Som v koncoch zo štvorročného syna
Baby mám taký pocit že ako mama som zlyhala na plnej čiare. Vždy som bola kľudný a vyrovnaný človek vždy som chcela s mojich deti vychovať dobrých ľudí ale neviem či sa my to podarí a som z toho zúfalá. Môj syn ma 4 roky a je neskutočne zlý. Od roka ako začal behať, nikde neobsedel, ja si nepamätám ani jednu chvíľu doteraz kde by 5 minút bol ticho, stále behá, vykrikuje, vyžaduje si pozornosť, je vzdorovity, neposlušný a co je najhoršie bije mna aj deti. V škôlke bol zatiaľ iba pol roka a to som už každý deň chodila s hrôzou co komu zase urobil. Teraz od septembra zase nastupuje a ja už nespávam co sa už dopredu bojím tej hanby. Neviem kde som spravila chybu. Snažila som sa ho viest k láske k ľudom, k zvieratám, v klude som vysvetľovala, bola som trpezlivá, keď som niečo zakázala alebo pohrozila vždy som sľub dodržala, ale ja už nevladzem. Dnes sme boli v meste, chcel hračku, nekúpila som v klude som mu vysvetlila prečo, dostal amok a pred všetkými som schytala po hlave. Strašne ho ľúbim, je to môj syn, vie sa mojkat, vie ma rozveseliť, viem že ma ma rad len už to proste nezvládam. Cítim že sa mením na nervóznu ženu a keď ho už počujem že sa začína jedovat mám už normálne alergiu na to a potom aj ja vybuchnem. Večer zaspinka a ja nad ním cely večer preplacem. Co sa týka otca je to to iste ako so mnou. Proste nás vôbec neberie ako autoritu a robí si co chce. Možno som sa chcela vyrozprávať, možno počuť niečo povzbudivé, že sa to zmení. Aj keď neviem či už nieje neskoro. Hanbím sa sama za seba že nedokážem byt takou mamou akú som mala ja. 🙁
@ciernypes ved to chapem, nie "len tak".. ale kazdy mame iny pohlad na to.. ked ti rodicia dieta nebiju a beru ako normalne ze sa bije (co uz aj beru, ved to nie je novinka, ze cape kazdeho okolo napr. ten moj sused) a ja im toho "fagana" vychovne capnem, tak to moze skocit zaujimavo.
ja neviem, ja som asi celkovo mimo, ak ide o nazory vacsiny, ale myslim si, ze otlkanie nie je dobra cesta. su spolocnosti, kde sa to nerobi generacie a skor by som povedala, ze su tam ludia sebavedomejsi a schopnejsi, nie "nevychovani". s drzostou je velmi lahko vytlct z dietata aj pozitivne vlastnosti. je to dvojsecna zbran. nemyslim, ze tym davame detom do zivota nieco dobre, ak bude mat prilis velky respekt pred autoritami. teraz by som mohla zacat s politikou, ako si tu nikto nevie dupnut a potom to tak vyzera. uz len tolko, ze to otlkanie je podla mna len pohodlnost rodicov, pretoze je lahsie, ked niekomu supnes tak, ze si to dobre zapamata a mas nadlho vystarane. lahsie ako vysvetlovat alebo pracovat s dietatom inak...
@simca06022011 ved mie z kraja capat .ale v takych urcitych pripadoch kebyze sato mne stane ako ked spominala ta pani.ze jej dieta bili dvaja a mamicky sa len usmievali a moje dieta bude bite.za to ze deti nemaju ziaden respekt a taonu este aj mne tak na to by som sa pozrela...a nech by si ich mamicky vraveli co chceli.
