Som v koncoch zo štvorročného syna
Baby mám taký pocit že ako mama som zlyhala na plnej čiare. Vždy som bola kľudný a vyrovnaný človek vždy som chcela s mojich deti vychovať dobrých ľudí ale neviem či sa my to podarí a som z toho zúfalá. Môj syn ma 4 roky a je neskutočne zlý. Od roka ako začal behať, nikde neobsedel, ja si nepamätám ani jednu chvíľu doteraz kde by 5 minút bol ticho, stále behá, vykrikuje, vyžaduje si pozornosť, je vzdorovity, neposlušný a co je najhoršie bije mna aj deti. V škôlke bol zatiaľ iba pol roka a to som už každý deň chodila s hrôzou co komu zase urobil. Teraz od septembra zase nastupuje a ja už nespávam co sa už dopredu bojím tej hanby. Neviem kde som spravila chybu. Snažila som sa ho viest k láske k ľudom, k zvieratám, v klude som vysvetľovala, bola som trpezlivá, keď som niečo zakázala alebo pohrozila vždy som sľub dodržala, ale ja už nevladzem. Dnes sme boli v meste, chcel hračku, nekúpila som v klude som mu vysvetlila prečo, dostal amok a pred všetkými som schytala po hlave. Strašne ho ľúbim, je to môj syn, vie sa mojkat, vie ma rozveseliť, viem že ma ma rad len už to proste nezvládam. Cítim že sa mením na nervóznu ženu a keď ho už počujem že sa začína jedovat mám už normálne alergiu na to a potom aj ja vybuchnem. Večer zaspinka a ja nad ním cely večer preplacem. Co sa týka otca je to to iste ako so mnou. Proste nás vôbec neberie ako autoritu a robí si co chce. Možno som sa chcela vyrozprávať, možno počuť niečo povzbudivé, že sa to zmení. Aj keď neviem či už nieje neskoro. Hanbím sa sama za seba že nedokážem byt takou mamou akú som mala ja. 🙁
@gupka27 urcite treba psychologa navstivit, obvykle vam obom najprv vysvetli, co sa bude diat a dalej ho bude testovat osamote, su to odnornici vedia pracovat aj s "inymi" detmi, aby bol pokojnejsi vezmi mu napr. nieco na zahryznutie, pitie...presli sme si niecim velmi podobnym a dnes je to rozumny takmer dospely muz 😄...aj ked labke to nebolo
neboj, oni si tam s ním poradia, majú tam už na to metódy, aby to diagnostikovali. Môj syn to má a nezávidím ti, tiež som sa natrápila, naplakala, menila škôlky, školy, už je dospelý, ale stále je iný ako jeho rovesníci, musíš sa s tým naučiť žiť, také deti najskôr konajú, potom rozmýšľajú, sú zbrklé, nesústredené, veľmi impulzívne, málo a zle spia, stále majú energiu, aj keď ty už padáš z nôh, okolie ich vníma ako nevychované, nepomáhajú zákazy, príkazy, nič.
určite nieje neskoro
hlavu hore .. urcite psycholog, ako Ti aj ine baby odporucaju .. moj maly tiez 4 roky je zivy, urozpravany, ale ze v kuse rozprava, energie ma na rozdavanie, jeduje sa, ked mu nieco nejde, aj udrel mna iba raz a viac krat sa to uz nestalo .. vie ze nesmie .. ideme teraz do skolky, tiez mam obavu, co tam bude ... pred nástupom sme museli ist k psychologicke a specialnej pedagogicke, chodili sme aj na logopediu, a len som pozerala, ako to oni nanho vedeli, hlavne na logopedii, teta Olga, a mal ju neskutocne rad, napriek tomu, ze ju musel pocuvat naslovo .. ona mi vzdy hovorila, ze detom treba davat kratke a jednoznacne prikazy, nedavat na vyber, rozpravat razne ale laskavo, psychologicka zase, ze len trpezlivost, trpezlivost, vysvetlovat, znovu dokolecka dokola ..
