Syn nechce ísť domov zo škôlky
Ahojte. Čo robiť, keď syn nechce ísť domov zo škôlky? Prídem po neho, povie, že nejde. Sedí na stoličke a ofučane na mňa pozerá. Hovorím mu, že môžme ísť niekam (ihrisko, bicykel, za tatom). Nejde. Pýtam sa či mám odísť a počkať ho vonku, že nie. Sedí a trucuje. Boli ho zobrať dvaja kamaráti za ruku, vzpriečil sa, že nejde. Všetky deti už odišli, upratovačka začína zmývať podlahu, syn už naozaj zavadzia, tak ho vedúca dvíha a nesie na chodbu. Všetko je samozrejme doprevádzané strašným plačom. Pýtam sa opakovane, či chce zostať v škôlke sa hrať, že nechce… nechce ísť ani domov, ani na ihrisko. Chce “nič”. Tak ho revajúc nasilu obúvam, hádže sa mi o zem, kope. Obujem. Odchádzame. V tom zahlási, že chce zostať v škôlke. Stúpa mi tlak. Prešlo 40 minút a stále reve. Ja fakt už neviem ako ďalej. Bolí ma to pri srdiečku 💔. Ako riešiť tieto situácie? 😓
@kika2810 jaj tak to si pochopila uplne zle. Ja niesom ucitelka a samozrejme by sa mi tiez nepacilo, aby moje dieta ucitelka bila. Je to myslene, ako v skolke kde chodi moj syn. A u nas by dostala po zadku, keby to je moja dcera. Starsiemu dietatu sa da vysvetlit ale takemuto rozmaznanemu tazko vysvetlis s kludom anglicana. Jedna mala na zadok mu isto neurobi traumu do konca zivota, hlavne usetri rodicom nervy na dalsie podobne vystupy, ktore sa nezvyknu opakovat.
@nikiki29 trpezlivosť, vydržať,je to prechodné obdobie, vzdor, skúšanie našich hraníc. So synom som si niečím podobným prešla, tak ako vystrájal ráno aj poobede,tak to prešlo samo. Nepomohlo nič, ani mojkanie ani po zadku, ani rozprávanie. Oni vtedy nepočúvajú,majú v sebe nejakú krivdu, ktorú musia spracovať. Poobede sme sa o škôlke nerozprávali nejaký čas. Bola som aj ja na nervy,hrozné obdobie. (Kto nezažije,nepochopi). Po nejakom čase už bolo dobre. Naučila som sa chodit neskôr. Detičky sa napapaju,potom idú do triedy a hrajú sa, u nás majú voľný program alebo sa hrajú s učiteľkou. Môj neskorší príchod sa mi osvedčil aj pri dcére,chodím až 15:30, ona je vysmiata,v kľude ideme domov (ráno si ale aj tak odplače).
@zuzana9393 V pohode 🙂 preto som ostala total v soku ze kde to sme ze ucitelky biju deti. To by som nedovolila. Nikomu cudziemu. Lebo to uz je cez a dieta nevie ze maminka ma neochrani a je normalne ked ma cudzi bije.
Ja som tak vodila dceru prvy rok do otrasnej skolky. Rano "preberala" deti upratovacka a to bol dokonca prvy mesiac, dcera nemala este ani 3 roky.. a to takym stylom, ze otvorila dvere do triedy a opreta o zarubnu so zalozenymi rukami cakala, kym dieta vojde okolo nej same do triedy... Tak som tam musela plačúce dieťa doslova strkať dnu povedla usmievajucej sa pani upratovačky zbytočne zavadzajúcej vo dverách a ignorujúcej celú situáciu.... Ja som sa ponahlala do prace a jej nevsimavy postoj zbytocne hrotil situáciu.... Plač, rev, krik a lapanie po dychu som počula popod okná ešte vonku... Teraz by som to uz uplne inak riesila....
neidem ta poucovat, uz ti tu riadne nalozili... obcas dietatu uz netreba vysvetlovat ale fakt ho schmatnut a hotovo... a to ze ti ucitelky nedovolili vojst... tak to je pekna spolupraca... tak by som im oznamila adresu a ze nech ho tam prinesu lebo ked on nevyjde z triedy, ty nemozes do triedy, neviete sa stretnut....
