Syn má 4 roky a je drzý
Dobrý deň. Skúste mi napísať svoj názor.
Keď som doma s malým sama,niekedy ani neviem že ho mám, je veľmi samostatný. Problém je, keď príde návšteva. Skáče mi do rozhovoru, nevie sa zastaviť, kričí, uputava pozornosť .... Ako vysvetliť dieťaťu aby bolo ticho? Vždy keď má byť ticho vtedy chce spievať. Aj v kostole si spievať chce.
Ku babke (80 r.) Je veľmi neuctivi, kričí na ňu, že má ísť preč,že ju nemá rád. Úplne sa hanbím. S manželom sa nehadame, vôbec po sebe nekricime.
Ja som tehotná, vysvetľujem mu, že čakáme bábätko, a on mi povedal že chce aby bábätko sa nenarodilo a udrel má po bruchu. Včera mi až z toho do plaču bolo. Zmení sa to niekedy??? Mali ste doma niečo podobné???
Ahoj autorka, deti su rozne. Aj moj sa rad predvadzal ked bola navsteva a vtedy som to povazovala za svoje vychovne zlyhanie
Teraz ked ma syn 15 rokov, a vidim ako sa spravaju ine male deti ked ideme na navstevu, ukludnuje ma, ze som nic nepos.ala, lebo aj ony sa predvadzaju.
1 prispievatelka tu pisala dobry typ, poslat ho do izby kym je u Vas babka, aby sa naucil, ze nebude tak ako on chce. Lutujem aj babku, ani predstavit si neviem, co chudera moze citit ked taketo pocuje od vnucika, asi by mu to trebalo vysvetlit. Ze on ako by sa citil, keby ho babka chcela vyhodit ked idete k nej na navstevu?!
K tomu surodencovi, raz mi kamaratka hovorila, ked sla do USA za babysitterku musela absolvovat skolenie. Tam jej hovorili, ze deti prichod surodence beru, ako keby tvoj manzel doniesol domov este 1 zenu a povedal by, od dnes bude toto moja zena a bude byvat s nami? A cakal, ze ty budes stastna a prikyvovat a popritom by si aj ty spravila scenu/sceny!
@bororka ok beriem … ja som ale taky stred… snazim sa 80% casu dcere vyhoviet, zaujimam sa o jej nazor - davam jej na vyber, nesnazim sa za kazdu cenu aby bolo len po mojom lebo som rodic… ale su situacie kedy si inak poradit neviem, mozno moja slabost, neviem. Dovolim si ale tvrdit ze kazde dieta je ine a na kazde treba inak. Vidim to na mne so sestrou, sestra nemala problem robit veci aj ked vedela ze pride trest - aj ked len napriklad krik.. od mojej mamky.. ja som zas bola typ ktory nemal “ odvahu “ skusat kde maju rodicia hranice, proste som chcela predchadzat negativnym stretom s nimi, hustej atmosfere doma atd. pricom isli na nas rovnako… ale nase reakcie na ich vychovu rovnake neboli. Vsetci sme len ludia a robime co mozme..
@jozkovamamka Skuste si pozriet niekolko dielov supernanny ( ak viete po anglicky) na youtube.Resp skuste aj klinicku psychologicku-treba vynenny listok od pediatra.Napr. V UNM Martin PhDr. Vrabcova je fajn.Kludne jej zavolajte, opiste problem. Po takomto vycine mu udelte trest- urcite nie vychovnu, lebo ho to bude viest k agresii- ale ho napr.vezmite prec z miesta, kde ste vy a navsteva a posadte ho dalej od Vas na nejaky cas, nech porozmysla nad svojim konanim. Urcite majte rezim, hranice, ktore musia platit a ked ho upozornite, nech nieco nerobi, lebo...taknto lebo aj dodrzte.Ale tiez ho objimajte, hladkajte, hrajte sa s nim, venujte mu plnohodnotny cas.Podnikajte spolu aj s muzom vylety, hry, kde budete vsetci zapojeni...Skuste mu tiez citat z knihy o detskom sebavedomi.. napr. kuknite Som skvele dieta od Michaela Ray..Vela sil a trpezlivosti..