ja nechápem čo tu všetky tárate toho psychológa a aké ADHD. Je to normálne dieťa. Proste nie každý má vzorné a poslušné dieťa. Skôr nám napíš, ako si reagovala, keď Ti dal po hlave váš syn. Vieš, deti majú taký dar, že vedia veľmi veľa odpozorovať. Možno syn má za cieľ, dostať Ťa do vývrtky. A presne vie ako. Urobí to, a je potom spokojný. Všimni si, či to nebude tak.
@ivetkab. Áno ja beriem že to môže byt aj takto, vždy som sa snažila skôr upozorňovať ako trestať, je pravda že capnutie po zadku párkrát zabralo. No pokial sa už dostane do varu a začne napríklad vrieskat alebo mi ubližovať nepomáha nič iné len buď ignorovať alebo chytiť ruky a čakať pokial prestane. Vačšinou tak 5 minút co sa upokojí. Potom mu viem v klude vysvetlit co a prečo, vačšinou áno maminka už budem dobrý, už sa nebudem hnevať. Ale vydrží to iba chvíľku a sme tam kde sme boli. a potom sa ja zosypem keď ma nevidí.
Ano, to je taka konikovska klasika.... 😀 😀 😀 dieťa, ktore sa rodičom vymklo z podkontroly hned dostane nalepku ADHD a nejaku poruchu. ,,Normlana,, vychova ešte asi nebola vyskušana, ale uz je ,,jasne,, ze je to na psychologa...Niektore deti su naročnejšie ako ine a je to normalne, často psychologa potrebuje skor rodič ako dieta 😀 lebo mozno stačí len ,,iny pristup,, jasne pravidla, ktore sa dosledne dodrzuju a dieťa sa zmení. Niekde sa proste stala chyba aj ked dotyčna tvrdi, ze urobila ,,všetko,, ako mala...to je podobne ako pri diete. Aj ten čo ju drží a nechudne tvrdí, ze ved ,,urobil všetko ako mal,,. A vysledok nikde. To ze dieta bije matku je chyba matky, ze si to necha. Aj moja ročna sa na mna zahana, ale chytim jej ruku a razne poviem nono, toto ja nestrpím aby ma moje ,,decko,, otlkalo. A dieta vidí a vie kedy to myslíte vazne a kedy to len tak hovorite. Dieta si robí čo chce - lebo si moze robit čo chce. Lebo aj ten psycholog moze dat rady, ale dodržiavanie a nasledne vysledky su na rodičovi, nikto tu pracu za vas neurobí.
@sardinka335 Konečne racionálny názor.
Môže a nemusí to byť ADHD, možné je, že robíš chyby pri výchove, a neuvedomuješ si ich. Niečím podobným sme si prešli i my. Psychologička nám dala za úlohu fungovať podľa knihy http://www.martinus.sk/?uItem=124622&gclid=Cj0K.... Nabiehali sme postupne, sami sme si museli poniektoré "kapitoly" osvojiť a zžiť sa s nimi. Je to stará kniha, nie všetky kapitoly ber doslova, napr. vracanie násilia nepraktizuj. Keď ťa dieťa otĺka, chytiť ho a podržať, veď si silnejšia. A vydržať vo všetkom...
Prípadne si chvália knihu http://www.pantarhei.sk/knihy/partnerstvo-a-rod....
