Strach z nástupu dieťaťa do škôlky: Ako to zvládnuť?
Takze.. dieta nastupuje v septembri 3 roky, som jednorodic, naviazana na dceru po vsetkom cim sme si museli teda ja musela prejst nastastie je tak malicka a vsetko sa udialo ked bola este babatko, ze v podstate nic nevie a jej maly svet je vo vsetkom dokonaly
Po tom vsetkom mi ostala len ona, som v totalnom strese, ze sa vratim do prace a v este horsom strese, ked si predstavim ako ju nechavam v skolke, doslova sa hned rozplakat a trha mi to srdce, ja sa v podstate viem rozplakat aj ked ju cudzie dieta strci na preliezacke lebo mi to je luto a predstavujem si ako ju budu v skolke deti utlacovat
( skolka je sukromna, malo deti, skvele ucitelky, laskavy individualny pristup , mala je hrava, empaticka, mila,vesela, trosku nesmela proste vidno na nej, ze uz tu interakciu s detmi potrebuje) len ja sa bojim, bojim sa o nu kedze je to vsetko a to najdolezitejsie co mam, pri pisani sa mi rynu slzy po tvari a neviem co robit, ako to prekonat, jasne kazdy ti povie, to si zvyknes, kazda sme plakala ked sme dieta prvykrat mechala v skolke pretoze nieco sa konci ale nieco zacina, vravia mi zeny ako stali ci sedeli pred skolkou na lavickach a vakali co bude a plakali, bojim sa ze to proste nedam..zeny co maju skolkarov, som jedina taka uzkostliva matka alebo mi len sibe alebo to prejde?
@anonym_autor vyhľadaj psychológa a myslím to úprimne. Veľmi to svojmu dieťaťu takýmto prístupom sťažíš. Ona vycíti tvoju neistotu, to, že nie si presvedčená o tom, že robíš pre ňu to najlepšie. Tiež som jednorodič a moje dieťa je pre mňa všetkým, aj ked je už veľké. Ale pred škôlkou som neplakala, prečo? Dieťa som sa snažila na škôlku čo najlepšie pripraviť, aby bolo čo bajsamostatnejše, čo sa týka sebaobsluhy, aby vydržalo bezo mňa nejaký čas, tak chodilo k babke, tete. Chodili sme na ihriská, na návštevu za inými deťmi, alebo oni chodili k nám, aby malo s deťmi kontakt. Áno, niečo končí, ale niečo úžasné začína a to postupné osamostatňovanie sa tvojho dieťaťa- Snaž sa nebrať svoju dcérku, ako svoj majetok, teš sa z toho, že sa z nej stáva samostatný jedinec. Raz pôjde možno na internát, vydá sa, odsťahuje do zahraničia, to neznamená, že sa nebudete mať radi, alebo že ťa zradí, Ty budeš navždy jej maminkou, ale mysli na to, že okrem maminy si aj ženou. Drž sa
Prosim neradte mi tu psychoterapie a psychologov, uz som si tym presla, v podstate mi to nic nedalo, vystriedala som aj muza aj zenu, v podstate sme sa dopracovali tam kde bolo treba a tym to zhaslo
@anonym_autor vyhľadaj psychológa a myslím to úprimne. Veľmi to svojmu dieťaťu takýmto prístupom sťažíš. Ona vycíti tvoju neistotu, to, že nie si presvedčená o tom, že robíš pre ňu to najlepšie. Tiež som jednorodič a moje dieťa je pre mňa všetkým, aj ked je už veľké. Ale pred škôlkou som neplakala, prečo? Dieťa som sa snažila na škôlku čo najlepšie pripraviť, aby bolo čo bajsamostatnejše, čo sa týka sebaobsluhy, aby vydržalo bezo mňa nejaký čas, tak chodilo k babke, tete. Chodili sme na ihriská, na návštevu za inými deťmi, alebo oni chodili k nám, aby malo s deťmi kontakt. Áno, niečo končí, ale niečo úžasné začína a to postupné osamostatňovanie sa tvojho dieťaťa- Snaž sa nebrať svoju dcérku, ako svoj majetok, teš sa z toho, že sa z nej stáva samostatný jedinec. Raz pôjde možno na internát, vydá sa, odsťahuje do zahraničia, to neznamená, že sa nebudete mať radi, alebo že ťa zradí, Ty budeš navždy jej maminkou, ale mysli na to, že okrem maminy si aj ženou. Drž sa
@anonym_842757 dieta vydrzi bez mna uplne v pohode aj cely den
@anonym_autor mnohe zeny si presli tazkym rozchodom. Tato tvoja opicia laska dcere nic neda, len ju stiahne
Navyse moze byt dverka viac chora z kolektivu. Aby si nenariekala, ze si malo v praci
Tak neviem, u nás v školke ženy nesedeli a neplakali a nečakali, co bude. Nemaju na vyber - musia do práce. Áno, niektore deti školku spracuju horšie, placu, robia scény, drzia sa rodiča...a tohto mozete byt svedkom aj vy dve...