ach jaj, no aspon ze si priznas, ze si vychovu nezvladla. moj prostredny ma 6 rokov, par diagnoz z autistickeho spektra, cize zachvaty zurivosti boli u nas na dennom poriadku. tiez je hyperaktivny, vyzaduje pozornost a totalne neuznava autority. jemu je jedno, ze v skole plesol pastou do brucha riaditelku skoly alebo pohryzol triednu ucitelku. ide ale o tvoj pristup k tvojmu synovi. ty mu v podstate dovolis vsetko. deti potrebuju vediet, kde su hranice, ked mu ich neukazes, strasne mu skodis. ako sa on bude potom vediet zaradit v skole, v spolocnosti neskor, ked tie hranice nepozna? dovolis mu udriet ta? a preco? urci mu hranice, udriet ta proste nesmie. nehovorim, ze ho mas tiez vymlatit, ale trest moze byt aj iny, ako fyzicky. moj ak dostane amok kvoli niecomu, co mu nedovolim, tak ho poslem do jeho izby. ak tam odmietne ist, tak ho proste prehodim cez plece a odnesiem ho tam. vyzuri sa, ale vie, ze so mnou nepohne. casom sa naucil, kde su hranice a co smie a co nie. alebo mu zakazem televizor. vypnem ho zo zasuvky a hotovo. pripominam mu cely den, preco ho ma zakazany, aby si zapamatal. ked vtedy udrel tu riaditelku, tak som s nim stala v riaditelni a cakala, aby sa jej ospravedlnil. trvalo pol hodinu, kym to spravil. ale ani som sa nehla, proste kym nepochopil, ze spravil nieco zle, co sa mu tolerovat viac nebude, tak odtial neodideme. ziadne prosenie, proste s kludom anglicana som si pockala. moj je navyse aj nadpriemerne inteligentny, takze velmi rychlo chape suvislosti a ak by som nebola dosledna, tak by so mnou kyval, ako sa mu zachce. aj u psychologicky sme boli parkrat a v podstate mi povedala, ze mi nema uz co poradit, lebo robim to, co by mi poradila aj ona. proste mu urcit limity a byt prisna, lebo inak mu skodis.
@sardinka335
uplny suhlas 🙂
v skole nas ucili ako sa deti robia a ako si planovat rodicovstvo, ale bohuzial nikto nas neucil ako sa deti vychovavaju :(
@kiwi3 no nehnevaj sa,a le co navysvetlujes 4-5 rocnemu dietatu ktory bije ludi okolo seba ked sa mu nieco nepaci? Nic... v amoku detto, na ukludnenie mu mozes akurat tak jednu struhnut, vysvetlovanie, odnesienie do inej izby atd som v praxi nikdy nevidela fungovat. Zato som videla ako ked mama zruci na dieta, alebo mu otec jednu suchne po zadku, aj ked symbolicku tak to malo priam zazracne prekvapujuci efekt. V momente bolo ticho a klud.. a potom sa mohla zacat prednaska o tom, preco dostal/dostala na zadok. Ja nie som zastanca drania deti, toto su vynimocne stavy... dakedy deti mlatili hlava nehlava, remenom, varechou ako prislo... to podla mna nie je spravne, ale treba si uvedomit, ze tiez je nejaka hranica, ked ma dieta udrie mozer ratat s tym ze trest pride,d etto ked udrie niekto v dospelosti ineho, tiez pride trest.. nie len tak, zo srandy. My mame obdobia kedy staci zvysit hlas, nezdvihnem na nu ruku.. no dajme tomu za posledny pol rok viem ze dostala na zadok len raz.. pri zachvate vo vani, ked uz islo mne o chrbat a jej o zivot, lebo robila dramy ako keby som ju rezala na celu dedinu a to som oba prisla ze ideme von, lebo je studena voda 🙂
