Syn nechce ísť domov zo škôlky
Ahojte. Čo robiť, keď syn nechce ísť domov zo škôlky? Prídem po neho, povie, že nejde. Sedí na stoličke a ofučane na mňa pozerá. Hovorím mu, že môžme ísť niekam (ihrisko, bicykel, za tatom). Nejde. Pýtam sa či mám odísť a počkať ho vonku, že nie. Sedí a trucuje. Boli ho zobrať dvaja kamaráti za ruku, vzpriečil sa, že nejde. Všetky deti už odišli, upratovačka začína zmývať podlahu, syn už naozaj zavadzia, tak ho vedúca dvíha a nesie na chodbu. Všetko je samozrejme doprevádzané strašným plačom. Pýtam sa opakovane, či chce zostať v škôlke sa hrať, že nechce… nechce ísť ani domov, ani na ihrisko. Chce “nič”. Tak ho revajúc nasilu obúvam, hádže sa mi o zem, kope. Obujem. Odchádzame. V tom zahlási, že chce zostať v škôlke. Stúpa mi tlak. Prešlo 40 minút a stále reve. Ja fakt už neviem ako ďalej. Bolí ma to pri srdiečku 💔. Ako riešiť tieto situácie? 😓
@elizabet173 a vtedy uz bude oblečený cakat pri škôlke 😁 to bude radost ist po neho
@simca06022011 tak tak a možno aj učiteľkám dopne, že je lepšie zobrať dieťa za ruku a odviezť ho k matke, či už sa vzpiera alebo nie. A dieťa pochopí na šupu, že tie malé javiskové formy, ktoré predvádza, k ničomu nevedú
Podľa tvojho popisu ako si to predstavujem by ma tiež bolelo srdce,ale nie v tom zlomenom slova zmysle,ale skôr ako v stave pred infarktom 😄 Ja by som do tej jedálne pravdepodobne vošla,aj keby som mala preliezť nejaké rampy, zaželala učiteľkám dobrú chuť a s dieťaťom pod pazuchou odkráčala.
@nikiki29 poprosila by som učiteľku, aby mi ho podala - ak s tým má problém, tak nech mi ho donesie domov keď skončí 😃 alebo mi môže dovoliť vojsť do miestnosti a vybaviť si to.
Inak to kedy preňho chodíš, keď išlo o jedáleň? U nás sa deti mohli vyzdvihnúť buď po 15 (po odpočinku a olovrante) alebo po obede pred odpočinkom, prípadne ak dieťa nemalo obedy tak pred obedom. Nebol dôvod vstupovať do jedálne.
@nikiki29 zaujímavé, že si nemohla vkročiť! U nás to bolo tiež zakázané, alebo stále je, neviem, už mám prvacku! Mali novú mladú učiteľku, velmi dôležitú! Nemohol si ani hlavu vsunut pomaly medzi dvere, lebo veď covid opatrenia! Ale keď bolo treba za niečo doniesť peniaze, tak mladá pani sedela za stolom a čakala, kedy sa jej peniaze dajú pod nos, vtedy jej to nevadilo! Druhá učiteľka, staršia pani už pred dôchodkom nás vždy zavolala a ukazovala co dieťa v ten deň robilo, vždy prehodila par viet s každou mamičkou!
Ja by som ich kaslala, normálne by som po neho šla do triedy a keby mi dačo povedali, tak by som im niečo štipľavé povedala, alebo by som ho tam nechala a prišla 5 minút pred zatváranim a nech ich porazí! Niektoré deti sa hádžu ráno pred škôlkou, niektoré zasa poobede keď majú ísť domov, ja som mala tiež ten druhy prípad, ale zas až také drastické to nebolo
@evica17 aj mi bolo trápne ver mi. Niečo medzi trápnosťou, infarktom a smútkom, že ani vlastné dieťa ma nechce 😅
@elizabet173 @sissy27 chodím po neho od septembra stále rovnako, 15:00, on nechce olovrantovať a keďže sa čaká na posledného, deti často krát sedia v jedálni bez jedla aj do 15:15. Doteraz s tým nebol problém, len v poslednej dobe nechce ísť domov 😑 učiteľkám absolútne nedoplo, že by mi ho mohli podať a nepozerať na jeho výstup bez slova.
@ajka0207 u nás len tento mesiac povolili vstup do budovy, doteraz sme odovzdávali pred vchodom a teraz môžu rodičia len na chodbu. Riaditeľka to zakazuje.