Takže je to na tebe, ty si ta dospela, ty mas svoje dieta pripravit na život co najlepšie. Ak ti psycholog nepomohol, tak na sebe pracuj sama. Kompenzovat si svoje traumy dieťaťom može sposobit traumu práve tomu dieťatu. Nepriputavaj si ju nezdravo k sebe.
Ono,nástup do škôlky znášajú niekedy horšie rodičia ako deti. Tvojej malej tam bude dobre. Moje deti niekedy ani domov nechceli ísť. Ty môžeš byť rada,že sa máš kde vrátiť do práce a že vám bude finančne zase lepšie. Neboj,keď budeš medzi ľuďmi a vidieť, že dieťa je v škôlke spokojné, pocity sa zmenia.
Pozri sa ja som maleho zobrala na zapis,nechala ho v triede s p.ucitelkou,tiez som sa bala,ze ked ma uz neuvidi bude plakat.Ja som riesila papiere s p.riaditelkou v inej miestnosti.A maly sa hral s autickami a ani si nevsimol,ze som tam neni,uplne v pohode to zvladol.
A nebud takto na nu naviazana sa s toho uplne zblaznis,este si privodis s toho aj ine psychycke problemy.Preto by si s tym mala nieco robit,este skor ako to pride do tohto stavu.A predstav si,ze mne maly ide do skolky az od noveho roku,kedze 3 bude mat az 30.12.ale uz je prijaty a ja uz davno chodim do prace.Ved ty ani svoju robotu nebudes moct robit,stale budes hlavou pri nej a toto tiez neni dobre ani v tejto oblasti.
@anonym_842757 dieta vydrzi bez mna uplne v pohode aj cely den
@anonym_autor a ty bez neho vydrzis v klude aposn hodinu ?
@anonym_autor Sama pises ze vies ze kazda zena ti tu napise ze aj oni plakali pri nastupe deti do skolky. Skutocne tvoje pocity nie su nic zvlastne. Je to bezne. Nastup do skolky je ovela stresujuci pre rodica ako pre dieta. Je to stres, ale ako mama ho zvladnes.
Mna vsak zaujalo co pises ze places ked dceru niekto strci na preliezacke. To si myslela obranze ze aby si opisala svoje rozpolozenie, ale ta taka vec skutocne rozplace? Lebo ak to druhe, tak na tom by si mala urcite pracovat, pre jej vlastne dobro. Dcera ta vidi plakat a nauci sa od teba plakat a lutovat sa ak ju niekto postrci. To kludne moze skoncit ako obet sikany.
Prosim neradte mi tu psychoterapie a psychologov, uz som si tym presla, v podstate mi to nic nedalo, vystriedala som aj muza aj zenu, v podstate sme sa dopracovali tam kde bolo treba a tym to zhaslo
@anonym_autor no ocividne to ale nepomohlo,tak by som vyskusala aj 3tieho,aj 4teho kym by som nepocitila ozajstnu ulavu,lebo naozaj toto uz je az moc cez ciaru.Ano aj ja si poviem,boze ako to rychlo bezi,maleho som si len teraz doniesla z porodnice a uz ide do skolky,no to iste si poviem aj pri 17r synovi.Ach len nedavno bol maly uzlicek a uz coskoro dospelak z neho.Bud zmen myslenie ale hladaj dalsieho odbornika.