@gupka27 stotožňujem sa s názorom sardinka 335. Môj syn má už dnes 21 rokov, ale bol presne taký, ako opisuješ. Menili mu ako novorodencovi krv a tieto deti údajne potom bývajú neskôr hyperaktívne. U nás to nebolo len údajne, ale syn akoby bol " z divých
vajec " aj skutočne. Do troch rokov, ako som s ním bola doma, bol " normálny", ako začal chodiť do škôlky akoby ho čosi popadlo a zdivel. Neobsedel, všade bol a všetko chcel vedieť, pusa sa mu nezastavila...len teda sa nebil a ani druhé deti nie, mňa už vôbec nie. Tiež chcel to a to, ale nedostal to, tiež kričal a vyžadoval si to, no neúnavne som mu dosť ráznym hlasom ( a občas aj na zadok dostal, " ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, tak to platí stále )vysvetľovala, prečo nie. No museli to byť také logické argumenty, ktoré u neho zaberali, nakoniec vždy bolo, ako som povedala ja, jednoducho sa nesmie ustúpiť, ak to urobíš raz, dieťa už vie ako na Teba a vie, ako a kedy povolíš. Neviem, mne toto, čo je teraz, že deti majú ADHD, sú dislektici, disgrafici, diskalkulici...pripadá nejaké zvláštne, pred 20 rokmi to nebolo? Mám dojem, že som sa s tým vtedy nestretla alebo teda o tom neviem. Tiež boli divoké deti, veľmi živé, no rodičia s nimi vedeli dať rady, teraz mám dojem, že sa takéto deti riešia všade inde, len nie vo vlastnej rodine a ide sa na takéto deti príliš " v rukavičkách " . Dieťa občas potrebuje aj po zadku dostať a nepáčia sa mi názory typu - dieťa je osobnosť, treba ho nechať, nech si ju môže rozvíjať. Určite osobnosť je, ale najskôr ju treba u neho vybudovať, aby sa správne rozvíjala. Treba ho učiť, viesť, nikto nie je odmalička tak múdry, že všetko hneď vie...môj 21 ročný syn si tiež myslí, že je už dospelý. OK, vekom určite, ale občas urobí takú hlúposť, že proste ešte dospelý nie je. Vždy mu hovorím, " ak začneš robiť veci, ktoré sa ti nechcú, budeš si sám zarábať a osamostatníš sa, vtedy budeš dospelý ". Aj keď pre mňa bude vždy ten maličký, tak ako aj my sme pre svojich rodičov a budem ho poúčať asi do nekonečna 🙂, pretože sa o neho bojím. " Keď sa žene narodí dieťa, ide jej srdce vedľa nej ".
a kedysi sa zilo v jaskyniach a rodiny neexistovali...a kedysi bolo len 6 ludovych...a kedysi ked bol zly mal 4 a isiel na ucnovku...kedysi
@jankalukasova hej, hlavne v USA je veľmi veľa osobností....potom takáto jedna vezme zbraň a vystrieľa pol školy....( V USA neexistuje dať dieťaťu po zadku, okamžite sociálka...)
@malabiba no a žilo sa lepšie, pokojnejšie...ja viem, že toto nechce nik počúvať, čo bolo niekedy, lenže mám dojem, že sa v mnohom vracia práve k tomu starému a dobrému...teraz vám dieťa dá pokojne facku, to je akože v poriadku?! Nie všetko, čo bolo kedysi, bolo len to zlé a vo výchove detí určite nie, ani v strave a v potravinách, ale to už je o inom.
@libawet vo vacsine s tebou suhlasim, ale pred 20 rokmi tolko problemovych deti nebolo. ono je rozdiel, ak dieta ma amok, lebo si len chce nieco vydupat a zuri ucelovo, alebo ma amok a ani uz nevie, preco ho ma a nedokaze to zastavit.
