Problémy s výchovou 3,5 ročného syna
Ahojte prosim vas poradte mi. Som uplne zrutena , vyplakana a neviem co mam robit.Maly ma 3 a pol. Dnes som prenho prisla do skolky ( sukromna)ktoru navstevuje 3 mesiace. Isla som na kobercek. Vasho syna nezvladame, ucitelka odmieta u nas pracovat ak tu bude on, je zly , nepocuva, bije deti, robi problemy a vsetko sa cely den toci okolo neho. Neuvazovali ste o specialnej skolke? Co mam robit? Je to snim peklo , presne viem co tam snim maju. Vychovavam ho sama od narodenia.Bud tyz ideme k psychologovi. Navstevuje dialog centrum koli reci- tam boli vstupne testy , aj psychologicke ale nepovedali nic. Len ze oneskoreny vyvin reci ale nema ziadne postihnutie , vsetko rozumie v hlave to ma ok.. Ale viete.. ja si 3 krat rozmyslim ci snim idem do nakupaku, do potravin , hocikam.. lebo vzdy som tak vynervovana, utecie, nepocka, je netrpezlivy, vsetko chce, nevnima ked mu poviem pockaj, je neskutocne otravny ked nieco chce dokaze otravovat ze sa idem zblaznit. . Ked mu nieco vezmem , uvediem priklad tento keksik polozime sem a ked spapame obed tak si dame odmenu. Chyti rapel, zazenie sa, kusne ma ...Co mu je???Poviem mu 15 krat chod do kupelne a vyzlec sa ideme sa sprchovat. odpoved jeho je nie. Ked po pol hodine zvriesknem a uz mu dam na rit tak sa vyzlecie za 2 sekundy.Prosim o rady! Dakujem
@timea7 Ano ze jedna vec je ze su sukr. skolky so vsetkym co k tomu patri - teda akreditovane a spadajuce pod ministrerstvo, a potom su centra ktore sa hraju na skolky ale nie su nimi, to si samozrejme uvedomujem. Cez to vsetko sa mi javi ze bez ohladu na to, drviva vacsina sukromnych skolok su take ktore len trochu problemovejsie dieta vysupuju. Su take jednak tie hlavne alternativne ako montessori ci waldorf , ktore paradoxne prave pre trosku ine deti boli vymyslene, na sk skor pre nadpriemerne sikovne alebo s protekciou - mam totiz v blizkej rodine pripad, kedy sa "len" adhd dietatko pokusali takto umiestnit a ako im zo vsadial vyhadzovali, ale aj ine sukromne, lesne a pod. , bez sance. Dali dieta do zelenej skolky v Horskom parku, ked prvy den nechcelo sediet a spievat pesnicku s ostatnymi ktori uz vedeli text, hned po prvnom dni a to sa tam dieta neprejavovalo inak nez neposednostou, vyhodili. Poskusali toho vela, nakoniec ich paradoxne prichylila zaznavana statna. Sukromne skoly to iste, az na par vynimiek (skor potvrdzujuce pravidlo) kde nepozeraju na financny sponzoring rodica ako na prvoradu vec, davaju detom znamky podla tohto a casto opat chcu len samomotivacne bezproblemove deticky, inak "odporucia prestup". Ako nejdem hadzat vsetkych do jedneho pytla, ale zaroven vidim realitu.
@horana zaujímavé, ja mám opačnú skúsenosť, možno je to iné v menších mestách a iné v Bratislave, neviem. V menších mestách musia súkromné škôlky o deti bojovať,predsa je tam len menší počet ľudí,ktorí si môžu dovoliť za súkromnú škôlku platiť, v BA im to je zrejme fuk, príde ďalších päť detí, keď toto odíde.
Baby mam este otazku ako by ste riesili rannu situaciu. Maly jedol rano pred tv pribinacika- ja som sa zatial obliekla, vybavila kuriera a hovorim pod ideme sa obut odchadzame. On rapel ze NIE , dva krat sa zahnal a buchol ma po nohe.
@barbora59 ako si reagovala na to jeho zahnatie sa a buchnutie? aj moj maly sa o to parkrat pokusil v ramci vzdoru - vtedy si k nemu cupnem, pevne chytim ruku, pozriem do oci a jasne mu poviem "pocuvaj ma, toto si ku mne nedovoluj!". Zabralo po par razoch 😉
@barbora59 nenechaj sa otlkať, viem lahko sa to hovorí, ked to zašlo tak daleko. Normálne mu povedz ,,nebi ma,, rázne, autoritatívne a nedovol aby ta kopancom, uderom zasiahol. Lebo vieš ako, ak by týmto svojim správaním, že nejako blbo udrie nejake ine dieťa a sposobí mu uraz - tak ťa rodičia rozcupuju na kusy. U nás v škole prišli rodičia robiť cirkusy na pokazene okuliare a žiadali zaplatiť škodu, nie to ešte keby išlo o zdravotné následky. Potrebuješ aj nadobudnuť presvedčenie, že ,,moje dieťa toto robiť nebude,,. Proste nie. Rázne trvaj na požiadavke aj keby sa na zemi rozcapil, neustup. Snad sa nebudeš rano s deckom dohadovať či mu urači obuvať, toto nie je situácia kde može mať výber z nejakých možností. Su situácie kedy sa dajme tomu možeme aj dohadovať či to a či ono, a su situácie kedy sa poslucha.