@anonym_autor tvoje pocity sú úplne ok. Ale skús sa držať pred malou. O škôlke len v dobrom. Ide do súkromnej,sama píšeš,že všetko vyzerá top. No a ty ju tam proste odnesies v septembri,dohodnete sa ako pôjdete prvý deň poobede niekam,kde to máte radi,oslavite novú etapu. Nuž a ty sa kľudne zrána vyooac. Ale nie pred malou. A bude dobre. Ja som si tým prešla už 3x a nezlepšolovalo sa to 😉. Teraz malý koncil štvrtý ročník a tým prvú etapu a päť rokov na základnej. Plakala som ja,malý a aj učiteľka mala slzy. Slzy mám už aj teraz pri predstave,že ide do prvého ročníka v septembri. A to je tretí. Proste si uvedomujem,že čas neuveriteľné bezi,teraz som dávala prvú do škôlky a už ide ona dávať svoju dcéru do škôlky ...presne si to napísala,jedna etapa konci a druhá začína. Len niektoré to proste prežívame a tobôž,keď si mala hektické obdobie. Nie si hysterka a ani nenormálna. Je to ok. Každá to prežívame inak. V septembri nás bude viac fnukat,neboj. Držím palce
Nájdi si frajera a prestaň sa lepiť na svoju dcéru a nechaj ju dýchať. Teraz je ešte mala a maskujes to za starostlivosť a lásku ,ale nie je to nič iné len chorá závislosť na blízkej osobe. Je to toxický vzťah,ktorý to dieťa bude ničiť.
Ono,nástup do škôlky znášajú niekedy horšie rodičia ako deti. Tvojej malej tam bude dobre. Moje deti niekedy ani domov nechceli ísť. Ty môžeš byť rada,že sa máš kde vrátiť do práce a že vám bude finančne zase lepšie. Neboj,keď budeš medzi ľuďmi a vidieť, že dieťa je v škôlke spokojné, pocity sa zmenia.
@domka222 dakujem 🍀
Nájdi si frajera a prestaň sa lepiť na svoju dcéru a nechaj ju dýchať. Teraz je ešte mala a maskujes to za starostlivosť a lásku ,ale nie je to nič iné len chorá závislosť na blízkej osobe. Je to toxický vzťah,ktorý to dieťa bude ničiť.
@barbie2023 kokos to co za komentar 😂
@anonym_autor tvoje pocity sú úplne ok. Ale skús sa držať pred malou. O škôlke len v dobrom. Ide do súkromnej,sama píšeš,že všetko vyzerá top. No a ty ju tam proste odnesies v septembri,dohodnete sa ako pôjdete prvý deň poobede niekam,kde to máte radi,oslavite novú etapu. Nuž a ty sa kľudne zrána vyooac. Ale nie pred malou. A bude dobre. Ja som si tým prešla už 3x a nezlepšolovalo sa to 😉. Teraz malý koncil štvrtý ročník a tým prvú etapu a päť rokov na základnej. Plakala som ja,malý a aj učiteľka mala slzy. Slzy mám už aj teraz pri predstave,že ide do prvého ročníka v septembri. A to je tretí. Proste si uvedomujem,že čas neuveriteľné bezi,teraz som dávala prvú do škôlky a už ide ona dávať svoju dcéru do škôlky ...presne si to napísala,jedna etapa konci a druhá začína. Len niektoré to proste prežívame a tobôž,keď si mala hektické obdobie. Nie si hysterka a ani nenormálna. Je to ok. Každá to prežívame inak. V septembri nás bude viac fnukat,neboj. Držím palce
@maciatkolulu dakujem drzim palce aj ja
@anonym_autor no ocividne to ale nepomohlo,tak by som vyskusala aj 3tieho,aj 4teho kym by som nepocitila ozajstnu ulavu,lebo naozaj toto uz je az moc cez ciaru.Ano aj ja si poviem,boze ako to rychlo bezi,maleho som si len teraz doniesla z porodnice a uz ide do skolky,no to iste si poviem aj pri 17r synovi.Ach len nedavno bol maly uzlicek a uz coskoro dospelak z neho.Bud zmen myslenie ale hladaj dalsieho odbornika.
