chcelo to vela trpezlivosti. Zelam ti ,aby si nasla SUPER PSYCHOLOGICKU, ktora by vam mala ,,aspon posepnut ako na to ,, 🙂
@sny ahoj,
citam vas vecerny cirkus a opat hned v tretom riadku vidim "prehresok" - pohrozila som jej varechou. Ako citam, tak vlastne k nicomu nedoslo, iba nechcela ist spinkat a ty si vytasila hned zbran. Opat ta hrozba,vyhrazka... prisne formulovany prikaz, ktory na nu posobi DEMOTIVUJUCO a vnutri v nej stupnuje pocit sebaobrany, na co sa ona zacala branit tym vrieskanim.
ja sa jej tak trosku ani nedivim, kopiruje to co vidi, len svojim sposobom
vy (alebo ty) na jednej strane opakovane prejavy lasky, bozky, objatia, pekne slova, pochvala - na druhej strane vyhrazky, varecha, capnutie po zadku, karhanie...
ona - na jednej strane poslusna, objime pani ucitelku, da jej pusinku, na druhej strane agresivna, bojova nalada, negativny postoj, zlost...
vidis v tom nejaky suvys? ja veru ano 😔 😔
a to co je medzi tym dobrym a zlym - ze je smutna, nevie o co ide, nevie co sa deje....... nechape, nevie sa s touto situaciou vyrovnat...
a to preto lebo je velmi citliva, ine dieta by to prevsimlo a slo dalej, vobec by to neriesilo, ona to riesi, bojuje s tym, potrebuje iny pristup, prave preto ze je taka aka je, takymto pristupom sa to bude v nej len nadalej stupnovat
takto to vidim ja
@zibi dakujem za vyborny link, zodpovedala som si nim par otazok, vo vacsine som takto pri mojom syncekovi konala a vidim, ze som robila dobre. Kym to prinieslo ovocie, tak to trvalo, ale vysledky vidim. Obcas sa jeho vzdor sice prejavi naplno, ale uz to nie je taka katastrofa, ako na zaciatku.
@hajanka krásne si to napísala. Žiaľ mám podobný problém ako
@sny , ale s chlapcom a doma nás nebije, ale v škôlke máme problémy. Už sme absolvovali jednu návštevu u psychologičky, teraz ho príde sledovať do škôlky a potom máme znova sedenie. Viem, že je to beh na dlhé trate, a je hrozne vyčerpávajúci. Kto to nezažil nepochopí, aj keď sa snaží.
@irriss nie je sa co ospravedlnovat.. 🙂 stane sa ;)