@barbora59 som rada, ze situacia so skolkou sa vyriesla.
Ono nie len pre teba ale aj pre vsetky maminy - s detmi treba komunikovat a zapajat ich este skor ako ked si myslime, ze to pochopia.
U nas fungujeme len na principe dohod, vysvetlovania a to stale dookola. Dcerka - teraz takmer tri roky je vcelku zivel a keby som ju neformovala uz od malicka, tak by bola dnes myslim dost nezvladnutelna.
To ako pises o tej umyvacke a tak.... no mas pravdu, ze sama to mas rychlejsie, ale pokial to je len trochu mozne, treba deti zapajat.
A k tomu bitiu - aj u nas s tym prave bojujeme. Patrocny syn mal v septembri ked nastupil do skolky take tahy, ze hadzat po nas veci alebo nas bit, ked sa nahneval, ale po vysvetlovani uz s tym prestal, uz len povie, ze tak by som ta zbil... verim, ze aj toto coskoro poriesime 🙂 a dcerka ta to odkukala po nom a este stale z toho niesme von. Ked vidim, ze vyslovene caka co spravim, tak jej len opakujem aby ma nebila, ze ja ju tiez nebijem. Pripadne jej chytim ruku a bud to otocim na srandu, ze " co toto je za vareska?" alebo, ze "ham, zjem tuto ruku sikovnu" alebo ju len drzim a znovu opakujem, aby ma nebila.
A co sa tyka, toho, ze ked najviac potrebujeme aby deti fungovali, tak sa seknu a nic - to tiez pozname, znovu a zas pomoze len vysvetlovanie - aspon u nas.... a hovorime si veci dopredu pokial je to mozne, aby mali cas sa pripravit na to co pride.
Prajem vela sil a vela tvorivosti ako drobca dostat tam kde potrebujes a podla moznosti tak "aby si myslel, ze to vymyslel on" 🙂
Ja zvyknem hovorit, ze byt mamou je pre mna vysoka skola kreativity. Nikdy by som si nepomyslela ake veci som schopna spravit a vymysliet kym som nemala deti 🙂
@barbora59 v prvom rade nejesť pred TV, raňajkuje sa v kuchyni, kto nechce jesť v kuchyni, bude hladný, len ľahšie je to zaviesť hneď, ako to teraz napravovať. Reagoval tak, ako reagoval z viacerých dôvodov - nechcelo sa mu ísť od telky, asi nemá rád príkazy a vie, že si občas s tebou môže robiť čo chce. Budeš prekvapená, ale niektoré deti to robia vedome, aj ti oznámia, že to robia preto, aby ťa vytočili. Skús ho nejako motivovať - nie - poď ideme sa obuť, odchádzame, ale - keď sa rýchlo obuješ, na chvíľku sa môžeme pozerať na ten bager pred domom - vymysli si podľa situácie. Nedovoľ mu, aby ťa udrel, chyť mu ruku s tým, že sa asi pomýlil, že sa ti nepáči, čo chcel urobiť a nedovolíš mu to. Ale to chce, aby si ho ani ty už nikdy neudrela, potom mu môžeš vysvetľovať, že ruky sú na pohladenie, objatie, kreslenie....nie na to, aby sme niekomu ubližovali,lebo ho to bolí. Ak niečo robí, čo nemá, nikdy mu nehovor, že je zlý, neposlušný....hodnoť jeho správanie, nie jeho samého. Povedz mu, že sa ti nepáči, čo robí. Ak neprestane, tak mu to zopakuj s tým, čo bude nasledovať, ak neprestane. Ak stále pokračuje nasleduje trest, ale nikdy nie fyzický, to je zlyhanie dospelého. Dieťa sa musí naučiť, že môže síce urobiť čokoľvek, ale ak to bude niečo, čo druhým ubližuje, čo sa im nepáči, bude nasledovať trest. A nezabudni chváliť, chváliť vtedy, keď sa správa pekne, aby videl a vedel, že si ho viac všímaš v týchto situáciách, nie vedy, keď vystrája.
mna totiz dohnalo rodicovstvo v pravom zmysle az pri druhom dietati. Syncek sa narodil predcasne, s pokojnou "knedlikovou" povahou. Len spal, papal... ked bol neskor hore, stacilo mu ked ma videl a mohla som si robit svoje. Samozrejme, vela som sa s nim rozpravala uz od narodenia - davno pred tym ako mohol odpovedat na moje slova. Vsetci mi hovoril pokojna mamina=pokojne dieta a ja som si to vysvetlila tak, ze vsetky moje deti budu take iste. Ked sa narodila dcerka, bolo to uplne ine dieta. Prejavovala sa rychlo a hlasno od narodenia. A ja som sa musela prveho pol roka ucit mat ju rovnako rada ako syna napriek tomu, ze je ina. Ale v principe na nu plati to iste co na syna. Vela rozpravat, vysvetlovat a zapajat ju do vsetkeho co robime. Ci je to varenie, upratovanie, spievanie, behanie alebo lenosenie....