@anonym_4c7575 nepotrebujem dalsich odbornikov 😂 to co za koemntar toto
Vsetky psychologivky kazdy potrebuje psychologa a psychoterapiu a doma zijete horsie nez ja fuj
@anonym_autor Sama pises ze vies ze kazda zena ti tu napise ze aj oni plakali pri nastupe deti do skolky. Skutocne tvoje pocity nie su nic zvlastne. Je to bezne. Nastup do skolky je ovela stresujuci pre rodica ako pre dieta. Je to stres, ale ako mama ho zvladnes.
Mna vsak zaujalo co pises ze places ked dceru niekto strci na preliezacke. To si myslela obranze ze aby si opisala svoje rozpolozenie, ale ta taka vec skutocne rozplace? Lebo ak to druhe, tak na tom by si mala urcite pracovat, pre jej vlastne dobro. Dcera ta vidi plakat a nauci sa od teba plakat a lutovat sa ak ju niekto postrci. To kludne moze skoncit ako obet sikany.
@andreatytler jasne ze nerevem doslova ked ju niekto na ihrisku strci len ma chyta uzkost co ked ju budu v skolke utlacovat a pod
@anonym_autor a ty bez neho vydrzis v klude aposn hodinu ?
@nyusika bez problemov aj cely den , niesom s dietatom nonstop predsa
Tak neviem, u nás v školke ženy nesedeli a neplakali a nečakali, co bude. Nemaju na vyber - musia do práce. Áno, niektore deti školku spracuju horšie, placu, robia scény, drzia sa rodiča...a tohto mozete byt svedkom aj vy dve...
Takže je to na tebe, ty si ta dospela, ty mas svoje dieta pripravit na život co najlepšie. Ak ti psycholog nepomohol, tak na sebe pracuj sama. Kompenzovat si svoje traumy dieťaťom može sposobit traumu práve tomu dieťatu. Nepriputavaj si ju nezdravo k sebe.
@barka1 no, u nas som ich za posledne 3 roky takto videla vela tak neviem ci vy ste tu vsetky najsilnejsie zeny alebo mate nejake emocne poruchy
Mam vytuzene dieta pon rokoch s problemom otehotniet, po porode, kedy som onho skoro prisla, po pohrebe dvojiciek, ktore sa nam narodili ponom. Prvy den skolky mi bolo tazko, pretoze po tom vsetkom, cim sme si presli, som mala problem ho nechat niekomu cudziemu. Ale dala.som.to,.pretoze som.samu seba presviedcala, ze medzi deti mu Bude dobre, nauci sa samostatnosti a teda v nasom pripade sa aj rozkecal. Ale vedela som, ze je to hlavne v mojej hlave a ja sa musim spravne nastavit.
Drzim palce.
@andreatytler jasne ze nerevem doslova ked ju niekto na ihrisku strci len ma chyta uzkost co ked ju budu v skolke utlacovat a pod
@anonym_autor Aha, chapem. Tak potom budes OK. Skutocne. Vzdy v auguste a septembri je tu vela prispevkov od stresujucich mamiciek. Aj ja som riesila aj plakala. Zivot mamy. Co uz. Ked raz citis tak obrovsku lasku, musis zarucene citit aj obrovsky strach a uzkost pri predstave ze nie ste spolu. Zmier sa s tym.
Pozri sa my mami na toto psychologov ozaj nepotrebujeme,ty si ho potrebovala a nic ti to nedalo a trapis sa dalej,co bude a ako bude a nebude.A to je obrovsky rozdiel.Ked nieco bude,budes riesit,ked nic nebude budes sa len tesit s malou a sem tam si povzdychnes,ach.Ale tam to aj konci.Ziadne cierne myslienky,co ak.Ved jej to ale sama privolavas aj toto si uvedom.Ze aj strachy sa vedia zhmotnit a vzdy vsetko zacina v hlave a tam to aj konci.Tak zacni inak premyslat a bude ti naozaj dobre a aj malej.