Žiaden extrém vo výchove nie je dobrý-rovnako nie je dobrý extrém tvrdej výchovy, ako nie je dobrý ani extrém -dnes tak modernej- rešpektujúcej "nevýchovy" (poznám viacero detí vychovávaných "len" s rešpektom a komunikáciou, ale teda-nie sú to zrovna tie najúžasnejšie deti pod slnkom, lebo okrem toho, že rešpektujú len seba, iné a iných akosi rešpektovať nemusia...., lebo sa tak rozhodli... a kým im rodičia donekonečna "vysvetľujú", tak dieťa zatiaľ povysýpa na návšteve celú cukorničku po koberci s vysokým vlasom),
ideálne je hľadať optimálny stred a výchovu "našiť" na to, ktoré dieťa, v tom ktorom momente a v tom ktorom jeho výchovnom období, pretože na žiadne KONKRÉTNE dieťa zatiaľ NIKTO nevymyslel presnú a univerzálne platnú a efektívnu príručku... práve to konkrétne dieťa je tou knihou a najlepšie túto knihu číta práve jeho matka/otec, ak sa na neho správne "vyladí" a riadi sa srdcom, ale aj rozumom (a teda dá lásku, ale aj hranice).
@beata_k suhlasim, vsetky co sa tu hraju na sokonale mudre matky ci ich deti v zivote od zlosti nikoho neudreli by som poslala niekam! A tie co by dieta udreli zato ze ich tiez udrelo…su normalne????? Preboha,je to len 4rocne decko!!! My riesime s dcerou to iste,pribudol surodenec,ziarli,nechce ho…chodime k paychologicke….nemozeme ju prinutit aby ho mala rada…ziadny clovek dieta ci dospely nebude niekoho lubit len preto,ze mu to niekto prikaze…samozrejme ublizovat nesmie! Ale ublizuje,lebo je v podstate zufaly, nevie inak spracovat negativne pocity…a niektore matky by taketo dieta este naoplatku udreli? Hanbite sa!
@jozkovamamka pozri si kurz Nevychova.cz presne stymto ti vedia poradit ;) maju aj videa zadarmo
@jozkovamamka problém je v tom že žiarli na nerarodeneho súrodenca a vidí ho ako votrelca preto sa snaží upútať pozornosť pred všetkými. Keď sa narodí bude to ešte horšie. Mám to doma a žijem to každý deň.
@jozkovamamka
Deti su vzdy nase zrkadla. Dieta je drze, lebo ty si drza.
Akym pravom ocakavas ze dieta bude ticho ked pride navsteva a ty sa budes rozpravat? Ono ma take iste pravo sa s navstevou debatovat (alebo im spievat) ako ty. To ty sa spravas drzo k nemu, ked mu kazes aby bol ticho.
Dieta spieva v kostole.... To je drze spravanie? To vazne? Tak co sa ja pamatam, tak v kostole spieva kazdy, v jednom kuse, Jedna piesen za druhou. Ale ked ide konecne spievat on, tak to hned "Bud ticho!" Pekne pokritecke.
Syn povie babke ze ju nema rad a aby isla prec a ty sa za to hanbis? To je cudna reakcia od teba. Ja by som sa cudovala preco to robi? Nechapala by som co ho k tomu vedie. Nie je to nahodou tak ze babka je zla, panovacna a asi cudne vonia a ty sa hanbis za to ze syn ako jedinny z rodiny nehra divadlo a povie jej pravdu?
Si pohorsena nad tym ze syn povedal ze nechce aby sa surodenec narodil. To vazne nepoznas surodenecku ziarlivost, alebo ocakavas od 4 rocneho ze bude uvedomely ako 14 rocny? Ako to ze ti chyba tato zakladna znalost vychovy dietata?