v anglictine na to maju dva vyrazy. tantrum je to, ked sa ti decko hodi o zem schvalne a niekedy este aj po ocku sleduje, ako zareagujes. vidim to u mojho trojrocneho, ked potvora na chvilu stichne a sleduje, ci sa mu dari vydupat si nieco. a ked nereagujem, tak sa proste postavi a ide dalej, maximalne si povzdychne, ze teraz mi to nevyslo 😀 a potom maju vyraz meltdown, kedy to dieta fakt uz neovlada, nedokaze to zastavit a vtedy nepomoze nic, len zaliezt s nim niekde do kludu a pockat, kym sa neunavi, co moze byt aj po 15-20 minutach ziapotu. s tymto by si nepochodila ani so supnutim po zadku, lebo to dieta to ani vnimat nebude. ak ti to spravi doma, este ok, ale horsie, ked ti to spravi v obchode pri nakupe. to jedine nechat vozik uprostred obchodu a upratat dieta do auta, kym mu to prejde a potom sa vratit ako keby nic a dokoncit nakup. vacsinou to mavaju deti, ktore maju poruchy zmysloveho vnimania a mas pravdu, pred 20timi rokmi si ich vela nevidela. zato teraz ich je dost. ale zas sa treba aj pozriet na to, v akom prostredi sme zili my, mali sme zdravsiu stravu (ja som teda o coca cole a hranolkach do 12tich rokoch ani nepocula, cukriky sme mali len vynimocne a dostala som polovicu vakcin, ako dnesne deti. zadky nam mama utierala mokrou bavlnenou plienkou, nie chemikaliami napustenymi utierkami a tiez nas nenatierali nicim, kedze ziadne johnsony vtedy neexistovali). ono to vsetko so vsetkym suvisi, na deti toto vsetko dokopy vplyva a tie, co maju citlivejsi organizmus, tak to tazsie zvladaju. a tiez dookola nebolo tolko televizie, mobilov, anten, atd, co dnesnym detom robi problemy so sustredenostou. preto je dnes ovela viac deti s problemami. co ale neznamena, ze ked mam dieta s poruchou spravania, ze sa za to budem ospravedlnovat. u nich ziadne vysvetlovanie s argumentami platit nebude. jedine urcit jasne pravidla a dosledne ich dodrziavat. a trestat za porusenie, nech si to dieta zvykne, ze musi pravidla respektovat. inak to dieta vyrastie na teenagera, ktory zrazu zisti, ze mu ostatni nerespektovanie pravidiel tolerovat nebudu a kedze psychika v puberte dostava zabrat, tak houston, mame problem. teenager to zrazu znasa velmi frustrujuco a zacne hovorit o samovrazde. lebo ste ho v detstve nenaucili, ze sa tiez musi prisposobit pravidlam.
@gupka27 Hmm.. co povedat. Asi to preziva kazdy rodic v urcitej intenzite. Kazdopadne ak vas syn udrel, treba ho zdrapit za ruku, udriet naspet a povedat toto uz nikdy neurob. Je jedno ci tam sedi cele divadlo a pozoruje vas. Prilis makka vychova robi z deti tyranov a skor im ublizi. Vyrastu z nich nepouzitelne, neprisposobive osobnosti. Staci sa obzriet okolo seba. Aj ja som za otvorenu a dieta respektujucu vychovu, tiez som mama hipisacka ale od tial po tial, hranice musi respektovat kazdy, Ja som rodic a ja rozhodujem co je pre dieta dobre a ako sa ma spravat. Pri 4 rocnom ste este nic nepokazili ale ste na dobrej ceste pokazit. AK vam nema kto iny poradit, poradte sa so psychologickou urcite vam povie to iste, ze vy urcujete hranice. Rodic ma nie len chvalit ale aj trestat - samozrejme primerane. Aj ja som udrela svoje dieta, mozno 2-3 krat po ruke a od vtedy uz nebolo treba, uz vie kto je boss a uz mu staci dorazne povedat alebo pohrozit ked neposlucha a je mu jasne ze sa musi korigovat. Vela stastia, ste inteligentna urcite na to pridete.