Tvoj prispevok posobi velmi ale velmi uzkostlivo. Ano, kazda sme mali obavy z nastupu do skolku, je to prirodzene. Ale tebe idu slzy uz aj pri pisani prispevku o skolke. Nikto ta nechce zhadzovat ani zosmiesnovat. Ale tvoja az prilisna naviazanost na dieta nie je zdrava. Zmen myslienky a postoj. Nepozeraj sa na vsetko tak cierne. Skolka nie je zla, zazije tam krasne chvile, dobrodruzstva a zazitky.
@anonym_4c7575 nepotrebujem dalsich odbornikov 😂 to co za koemntar toto
Vsetky psychologivky kazdy potrebuje psychologa a psychoterapiu a doma zijete horsie nez ja fuj
@anonym_autor mrzí ma, že si začala kopať okolo seba, keď ti tu kopa žien chcela poradiť. Píšeš o emočnej poruche žien, ktoré ti tu chcú pomôcť, to, že nestvárali tak, ako ty pred nástupom svojích detí do škôlky, neznamená, že sa o ne neboja a že och nemilujú. Nie, neposunula si sa po návštevách psychológa nikam, keď máš takéto pocity. Je fajn, že dieťa bez teba vydrží aj celý deň, problém máš potom len ty, nie dieťa. Snaž sa to nedávať najavo pred ňou, lebo by si jej tým veľmi ubližila.
Nádych, výdych. Je to škôlka, nie koncentračný tábor. Dieťa potrebuje aj iných ľudí okolo seba ako mamu. A najhoršie čo môže byť je úzkostlivá, ustráchaná mama. Tým jej len škodíš. Nechceš aby sa aj ona všetkého bála. Škôlka je v pohode. Prečo by ju tam mali deti sácať? Veď tam majú učitelky. Pekne to zvládne ako xy milión ďalších detí
@anonym_autor ja som tiež bola v brutálnom strese, keď maly nastupoval do škôlky ale neprezivala som to takto extrémne. Hlavne navonok som pred ním nedávala nič najavo, dopredu sme sa veľa o škôlke rozprávali, chodili okolo nej a podobne. Akože ten prvý deň bol masaker, ja som potom doma prerevala celé doobedie 🙈 aj syn mal ranné plače dosť dlho, ale iba ráno v šatni, potom už bol v pohode vraj. On dokomca predtým ani nebol zvyknutý byt bezo mna, keďže sme nikdy nemali možnosť ho dať k starým rodičom a podobne. Bol aj dost introvert, na inhrisku nikdy nevyhľadával iné deti a najradšej sa hral sám. Ale škôlka mu veľmi pomohla vo všetkom, začiatky sme zvládli a potom to bolo super 😊 ja som si vždy hovorila že proste zvládli to všetci rodičia a deti pred nami, musíme aj my 😅
Mam vytuzene dieta pon rokoch s problemom otehotniet, po porode, kedy som onho skoro prisla, po pohrebe dvojiciek, ktore sa nam narodili ponom. Prvy den skolky mi bolo tazko, pretoze po tom vsetkom, cim sme si presli, som mala problem ho nechat niekomu cudziemu. Ale dala.som.to,.pretoze som.samu seba presviedcala, ze medzi deti mu Bude dobre, nauci sa samostatnosti a teda v nasom pripade sa aj rozkecal. Ale vedela som, ze je to hlavne v mojej hlave a ja sa musim spravne nastavit.
Drzim palce.
@zuzuliatko18 presne dakujem, tvoja strata ma mrzi mas duhove dietatko
Viem ze dietatu davam to najlepsie, uz skolka velmi pomoze
Viem to avsak som len mamka a bohuzial nie robot bez citov
@anonym_autor áno, sme silné a nerobíme si z dieťata modlu a nie sme na nom závislé.
@barka1 tak vies kazda to vnima inak , ze ty si taka neznamena, ze to je najlepsie
pocity, ktore opisujes, su do istej miery "bezne" alebo "normalne" (nemam rada toto slovo, skratka sa vyskytuju aj u inych rodicov🙂) , ale ty ich mas mozno vzhladom na okolnosti a skusenosti v trocha extremnejsej forme. skus si uvedomit, ze ta naviazanost a uzkostnost nie je dobra pre tvoju dceru, a prave kvoli nej s tymito vecami musis zacat pracovat. bud sama, alebo ak to nepojde, tak na terapii.