Mozno dieta nie je drze, len ty mu vobec nerozumies.
venuj mu vela pozornosti pred tym kym pride navsteva, ked krici znamena ze chce byt pocuty, chce pozornost. asi jej nema dost, aj pred navstevou ho mozes zapojit do rozhovoru, aj on je clen rodiny aj ked maly. to ze nechce babatko mu uznaj, naozaj nemusi chciet, druhi ludia nemusia chciet to co ty chces. a ked mu budes hovorit, co ma chciet, tak ked bude vacsi ti nepovie co citi. bude sa pretvarovat. ked chceme aby druhy citil to co vyhovuje nam je to manipulacia. o babatku sa s nim rozpravaj o tom ako sa ty tesis a jeho pocity nechaj na nom.
Neospravedlňujme to, čo sa už ospravedlniť nedá. Dieťa musíme vychovávať od narodenia. Ani v prvom roku života nemôžme prehliadať drobné odchýlky z mantinelu, v ktorom dieťa vychovávame. Mantinel musí presne ohraničiť čo dieťa môže a čo musí. Predovšetkým vzorom musí byť rodič. Dieťa správanie preberá od rodičov a blízkych. Ak rodič sa zabáva z toho, že 6 - mesačne dieťa niekoho capne, hádže hračkou.... je to zlyhanie výchovy. Už vtedy pohrozenie no,no... s vážnym výrazom formuje budúce správanie dieťaťa. Tvrdenia, že je to len malé dieťa sú výhovorkou na zanedbanú výchovu. Charakter dieťaťa formujeme od začiatku a preto nesmieme pripustiť, aby robilo už v najútlejšom veku to, čo sa nerobí. Dobre vychované dieťa, ktoré nemá nejakú vrodenú psychickú poruchu (ADHD, autizmus v ľahkej forme ...) za každých okolností rešpektuje dospelých a akceptuje upozornenia, ak urobí niečo zlé. Dieťa si musí byť vedomé toho, že ono musí robiť to, čo od neho dospelí chcú a nebude to, čo chce ono. Úcta a rešpekt k dospelým v detstve, uľahčuje cestu života dieťaťu aj v budúcnosti. Ak bude si robiť čo chce, hovoriť, čo chce a nerešpektovať toho, kto od neho niečo chce ( vhodné správanie,...), čo bude ak nastúpi do školy? Hlavným nepriateľom budú učitelia, ktorí od neho budú požadovať mnohé veci. A to s ním porastie až do dospelosti. Takí jedinci to nikdy nebudú mať ľahké. Ani v školách ani v zamestnaní, budú žiť s pocitom, že všetci sú proti nemu... To je to najhoršie, k čomu môžme benevolentnou výchovou dieťa doviesť.
Dieťa musí vždy a za každú cenú rešpektovať dospelých a rodičov a vážiť si ich. Rodič musí mať svoju hrdosť a dôstojnosť, po ktorej si nesmie dovoliť šliapať vlastným dieťaťom.
Žiarlivosť je tiež dôsledkom zanedbanej výchovy. Predsa rodičia musia dieťa pripravovať na príchod nového člena rodiny. Dobrú skúsenosť som mala, keď som 4 - ročného syna viedla k tomu, že bábätku, ktoré bude slabučké bude veľkým ochrancom, že bábätko bude treba často brať na ruky, aby sa nebálo, že ho neľúbime, že ho nechceme, preto je treba sa s ním mojkať, chystať spoločne výbavičku a v žiadnom prípade nehovoriť, že bude náhradou, ktorú budeme lepšie ľúbiť. Mne sa to vrátilo, keď si malá mrnčala a syn neustále chodil za mnou, aby som ju vzala na ruky a povedala jej, že je naša, že ju ľúbime. Nebolo to potrebné, lebo neplakala, len si pomrnkávala asi 3 mesačná na posteli. Syn si k nej ľahol a povedal: " Vidíš, aká je tá naša mamka. Nepomojká ťa, asi chce, aby si myslela, že ťa nechceme a neľúbime. Ale tak to nie je. Ja ťa určite veľmi ľubkám, si naša" a zostal pri nej ležať a spieval jej. Je tomu už 35 rokov a vzťah medzi všetkými súrodencami, bolo ich 3 je dodnes fantastický a nikdy žiadne nežiarlilo.