@oblecenie99 ako aj u mňa to bolo také pred infarktom, ale aj ma mrzelo veľmi, že sa na mňa neteší 😕 viem, že je to obdobie, ale rada by som to prešila v psychickom zdraví na oboch stranách 😅
@nikiki29 Podla mna tam ani tak nejde o to ze tvoj syn nechce ist prec zo skolky ako skor o to ze konecne po celom dni ma moznost prejavit svoj nazor, lebo vie ze mama ho vypocuje. Stavim sa ze tie kravy ucitelky maju takyto ignorantsky pristup ako mali k tebe aj k detom cely den, kazdy den. To je pre tie deti jedna frustracia za druhou. Niektore deti su poslusne ovecky. Tvoj syn asi nie je. Podla mna je to dobre. ja nechcem zo svojho syna vychovat poslusnu ovecku.
Maj pochopenie pre synove pocity. On ma dovod na to ze nechce ist domov. Alebo skor on ma dovod na vyjadrenie svojho nazoru. Nesnaz sa jeho pocity zastavit, zmensit, zahovorit ale nenechaj sa nimi vytocit. Su to jeho pocity a ty nie si za ne zodpovedna. Proste chce byt nahnevany a plakat, tak ho s kludom nechaj.
Druha vec co ma napadla je ze vela deti nema rado zmenu. Ides von, plac... potom ides dnu, plac. Proste zmena prostredia je stresujuca situacia. Zase tam je potrebne to pochopenie pre emocie.
A podla mna je este primaly na to aby ti vysvetlil preco place ak su to tieto dva dovody. Ale mozes sa ho na to opytat ked sa uz ukludni.
Asi by som zacala chodit po syna skor. Cim menej casu s tymi ucitelkami, tym lepsie. Skusila by som mu potvrdit opakovane emocie ked zacne trucovat: Viem ze nemas rad tento moment a chapem to. Ani ja nemam rada zmenu prostredia... atd, stale dokolo opisuj co citi aby pochopil ze mu rozumies a ze ma na tie emocie pravo...
Neviem ci to mate teraz ale urobit z toho co najvacsiu rutinu... prist vzdy o tom istom case, vzdy sa obliekat rovnakym sposobom, napriklad pri tom spievat vzdy tu istu pesnicku. Znama rutina je pre deti ukludnujuca.
@nikiki29 Prosim ta a to co ma tnamenat ze nedovolili?? NIKTO ! mi nebude zakazovat vziat moje dieta k sebe, nikto nikdy ! Normalne tam pridi, vezmi si ho. Ved on tym padom videl len, ze nie si pri nom a tie kravy s nim mozu jednat ako chcu. Neboj sa ich, nic ti nemozu, urob nabuduce cirkus a chod k nemu nech aj kankan na hlave tancuju a ta kava bech im kludne zabehne, kravy sproste.
@andreatytler ja ale nechápem, že ak sa pri mne chce emočne vybúriť, prečo nepríde ku mne, prečo ma odmieta v tej situácii. Vôbec neviem ako sa k tomu postaviť… nemusí byť poslušná ovečka, ale proste neviem čo s ním, čo robiť keď je odo mňa 5 metrov a kuká na mňa celá trieda a 2 učiteľky. Nemôžem (skôr nechcem) stáť medzi dverami a prosíkať ho nech láskavo (či už nahnevaný alebo nie) príde bližšie ku mne.
Nevie ešte vyjadrovať pocity slovami, alebo iba v obmedzenej miere. Ja keď si dávam pozor na slová, snažím sa priznať mu pocity, ale takto na diaľku (fyzickú) mi to veľmi nejde. Väčšinou ho potrebujem v náručí alebo očný kontakt aby som sa vedela vcítiť. V tejto situácii som sa ho pýtala, čo by chcel, či sa hnevá, či chce ísť na preliezky alebo zostať v škôlke. Možno otázky neboli najvhodnejšie, lebo on proste chcel “nič” alebo bol ticho. 😩
Inak čo sa týka prístupu učiteliek to je bez komentára. Riešim to v podstate od začiatku roka a obávam sa, že ho ani další rok nedokážem preložiť do lepšie škôlky 😞
Chodím pre neho najskôr ako sa dá, 15:00. V podstate hneď po spánku, plus mínus. Väčšinou ani neolovrantuje (nechce) a teda ideme hneď po spánku domov.