@gupka27 ja by som tiez najskôr zmenila taktiku vychovy, skus sa ty zamysliet, ci ste neboli az prilis benevolentni, zhovievavi, dnes sa prezentuje vsade volna a respektujuca vychova, trestanie je zle, a pod. Ale niektori rodiacia to proste neustriehnu a su az prilis benevolentni a aj ked si myslia, ze vychovavaju dobre s ohladom na dieta, dieta to zacne zneuzivat. Skus si premysliet, ci sa da nieco zmenit, napr. byt viac dosledna, stanovenie hranic pre dieta atd... Ak zmenis styl vychovy a ani tak sa nebude nic diat, potom vyhladajte psychologa, inak ADHD sa aj tak neda diagnostikovat skor ako v skolskom veku, resp. nikto vam neda oficialnu diagnozu pred 6. rokom veku dietata, takze zatial len vychovavat s laskou, ale s urcenymi hranicami. Inak ta chapem, mala som nieco podobne, myslela som si, ze je syn autista, nebude asi ani ADHD, len proste bolo treba na neho trochu prisnejsie.
@novana
@sardinka335 a co by si robila keby na tvoju malú to rázne no no nezabralo?
@gupka27 ak vieš, že to na syna zaberá, že sa musí tých 5 minút upokojiť, tak to takto rob. Ja mám tri deti a poviem Ti, v opise som mala pocit, že píšeš o našich. Sme normálna rodina, nehádame sa, chodíme s deťmi na výlety, proste majú našu pozornosť aj všetko čo potrebujú. Ale ako píšeš, ak to na nich prišlo, tak sa nedalo nič robiť. Ignorovať a potom sami za nami prišli, že prepáč. Syn má 6 a pol roka, jeho to už prešlo a je s ním rozumná reč, to je už iná kategória, tak už iné maniere prichádzajú. Mladšia má 5. Možno ťa poteším. U nej to už pomaly prechádza. Je to také, že samozrejme už nezačne kričať a tak, ale chce začať plakať. Vtedy ja na ňu hodím také veľké oči a poviem jej, že mi niečo sľúbila a tak silno si ju pritisnem. Nehovorím, že to bude platiť u Tvojho syna, ale ono proste príde taký zlom. Určite. Musíš tomu veriť. No a najmladšia, to radšej nekomentujem. Ale hádam to o 3 roky bude za nami 😀 Nepozeraj na to, ako sa na Teba iné mamičky alebo cudzí pozerajú. Ber to tak,že robíš to najlepšie pre svoje dieťa.
@sardinka335
@ivetkab. ja som len uviedla, že to môže byť ADHD a psychológ neuškodí, aspoň si bude na istom, najradšej mám príspevky mamičiek, čo si tým neprešli. Nevedia posúdiť, čo je obyčajná detská neposlušnosť, kopec energie, vzdor a čo už sa vymyká priemeru. Lebo to nezažili. Je rozdiel živé dieťa a dieťa s ADHD. Na toto bežné upozornenia a cielená výchova nemajú želaný efekt. Ale nebudem sa hádať. Ja len, že mám osobnú skúsenosť a veľmi mi pripomína problémy zakladateľky. Ja som tiež hľadala chybu vo výchove, obviňovala som sa. Mám aj dcéru a už to bolo iné kafe. Tam cielené metódy pomáhali, bolo to úplne o niečom inom.Pri synovi akoby som liala vodu do deravého suda. Každý deň od znova. Až na dno svojich síl. Sú tu jemné nuansy a väčšinou rodič cíti, že to nie je bežné. Zakladateľka musí vedieť odlíšiť a psychológ jej len pomôže, neodkusne jej ani synovi z ucha a ona bude spokojná, bude vedieť na čom je.
@gupka27 a chape co mu hovoris? ma v poriadku porozumenie? ked sa s nim rozpravas chyt ho za ruky a nadviaz ocny kontakt, vsetko mu hovor tak, aby ste mali ocny kontakt, 4-rocny je uz dost velky aby chapal mnohe veci, povedz mu takymto stylom, ze nadviazes ocny kontakt, ze pojdete na ihrisko, len ak sa bude dobre spravat, pekne hrat s inými detmi, mozno ma naozaj ADHD , to ja neviem, ale s takýmito detmi sa treba rozpravat tak, ze nadviazes kontakt, on ta mozno vôbec niekedy nepocuva, resp jednym uchom dnu a druhym von, uc ho sustredeniu
@ivetkab. Dakujem áno snažím sa. To že na mna ostatný zazeraju som už preglgla. Vždy keď sa maly upokojí tak som najšťastnejšia mama na svete a som na seba pyšná že som to zvládla, len keď to nikdy netrvá dlho. Bohužiaľ. Budem sa snažiť aj naďalej
odolávať ale skúsim aj toho psychológa. Dakujem za tvoje slova a rady dodali mi energiu.