Vzhľadom na vek Vášho dieťaťa zázraky už sami neurobíte. Vhodné by bolo navštíviť pedag. - psychol. poradňu a radiť sa v ďalšom výchovnom postupe s psychologičkou. Čím skôr, tým lepšie. Psychológ, ktorý dieťa vyšetrí a popracuje s ním bude vedieť najlepšie, čo na to dieťa zaberie, ako k nemu pristupovať, dobre vám poradí. Ak to neurobíte teraz, urobia to v škole a to bude pre dieťa drastickejšie, keď sa dozvedia o tom spolužiaci. Kontakt Vám dajú aj MŠ.
@seva22 Bud maju jedinacika a o ziarlivosti iba poculi alebo uz maju starsie deti a zabudli alebo tak boli vychovane a pride im to normalne. Pripadne maju dokonale deti, ktore neziarlili. Nikdy nezazili, ze sa pozeraju na vlastne dieta, ktore sa zmieta v emociach a nevie si pomoct. Ze za 15 minut sa zo smiechu stane guca v hrdle az po rev od zlosti a frustracie. Rady typu pomahat, zapajat starsieho, venovat sa mu ked mladsi spi som ovladala zlava i sprava. Realita ma prevalcovala ako vlak. Obdobie ziarlenia na surodenca radim do top 5 najhorsich v mojom zivote. A to uz mam toho za sebou vela.
Davno som tu na MK citala prirovnanie na detsku ziarlivost. Je to ako keby si tvoj muz jedneho dna domov doviedol milenku a prikazal ti aby ste boli najlepsie kamosky. A keby si (logicky) protestovala, tak by si taku dostala, ze stena by ti dala druhu. Ked sa na tym clovek zamysli, tak mi tych deti pride fakt luto. S cim vetkym sa musia vyrovnat. Zasluzia si medailu za statocnost, nie bitku.
Ci je dieta autorky iba nevychovane? Neviem, nezijem s nimi. Ale zbit niekoho aby bol ticho? 🤷
@jozkovamamka nechce sa mi veriť, že sa toto deje od tvojho druheho tehotenstva ak je neuctivy aj k babke. Je nevychovany, môj názor.
@hendikep ja som bola take diera ako tvoja dcera. Mamu som provokovala kedy sa dalo. Viem co za tym bolo a mala som stastie, ze moja mama sa nikdy nenechala vyprovokovat a to ma vychovavala v casoch , kedy ridicia este aj ucitelom dakovali za jednu vychovnu. Som jej zato neskonale vdacna, pretoze mi jej vychova pomohla ked som sa stala mamou ja. Cize da sa to aj bez bitky .
@jozkovamamka treba mu nastavit jasne a zrozumitelne hranice . Nemusi mat kazdeho rad, ale bude sa spravat uctivo. S babkou sa nemusi rozpravat, ale pozdravi ju , privita, rozluci sa. Pri skakani do reci : „ teraz nie , teraz sa rozpravame my“ potom mi to povies, ked tuto temu skoncime. Hranice sa daju nastavivat s laskou, tak aby dieta nemalo pocit , ze je zle.
Ja len chcem poďakovať ženám, ktoré vedia vychovávať aj bez bitky. Po prvých komentároch som mala gucu v hrdle, ale našťastie sa našlo aj pár žien, ktoré deti rešpektujú ako ľudí a nie podludi. Ďakujem vám 🙏
@zuzinka888 Bravurne si ju nachytala ako si kadi do huby. 👏👏 To uz snad ani nemoze byt okatejsie na jednej strane vraviet ze sa nikdy nebala rodicov a na druhej strane povedat ze sa ich bala tak velmi ze sa neodvazila priznat banalitu ako je nezjedena desiata.