@nikiki29 pripomina to vychovu za Hitlera. Oni na roto nemaju pravo, je to tyranie dietata. Robila som v jaslach aj skolke v at. Toto by nikdy nikoho tam nenapadlo, takto nechat dieta trapit. Aspon v tych, kde som pracovala, nedovolim si tvrdit ze su tu vsetky skolky super. Nedovol im takto sa chovat ku vam, olivrat neolovrant chid si pre neho. A chran ich Boh, keby sa mi do cesty postavili, to by este len videli.
@nikiki29 treba mu povedať, že, keď prídeš tak odchádzate, ak nie ideš domov sama.U nás sa nemohli brat deti z jedálne mama stála pri skrinke, pokým všetci dojedia, umyjú a mohli ísť za mamou.
Kuchárka, alebo učiteľka to mala ísť zachrániť povedať mu prišla mama pod....U Vás sa učiteľky nerozlucia, nepovedia bol dobrý, pospal si, zjedol?....to u nás neexistovalo dieťa sa muselo odovzdať s pár slovami...už to nechaj tak, ale neboj sa byť prísna a razna to neznamená, že ho nemáš rada...
@tncka akože keby je pri mne beriem, riešim potom, vonku. A nie pred celou triedou detí a učiteľkami 🤷🏻♀️ Ale ja stojím na prahu, on v strede miestnosti plače a trucuje… ja fakt neviem čo som mala robiť. A teda chystám sa zajtra na ten istý scenár 🙈
A vôbec neviem ako tomu predísť, pomôcť… či to je len bežný vzdor alebo sa mu niečo fakt deje, že nechce ísť so mnou 😞
@nikiki29 tak asi sa má v škôlke lepšie ako doma
@nikiki29 Viem si predstavit aky to musi byt pre teba psychicky natlak a stres, ale skus si predstavit ze tam ste len vy dvaja. Na nikom inom nezalezi. Kasli na to ak si o tebe ucitelky budu mysliet ze ti dieta skace po hlave.
Ja verim tomu ze tvoj syn netrucuje preto aby ta vytocil, alebo aby s tebou maval. Iba psychicky naruseny dospelaci maju radost z toho ked mozu s niekym manipulovat. Male deti robia vsetko pre svoje vlastne uspokojenie. Chcem cukrik ked som v obchode, chcem kolobezku ked som na ihrisku a ked ju nemozem mat, zacnem trucovat a hadzat sa o zem. Ale v tomto pripade tvoj syn nemal z tohto trucovania ziadny osoh. Ak by sa este chcel hrat s detmi, alebo dojest jedlo, alebo byt s kamaratmi, tak by som to chapala, ale on tam len chcel sediet a nerobit nic. Pochybujem ze ho to sedenie bavilo. On trval na tom ze tam bude sediet len koli tomu, ze mal obrovsku nenaplnenu potrebu rozhodovat o sebe samom. A tak si stal za svojim rozhodnutim aj ked to znamenalo ze bude sediet na blbej jedalenskej stolicke. Chuda male.
Co presne urobis a co povies ked po neho prides? Nepovies nahodou "Ahoj Petrik, pod ideme domov." Lebo ak ano, tak pre neho je to len dalsi rozkaz a aj ked by strasne rad domov isiel, musi sa proti tomu rozkazu ohradit a neposluchnut. Asi by som skusila tam s nim len byt, vobec na neho netlacit, ze musite odist a dala mu vediet ze pojdete az vtedy, ked on bude chciet. Prizvukovala by som ze je to jeho rozhodnutie: "Ahoj Petrik, mama je tu. Budem tu s tebou, lubim ta. Ja by som chcela ist za chvilu zase domov, ale pockam na teba, kedy ty budes chciet ist. Ty rozhodnes, kedy pojdeme domov. Mama pocka". A len ticho, kludne stoj a cakaj. Ak sa nic nedeje, po chvilke zopakuj: Mama pocka. Potom zase po chvilke. "Ty rozhodnes kedy pojdeme domov". Ten prvy den tam asi budes musiet cakat velmi dlho, ale vytrvaj. Tym mu ukazes ze to myslis vazne a ze na jeho rozhodnuti zalezi. Verim tomu ze dalsie dni, uz mu to nebude tak dlho trvat, lebo uz ti bude verit ze ho nebudes nutit a tak tuzba byt s tebou bude silnejsia ako potreba trucovat.