Kym som mala len synceka, mojim znamym som nemohla o vychove povedat nic - ich odpoved bola, ty bud ticho, tebe sa dieta vychovava same, nevies co su problemy vychovy.
Dnes uz tuto hlasku nepovie nikto, skor povedia, ze mam toho dost okolo nich dvoch 🙂
Napriek tomu nikdy o svojich detoch nepoviem, ze su zle. Su skveli aj ked niekedy narocni. Skvele sa doplnaju, syn dokaze dceru "stiahnut" na to aby posluchala, spravne ju nasmerovat, ale na druhej strane pri nej ozil a spolu so skolkou sa doma zacalo vyskytovat kadeco. Obcas si nadavaju, obcas sa biju, ale aj tak su skveli a velmi tvarni.
Netvrdim ze je to moja zasluha, ale verim, ze moja snaha brat ich ako partnerov a plnohodnotnych clenov nasej rodiny ma na tom tiez svoje podiel. 🙂
@gretocka je to aj tvoja zásluha, nemusíš byť zbytočne skromná, bodaj by takých mamičiek bolo viac 🙂 🙂 🙂 Mne je smutno, veľmi smutno z toho, že veľa žien má deti len preto, že aj kamarátka má, že sa chcú zabezpečiť finančne, preto ich majú s mužom vo veku ich otca, kašlú na ne, sú šťastné, že ich odložia do škôlky a ideálne by bolo, keby bola aj cez víkendy, desia sa každých prázdnin. Ich venovanie sa dieťaťu spočíva v tom, že ho okrikujú na terase, kde popíjajú s kamoškou kávičku, alebo vytrepú v obchodnom centre, kde sedia s inou a dieťa sa nudí, vrazia mu tablet, zapnú TV, PC, len aby mali od neho pokoj. Bola som zhrozená, keď minulý rok mamina nevedela, ako sa volajú učiteľky jej dieťaťa, je jej fuk, ako prežilo deň, čo už dokáže, nezaujíma ju, keď jej chceme niečo o dieťati povedať, nepríde ani na Deň matiek pozrieť sa na vystúpenie a nie raz sme darčeky k tomuto sviatku, ktoré dieťa malými rúčkami s láskou vyrábalo našli na druhý deň v koši 😝. Mala by som sa tešiť, keď sa dieťa od nej rozbehne a hodí sa mi do náručia, no mne je z toho do plaču. Všetko, čo do detí investuješ, sa ti raz vráti, to, čo zanedbáš do 6 rokov ich veku, už nikdy nedobehneš.
tak zas aj genetika hra svoju ulohu, takze s niektorymi detmi to ide jednoduchsie a s niektorymi tazsie. Kazdopadne z mojho okolia sledujem, ze rodicia ktori nemaju na deti trpezlivost maju "horsie" deti - tie deti sa javia ako tazsie zvladnutelne.
Inak k ucitelkam v Adikovej skolke prechovavam uctu, pretoze zvladat triedu plnu deti, z ktorych kazde je ine.... snazim sa s nimi spolupracovat v plnej miere a nestavat im este prekazky - to je tusim v dnesnej dobe tiez moda - vnimat ucitelky v skolke a skole ako niekoho kto chce mojmu dietatu za kazdu cenu ublizit ☹.
Nedavno som u jednej znamej vyvolala pohorsenie, ked som vyhlasila, ze moje deti su "zle" iba ked spravim nejaku vychovnu chybu alebo nemam cas.... no u nas to tak naozaj funguje, ze ked som nervozna, su akoby "naschval" neposedni a nepocuvni aj oni. Resp. oni su stale rovnaki, len moja reakcia na ich pohyb a spravanie sa lisi podla toho v akom som strese...
Autorke temy zo srdca prajem aby nasla so svojim dietatom spolocnu rec a aby z neho vyrastlo radostne a stastne dieta.
@barbora59 ahoj ako ste dopadli po rokoch? Zmenilo sa to správanie? Kľudne môžeš aj správu ďakujem
@barbora59 nemáš za čo, som rada, že to s tou učiteľkou takto dopadlo, riaditeľka v škôlke vidí tvoju snahu to riešiť a určite to ocení. Tvoje dieťa tablet nepotrebuje absolútne, potrebuje s niečím manipulovať, vnímať zrakom aj rukami tvary, povrchy, možnosti, pozri na www.montessoridoma - je tam kopec zaujímavých činností, sú super. A nezabudni - dôslednosť a kľud. Drž sa.