Ďakujem všetkým veľmi krásne za odpovede všetky som si prečítala.
Naozaj sme každý iný a každý máme svoj názor.
My sme pokročili v tom, že sme všetkých upozornili že je neprípustné, aby sa niekto na jeho nevhodnom správaní smial. Pretože iba tým zisťuje, že je zaujímavý.
Ja svoje dieťa nebijem, ale nemám problém mu dať po zadku, ani ho zavrieť samého do izby ak neposlucha.
Veľmi sa mi páčil názor niekoho,kto tu napísal, že dieťa nech spraví čokoľvek musí poznať následky svojho konania.
Veľa vecí som si vzala ku srdcu a budem sa snažiť aplikovať.
@andreatytler ja si do huby nekadim, a tvoj slovník tiež hovorí za všetko. Ty asi nepoznáš rozdiel báť sa povedať o dlhodobom nejedeni desiaty a zahadzovania za skriňu (dôvod prečo som to nepovedala ani neviem, nemôžem si to pamätať. Len som vedela, že to nie je správne, možno preto som sa bála???) a rozdiel báť sa rodičov celkovo. A mne je v podstate jedno čo si myslíš, len mi nedalo nereagovať na tvoj stupidny príspevok.
@huxy Prepac ten slovnik. Mas pravdu.
Kto myslis ze sa boji rodicov tak celkove? Jedine vyslovene tyrane deti. To je absolutny extrem. Ty si sa bala "iba" zatajovania nezjedenej desiaty. Mysli si ze tento strach, kedze je ovela mensi ako ten absolutny strach, je v poriadku? Ze ved vela deti sa takto boji svojich rodicov a napriek tomu maju s nimi pekny vztah.
Podla mna je to ten isty strach.
Ty necitis pri tych spomienkach smutok? Ak by som ja zistila ze sa mi dieta boji priznat ze nechce jest desiatu, bolo by mi z toho velmi smutno. Lebo ak sa boji priznat takuto malickost, co potom ak pride nieco velke.
@andreatytler nie, vôbec necítim pri tých spomienkach smútok. Keby si čítala ten môj príspevok v mojom profile, tak možno by si vedela čítať medzi riadkami. Spomíname na to skôr so smiechom. Ale nemám potrebu sa ani obhajovať, vysvetľovať. Viem aký som mala a mám vzťah s rodičmi. A taktiež názor na výchovu nezmením. Proste ja vidím už dlho, ešte keď dcéra bola maličká, ako v dnešnej dobe vychovávajú moderné mamy svoje deti. A potom to všade vyzerá, ako vyzerá. Generácia, keď som ja bola dieťa, bola úplne iná. Mali sme rešpekt, úctu, poslušnosť, bez arogancie, drzosti. Nedovoľovali sme si toľko k rodičom, učiteľom. Dnes môže deti všetko. A nie, nie je to dobou, ale výchovou a ľuďmi.
@hendikep každé dieťa, aj dieťa vychovávané rešpektujúcou výchovou neprežíva Iba pozitívne emócie.
Nejde ani tak o život vysvetľovať, ako pochopiť prečo dieťa reaguje ako reaguje a keďže je to rovnako človek ako ja rodič, rešpektovať ho. A pre mňa nepredstaviteľné je, udrieť slabšieho.
Ja som typ tvojej dcéry, a moji rodičia to rovnako riešili. Popravde, nečudujem sa im. Takto s odstupom času viem, že to čo som im robila,bola moja obrana voči nim a chcela som im ukázať, že to oni sú slabí, nie ja. Aj keď ma zbili, smiala som sa a teda ani sa im neulavilo.
Máš pravdu v tom, že život sa nemazná ale táto výchova vychová bezemočné tvory/dovolím si množné číslo, lebo nás poznám dosť/. Ale nevidím v tom benefit v živote. Síce ma nezlomí skoro nič, ale ani neprežijem veľa emócií, ktoré sú prirodzené.
Píšem to preto, aby si videla aj druhú stranu.
Prajem len to dobré