Pre nasho 2.5 rocneho je pozerat buldozery po ceste do jasli ta najsamlepsia vec na svete. Miluje to. Nikdy nemame problem ho dostat rano do auta pri odchode do jasli. Ale dnes rano mu muz nasilu vymenil pokakanu plienku. Nema rad plienkovanie a vzdy sa s nim nejako dohodneme, ale dnes rano ho muz schmatol a nasilu vyzliekol, umyl a zase obliekol, samozrejme syn reval a krical ako tur. Kratko na to sa ho muz opytal ci chce ist pozriet buldozery a co myslis ze bola odpoved? NIE, NIE, NIE. On mal taku velku potrebu zaprotestovat, ze si aj tie buldozery odoprel.
A este ma napadlo, priniest nejake oblubene jedlo a dat mu to hned ako sa rozhodne ze idete domov, ale netreba prizvukovat ze je to nejaka odmena... len to bude prijemna rutinna. Davnejsie som tu citala prispevok od mamicky, ktora vzdy prinesie do skolky dzus (aj ked to by som radsej nenosila) a nieco na jedlo, lebo dieta bolo hladne a koli tomu mrzute a nahnevane.
Predstav si, že máš ďalšie dieťa, ktoré ma za pol hodiny krúžok. Nebudeš čakať dlhšie ako 5 minút. A bud poprosis učiteľky nech Ti ho podajú alebo odchádzaš, vybavíš dieťa číslo 2 a vrátiš sa až potom.
Urobíš to 2, 3x a dieťa pochopí, že buď pôjde s tebou alebo naozaj ostáva čakať ďalšiu hodinu.
Ono cíti tvoju nerozhodnosť. Akonáhle ty budeš pevná v svojom postoji aj vnútorne nie len navonok, dieťa začne spolupracovať.
To je ako keď máš 2 deti a jedno nosíš do školy na 8.00. No môže druhé revať koľko chce, môžeš mu vyjadriť pochopenie, pomenovať emócie, ale popri tom proste obliekať a idete.
Prvý príspevok naozaj vyznel, že v škôlke trval cirkus 40min. V skutočnosti to bolo aj s oblečením koľko 10min.?
Z toho 5 min. dohovaranie, 5 obliekanie?
Mňa zaskočilo, že kopal. Ja som sa držala pri deťoch toho, že frustrované či nie, chovanie, kde yzicky ubližujú sebe či iným sa neakceptuje. (Hovorím o zdravom dieťati, bez diagnóz)
Konkrétne poprosila by som učiteľky, že vidím, že majú konečne pár minút kľudu, ale či by mi ho mohli podať alebo môžem vojsť.
Synovi by som dala na výber. Buď odíde teraz so mnou alebo sa môže rozhodnúť ostať a prídem za hodinu, keď nakúpim. Nech on rozhodne. V kľude odijst a naozaj sa vrátiť za hodinku. S kľudom Angličana.
Alebo bezbolestné riešenie chodiť o 15.15 po olovrante. Ak je problém pri vyzdvihovaní o 15.00 (vieš, že robí cirkus a podľa pravidiel dospelí nesmú do jedálne) zakaždým tak budem chodiť 15.15.
A teda ak aj nebude nič olovrantovať 15min sedieť bude síce nepohodlné pre neho, ale nič viac. Neumrie od hladu ak sa doma naje o 15 min. neskôr
@nikiki29 u nás sa muselo čakať v šatni, žiadne chodiť pre decko do jedálne, možno aj preto ťa ucky ignorovali. Treba chodiť neskôr pre neho a zobrať ho cestou z olovrantu. Je pre teba problém chodiť neskôr? Tie deti majú nejaký režim snáď.
@nikiki29 ja by som asi v tvojom prípade vyzula topánky a išla poňho aj keď sa to nesmie. A myslím, že učiteľky by si tiež mohli vstúpiť do svedomia. Rodič a škôlka majú spolupracovať a nie, že budú na teba pozerať ako sa trápiš. Ja som mala dlho problém so synom, že ráno nechcel ísť do škôlky, ale nebolo ráno čo by mi učiteľka nepomohla, nezobrala, nepomojkala.
