Problém s agresívnou 4 ročnou dcérkou
Ahojte mamičky,chcem vás poprosiť o radu,lebo som už zúfalá.Moja malá bude mať 4roky,chodí do škôlky.Vlani som otehotnela a hneď nato sa začalo u nej prejavovať také agresívne správanie voči deťom na ihrisku i voči nám.Mysleli sme,že to prejde,ona ešte moje tehotenstvo nevnímala.V septembri nastúpila do škôlky,mysleli sme,že bude dobre.Páčilo sa jej tam,veľmi sa s deťmi nehrala,som ju chodila pozorovať,stále bola sama.Potom sa mi postupne začali sťažovať už učiteľky,že sa nezapája a začína biť deti.Nakoľko som bola takmer pred pôrodom,tak sme s ňou najprv išli ku psychiatričke,tá nám hneď predpísala lieky,vraj má lahšiu formu hyperaktivity,ale tak malé dieťa vraj agresívne nemôže byť...Prišiel vianočný program,ona vôbec nenacvičovala a v deň vystúpenia vedela všetko.Lenže to bitie detí pokračovalo,ale svoju sestričku má veľmi rada,ani raz sa jej nedotkla,stále jej prejavuje lásku.Nakoniec nás už riaditeľka poslala ku psychologičke,tá vravela,že malá vraj jej v poriadku,len potrebuje iný prístup.Bije doma aj nás,aj na svokrovcov si dovolí,proste na každého.Deti v piesku od nej bočia a nikto sa už s ňou nechcel hrať ani v škôlke,denno denne som počúvala len sťažnosti,až mi včera jedna mamička moc surovo napísala,že čo je veľa to je veľa,vraj to ide riešiť cez políciu a riaditeľku,jej malá nechce chodiť kvôli našej do škôlky,stále ju vraj od septembra bije.O tomto dievčatku som si myslela,že sú s mojou kamošky,malá si ju chválila,učiteľky mi na ňu nič nevraveli,tak včera bol z toho už vážny konflikt,malú som zo škôlky vybrala,išla za riaditeľkou,tá ju však uvoľniť nechce,vraj si ju ona vezme do triedy,ona ju vraj zvládne.Tá mamička začala osočovať celú našu rodinu a nadávať mi do úbohých a pritom vôbec nevie,aké peklo doma zažívame a čo všetko už ja riešim,čo všetko skúšame s malou...
Sme veľká rodina,malej sa dostáva hrozne veľa lásky,má tu všetky starké,prastarké...My ju doma len ľúbiť chceme,ale fakt nás vytáča do krajností,všade sa hádže o zem,aj po zadku dostane,aj jej dohovárame,aj s doktormi to riešime,ale bezvýsledne.Ja tú mamičku aj chápem,nepáčilo by sa mi,keby mojej ubližovali,ale tak volať políciu za ťahanie vláskou???Prosím vás aký máte vy na toto názor?Mali ste niekto podobný problém?Ako to mám riešiť?Už si neviem rady,hanbím sa s malou na ulicu vísť,neviem už čo mám od okolia očakávať a fakt aj od tých nechápavých rodičov.Ďakujem za všetky odpovede,verím,že niečo užitočné nám aj pomôže.
@sny ahoj, máme za sebou len jedno sedenie. Celý čas sa tam hral a keď sa ho niečo pýtala pekne odpovedal, kreslil s ňou. Povedala, že zatiaľ nebadá žiadnu poruchu pozornosti ani nič podobné, možná je len svojská osobnosť, ale keďže najväčší problém je v škôlke, tak tam budúci týždeň ide a bude ho celé doobeda sledovať ako sa správa v kolektíve. potom máme ďalšie sedenie, kde mu bude robiť rôzne testy, vyplňovačky. Zatiaľ nám nedala žiadne závery.
U neho sa to prejavu, tak že on sa vie hrať len s jedným dieťaťom. Keď je ich viac, tak radšej ich sleduje, teda kým som tam ja. Na ihrisku sa snažím byť vždy v blízkosti, lebo on je aj dosť roztržitý a vrtký a svojou nepozornosťou občas buchol deti, alebo kopal do piesku a vždy som ho usmerňovala, aby tým neubližoval iným. Ináč on je dosť hanblivý, bojazlivý a veľmi citlivý. Je tam mnoho paradoxov. V škôlke bol zo začiatku utiahnutý, aj sa nám pocikával a teraz je akoby "z gulí odtrhnutý". Začal brávať deťom hračky, keď mu ich nedajú zbije ich (predtým zväčša, keď bol menší deti brali jemu, on si zobral druhú. Chodili sme aj do materského centra). Vždy si nájde nejakú obeť, ktorej "ubližuje", bere hračky, bije (cápe alebo dá facku). Má chvíľkové obdobia, keď musí po triede lietať, šermuje rukami, šmýka sa na kolená a ke´dže tam nie je sám vždy niekomu aj nechtiac ublíži. Učiteľky mu často musia všetko stokrát opakovať, aby poslúchol (to aj doma :D). Doma, napr. sám neuprace vždy mu musím pomáhať, skúšali sme všelijako, ale potom to je len o pľači a na "nervy". Sám sa minimálne zahrá, aj keď mal už také obdobia, že sa zahral stačí malé prechladnutie a znova na mne lipne. Určite tam je nejaká dávka žiarlivosti na súrodenca, ktorého ináč zbožňuje. Samozrejme ,že sú medzi nimi aj šarvátky a hádky, ale už sa konečne začínajú aj spolu hrávať (mladší musel dozrieť do toho veku, lebo predtým mu všetky hry vždy prekazil). Ono to ťažko zhrnúť, je tam toho viac. Ak chceš niečo konkrétne pýtaj sa, lebo hlavou mi to prúdi, ale všetko napísať, tak aby sa to aj správne pochopilo je ťažké. Každý deň v škôlke niečo riešim, potom na to celý čas musím myslieť, že kde robím chybu a prečo. Snažím sa od toho odosobniť a brať to tak, že každé dieťa je iné a snáď z toho vyrastie. Každý chce pre svoje deti to najlepšie, preto sa nečudujem rodičom, keď im niekto zbil dieťa a oni sa hnevajú. Aj mne je to veľmi nepríjemné, ale ja chcem v prvom rade pomôcť svojmu dieťaťu, aby to nerobilo preto ho chránim a snažím sa ho usmerňovať.
@babul83 Ahoj,zaujalo ma čo si písala vyššie.chcela by som sa opýtať,že ako sa to u neho prejavuje,čo na to vaša psychologička a tak...A čo v tej škôlke?Ďakujem