@gupka27 tak to nebolo razne nono...chytila si mu tu ruku? Capla si mu po nej? Lebo keby to nepomohlo tak ukazem ako ma to boli. A drísty o tom ako sa ,,dieta naučí bit,, su hlupost...lebo je ine dieta otlkat a capat kazdy den za všeličo mozne a ine je capnut mu s tým ze ,,pozri ako ma to boli,,.Mna staršia dcera tiez bila...same nono, nesmieš, boli ma to. Ked začala tak som išla do protiutoku a začala som ju capat s tým ze ,,pači sa ti to,,? ,,pozri ako ma to boli,, No nepačilo sa jej to...aj ju to bolelo. Pochopila to. Ja osobne som velmi na toto alergicka. To uz čo je? Ked ta bije 4 ročny? Ja mam 10 ročneho a kebyze ma začne bit? To si nesmie dovolit.
Niekedy pomoze prave ked na to upozorni ,,cudzi,, človek. Aj ja som bola svedkom, ze dieta udrelo mamu - moju kamošku. Jej nono bolo nič...ale ked ja som povedala, jej dietatu razne ze ,,to ako sa spravaš ku mame?,, tak si mala vidiet ten pohlad...a stalo sa mi to asi 2x ze som upozornila deti kamaratiek (vedela som ze mozem) a boli za to vdačne lebo deti stale od cudzích ludi beru inak tie veci.
@sardinka335 tu nejde len o to udretie...asi je toho viac...a dietatu vysetrenie u psychologa neublizi a rodicom mnohe objasni, ved preto su odbornikmi...
Aj mne to pride na ADHD....skus naozaj psychológa detského, lebo v tomto prípade to nie je o zlyhaní....tvojom...tieto deti si vyžadujú špeciálny prístup.....nas starsi je trosku liznuty...nerobi zle,ale aj normálna požiadavka typu obleč sa, ideme do skoly, je niekedy nad jeho sily...a kym to urobí, mna ide poraziť....este nas čakajú vyšetrenia....atd....rady, ze ako na tieto deti....ale ako pises, aj ja mam toho niekedy dost a hlavne,my sme vzdy boli slušní....2 dievčatá, poslúchali sme a sama sa pýtam, co som urobila zle....vsade, kam ideme, je nas plno.....mladsi sa samozrejme hned chytí a robi rovnaké blbosti a potom su nezastaviteľní.... 🙂
@janaochi preto vravim, rozpravat sa s nim tak, ze ocny kontakt, aj moj 6- rocny ma niekedy stavy, ze ma vôbec nevnima co mu vravim a ked chcem, aby urobil nieco, tak musim chytit za ruky a ocny kontakt a vysvetlit mu co ma robit a potom to aj robi, niekedy urobi aj bez toho, aj ked mu hovorim z druhej izby, co mi ma napr. priniest, ale niekedy nie, resp. aj minule sme boli u lekara, on si zacal v ambulancii robit svoje, chytat rozne premety a vyrusoval nas, ked som viedla dialog s lekarom, uz bol proste znudeny, tak som ho chytila, ocny kontakt a vysvetlila mu, ze potrebujem chvilu casu porozpravat sa a potom uz pojdeme, ale nech si pekne sadne mne na kolena a nevyrusuje nas a zabralo
vyzerá to, že tvoj syn má ADHD, odporúčam detského psychológa.