@gupka27 neviem ti poradit. U nas vo vchode byva jeden chlapec, ktory v jednom kuse vykrikuje, robi vsetkym zle, je to proste katastrofa. Minule za 3 minuty, co som sla s jeho babkou tak stihol vylomit schranku, tresknut branou, utiekol jej, krical....Ked som sa s noru rozpravala, tak ma cely cas kopal. Vzdy ked ide domov, je nam jasne, ze to je on, taky hluk robi na chodbe. Do skolky uz nechodi, lebo bil deti. Neviem, ci geny, ale u neho aj vychova, jeho matka ho uplne zanedbavala, dokonca brala drogy, co ale vobec nie je vas pripad. Uprimne povedane, nik nedufa, ze sa zmeni, je to proste Jozko. Jedine psycholog
@libawet to tak podľa toho v čom... no.. ale uznávam, že dnes už ľuďom fakt šibe. V podstate je všetkého dostatok... myslím tým, že väčšina vecí sa dá bežne kúpiť, sú potraviny, nikto nie je politicky stíhaný a podobne.. tak ľudia riešia kraviny... Už som tu spomínala jednu kolegyňu.. tá mi munile ukazovala fotku.. keď bol "malý" malý... to dieťa malo na hlave takú divnú helmu a na nohách kolenačky. A ja sa pýtam: "to ste sa tak skoro učili korčuľovať? Či kam je vystrojený?" a ona odpovedá: "Nie nie.. to sme doma a malý sa akurát učil chodiť a toto je taká super helmička a chrániče na kolienka, že sa neudrie vieš"
No tak dieťa čo sa učí chodiť má na hlave helmu.. myslím, že keždý z nás sa učil chodiť a každý z nás spadol.. aj na hlavu, aj na kolienka... a všetci sme to prežili.. a nič také zásadné sa nám nestalo.
@ladywitch26 tak otázkou zostáva - prečo je dnes toľko problémových detí? Je to hektickou dobou? Je to preto, že rodičia sa im nevenujú? Ak áno, prečo? Každý chce dnes všetko a hneď. Aj deti, aj dobrú prácu, veľa peňazí, dom, auto, nikto sa nechce uskromniť, ľudia sa naháňajú za hmotným...ja keď som začínala pred 24 rokmi so svojim mužom, nemali sme nič, všetko staré alebo na pôžičku a žili sme, boli sme radi, že sme spolu sami, v malom bytíku na pôžičku a mali sme aj dieťa, ak sme si čosi kúpili, tešili sme sa z toho. Myslím si, že je to proste o akomsi dozretí na všetko, o postupnej ceste, ktorou prechádzame a ktorá nás formuje, a tak aj naše deti nútila vychovávať - k skromnosti, k pokore, že nič nie je zadarmo a len tak, že všetko si treba zaslúžiť...toto mám dojem, že akosi zmizlo, ľudia žijú zo dňa na deň, ženú sa, pachtia za hmotnými statkami a akosi nestíhajú s dychom a zrazu im to všetko začne padať na hlavu, možno tými " nezvládnuteľnými deťmi" začínajúc...
Myslím si, že debaty o tom, aká je teraz doba a aké sú niektoré matky, autorke témy nepomôžu.
@gupka27 nájsť si dobrého psychológa a poradiť sa ohľadom správneho prístupu k dieťaťu nie je prejavom slabosti, ale múdrosti, že človek si prizná, že stále sa má čo učiť. Psychológ nie je ten, ktorý len predpisuje lieky. Keď sa dieťa takto správa, určite má nejaký problém a treba mu pomôcť. Je jedno, kvôli čomu vznikol problém, treba ho riešiť.
Zakladateľke radíte, že keď ju dieťa zbije, má ho zbiť aj ona? Veď tým dieťaťu ukáže, že je to úplne normálne. Keď dieťaťu naložíte na zadok, (ak ho to samozrejme nevyburcuje ešte k väčšej agresivite), dostane strach a neželanú činnosť možno nebude opakovať. Vám naozaj stačí, keď vás deti poslúchajú, lebo majú strach z bitky? Také "poslúchanie" je o ničom, za chrbtom rodiča nefunguje.
Ale poslúchanie z presvedčenia, že biť sa nemá, je o inom. Toto presvedčenie v dieťaťu nevybudujeme tým, že ho budeme mlátiť,
Keď nás môj 2-ročný syn udieral, jednoducho sme mu chytili rúčky a rázne povedali: "nesmieš"! Takto sme to opakovali, kým to nepochopil. Boli situácie, keď chcel všade naokolo kopať, bolo jedno do koho. Vtedy ho manžel chytil, preniesol do izby a izbu zavrel. So slovami, keď nám prestane robiť zle, môže sa k nám vrátiť. Neopakovalo sa to viackrát ako 3 razy, syn je vytrvalý a stále sa pokúšal získať, čo chcel. No nepovolili sme. Takéto vyčíňanie je nutné zrušiť hneď na začiatku. Teraz má 3,5 roka a správa sa adekvátne doma alebo v kolektíve.