@andreatytler áno poviem, ahoj, ideme domov. Keď zaprotestoval a povedal nie, tak som sa ho opýtala či chce zostať, povedal nie 🤷🏻♀️ nechce zostať, nechce odísť, nechce aby som odišla, nechce aby som zostala. Nemôže tam zostať sedieť 2 hodiny, chceli umývať podlahu a obmedzoval ich. To podľa mňa tiež nie je úplne ok obmedzovať niekoho, že ani neuprace, lebo on tam sedí 🤔 ka sa ho veľa pýtam, keď môžem, vždy mu dám na výber. Veľmi nerada by som mu nosila obľúbené jedlo, on strašne veľa papá cez deň, ale po zobudení mu nikdy nechutí. A ja som sa ho aj pýtala, že čo by chcel robiť, či ísť na bicykel, čo na ihrisko. Neviem či to bolo dobre pýtať sa ho, no každopádne to vôbec nepomohlo… tiež to bolo len nie nie nie.
@janage bolo to 40 minút plaču a kriku a nariekanie čo všetko nechce, trvalo to až domov… nepresne som to napísala, v škôlke presviedčanie 10 minút, potom som obliekla a obula nasilu (5 minút max), kopal do vzduchu aby mi schoval nohy, nekopal do mňa. Vtedy som sa ho ešte raz pýtala, či chce teda zostať, že sa môže hrať v triede, keď povedal nie, preobula som ho. Vyjdeme obutý von zo škôlky, v tom další nával plaču, že on chce zostať. 🙈
Na výber som mu dala v utorok. Pýtam sa či ide, povedal, že nejde, pýtam sa či mám teda odísť, bol ticho. Zopakovala som obe otázky, stále rovnaké reakcie, tak som mu oznámila, že idem preč a prídem ked bude chcieť. Len som zašla za roh a v tom strašný vreskot maminkaaa a dobehol. To sa mi zdalo, že je to pre neho psychicky horšie/ťažšie a tak som včera zostala tam a snažila sa ho dostať preč inak ako tým, že mu odídem… ale ani to teda nebolo o nič lepšie 😞
@janage dnes určite pôjdem 15:15. Pre mňa to nie je problém, ale pre neho to doteraz problém bol a keď odchádzal neskôr ako jeho starká (ktorá pracuje vo škôlke) bol smutný a plakával. Do apríla sme deti odovzdávali vonku, starká ho obliekla a išiel vždy bez plaču. Od mája zrazu rodičia chodíme do vnútra do škôlky, a tieto problémy sa objavili v podstate zároveň s touto zmenou… a nie je to takto každý deň. Olovrant majú od 14:45, o 15:00 by mali byť najedení, no nie vždy je to tak. Raz boli ešte pred jedlom, pár krát akurát končili 🤷🏻♀️ z triedy som ho ešte ani nebrala. Nechodí domov prvý. Aj z olovrant odchádzali deti pred ním.
@skeblicka77 no tak ako píšem vyššie, nie je to problém prísť neskôr, len neviem čo robiť keď problém nastane. Učiteľky ma poslali, že si ho mám vyzdvihnúť v jedálni, nešla som tam z vlastného nápadu. Boli tam pre deti aj iné mamy.
@nikiki29 vieš čo, ja by som chodila (ak to tvoj pracovný čas, poprípade autobus, či MHD dovoľuje) až po 15,30. Už bude v triede, niektoré ho samého v jedálni nenechá, takto sa ucky spoľahnú, ved mama príde skôr, zoberie a ok. A to že chce ísť domov kedy Starká, no bohužiaľ aj v škole sa treba prispôsobiť režimu, nebude chodiť ako on chce. Ja pracujem s deckami, nie síce v škôlke, ale v podstate riešime denne režim,jeho osvojenie a podobne. Tým ze pre neho utekás, lebo on chce, lebo aj starká, už teraz mu ustupujes a hráš jeho hru. To sa bude len stupňovať. Ty si rodič, ty určujes pravidlá
Ono si myslím, že skoro každé dieťa si prejde takýmto obdobím, že nechce ísť so škôlky domov. Treba sa to naučiť brať tak z ľahkosťou, nie je to o tom, že by mu doma nebolo lepšie, to vôbec
@dominika1988 sedel v jedálni a upratovačky predpokladám majú svoj pracovný čas, prečo by mali byť dlhšie? A prístup učiteliek je podľa mňa tiež zvláštny, ale toto asi nebol prvý takýto výstup