Nestačilo však dieťaťu zabezpečiť hranice. Dieťa potrebuje cítiť, že je milované. To, že si vy myslíte, že dieťaťu lásku prejavujete, neznamená, že to tak dieťa cíti. Každé dieťa potrebuje, aby ste s ním trávili osamote čas, venovali mu pozornosť, počúvali ho a stali sa každý deň aspoň na chvíľu súčasťou jeho sveta, ktorá mu rozumie.
Dieťa môže byť agresívne aj vtedy, keď necíti rodičovskú lásku a pochopenie. Môže sa správať ako malý výtržník, lebo zúfalo volá po aspoň malom prejave pozornosti a pochopenia.
Deti väčšinou zmenia správanie po nástupe do škôlky. Keď nadobúdajú pocit, že ich rodič odložil. Rodič v dnešnej uponáhľanej dobe má toho v práci veľa, večer možno nemá energiu dieťa počúvať a hrať sa s ním a problém môže byť na svete.
@libawet nemam pocit, ze by sa detom v dnesnej dobe nik nevenoval, prave naopak. Ani nemam pocit, zeby sa ludia viac pachtili za niecim, casy sa zmenili je viac stresu, ale nema to nic s nahananim sa za 2 autami, ale za zakladnymi vecami, nakolko prace su teraz treba strazit intenzivne. Podla mna to bude horsie a horsie, nakolko pohodlnost stupa, vek prvorodicov stupa, dochodkovy vek tiez stupa, cize my napr. nemame babku na dochodku ako bolo za mojej doby a mohli sme tam 2-3 tyzdne v roku stravit bez problemov a bude menej nervov alebo zaujmu o vychovavanie a viac navstev psychologov aj ked mozno zbytocnych 🙂))) My sme sa s partnerom vcera pochytili, lebo som mu povedala, ze by o vychvoe mal menej citat a viac sa venovat rodine a v tom vidm problem, zdravy rozum mizne a miesto toho citame kniziky, clanky, diskusie a co si kde-kto precita to je hned svate...
@mamkabeika už len veta " keď ju dieťa zbije " - je scestná! Toto sa ani nemôže stať. Dieťa nemá ani napadnúť, zbiť svoju matku! Otázka je, kde to videlo? Samé sa mu to urodilo v hlave? A nikto nehovorí o bití - písala som o " dostane na zadok ", to je bitka? Capnutie po zadku ešte nikomu neublížilo, len pomohlo.
Zatvoriť do izby a budeš tam pokiaľ, nebudeš dobrý? To je čo? Ako má to dieťa vedieť, prečo je v tej izbe zatvorené? To sú nezmyselné tresty a len zbavenie sa starosti - zavriem ho a je pokoj, ako dákeho psa. Dieťaťu treba vysvetľovať, neúnavne, prečo to áno, prečo to nie, tresty ešte nikoho neprevychovali. A ak vysvetľovanie nepomáha, treba vtedy jednu aj capnúť, pomôže zaručene. Súhlasím s tým, že " jačanie dieťaťa, neposlúchanie " je aj upozorňovanie na seba a to, že sa mu rodič nevenuje, dieťa to potom skúša ako je mu najlepšie, ale autorka práveže písala, že sa dieťaťu venuje až moc, si myslím...
@simca06022011 ja som nemala babky na dôchodku, obe ešte pracovali, vydávala som sa mladá, ale to je jedno....nepísala som len o nevenovaní sa deťom, je toho viac a všetko so všetkým súvisí.
@simca06022011 som nepisala ze by som len tak vycapkala cudzie.to by som si nedovolila alw keby zacalo mlatit moje a este aj mne by dalo.dala by som.mu po zadku.nepisem ze riadnu ale taku vychovnu.