Inak nové info, mali sme 1 takmer bezproblémový odchod (pomohla riaditeľka) a 1 odchod s ockom
Včera na nám výstup vystupňoval. Prišla som do škôlky, už pri dverách počujem plač, maminky mi hovoria “to je zase váš” tak už šípim problém. Prídem bližšie a môj syn v kuchyni, jedna noha bosá, strašne narieka, sú tam s ním (rozumej iba chodia okolo a robia si poriadok) starká a vedúca, presviedčajú ho, že musí odísť z kuchyne, že zatvárajú. Podplácajú piškótami, prosia, on nič. Vo dverách mu oznamujem, “mama prišla, počkám ťa”. Plač stupňuje tak ho volám, zas od dverí. Prosím svokru nech mi podá dieťa, nič, prosím ju nech mu nerozpráva to čo rozpráva, nič, prosím ju nech ho chvíľku nechá na pokoji, nič… stále do neho niečo hustí. Po pár minútach mi podáva dieťa, opakujem jej nech ho už nechal na pokoji, nič, stále na neho rozpráva nejaké vydieracie nezmysly. Stískam syna a pomaly ho obúvam, opakujem starkej asi 10.x nech ho nechá, nič. Stále si ide svoje. Išla s nami až pred škôlku a ešte tam ho volala čo nejde s ňou domov (ona nemá sedačku a my už sme mali plány, no to sa neopýtala absolútne). Ja už další rok v tej škôlke nedám 😭
Chvíľku som si myslela, že je naozaj problém v tom, že nechodí s ňou vonku zo škôlky. Včera ani to nešlo.
Cestou v aute strašne kričal až vrieskal. Nechala som ho tak. Len som skonštatovala, že “si nahnevaný”. Po minúte vresku sa začal metať v sedačke, z celej sily kopať a odtláčať sa (jazdí v protismere) od sedačky tak až to vyzeralo že autosedačku aj zlomí, búchal rukami okolo seba a búchal si hlavu o sedačku, hádzal sa zo strany na stranu a stále len kopal a kopal, tak som už na neho skríkla ja, lebo to fakt vyzeralo hrozne v spätnom… už som bola nervózna (pred tým sme strávili 20 minút v škôlke) tak som skríkla niečo v štýle že “prestaň!, hnevať sa môžeš, ale sedačku nám ničiť nebudeš” viem, že to nebolo úplne najšťastnejšie riešenie, ale fakt som ho už potrebovala zastaviť 😩 potom sme to dalších 40 minút riešilo doma 😞 normálne mám vred v žalúdku čo sa tam ide diať dnes… Ja už neviem ženy 😭
@nikiki29 podla mna aj obdobie vzdoru, plus teda na prd skolka tomu moc nepomaha. Moja to mavala tiez, no pri odchode z ihriska alebo detskeho kutika. Tam som si s nou poradila sama kedze mi nebranil personal.. Davala som jej na vyber tak, aby som s obidvomi moznostami vyberu bola spokojna ja a ona mala pocit ze rozhodla. Napr. Chcela som ist o 10min domov a hovorim jej vopred ideme, ona samozrejme nie a nervy... Tak vravim ok, tak co povies za 10min moze byt, ci hned? A vybrala si za 10min. A to bol moj plan.. A takto som to nejak pouzivala aj v inych situaciach. To, co som chcela realne som si vopred "pripravila" ako tu pre nu lepsiu variantu, no bola som pripravena aj na to, keby prikyvla na prvu moznost... Takto to postupom casu skoncilo.. Co sa tyka svokry, ignorovala by som ju pripadne ak ti velmi zasahuje tak jej vyslovene zakaz ist po maleho ci uz samu ci s tebou a nejak sa rozumne dohodnite. Ucitelkam by som asi jasne povedala - prepacte, vidite, ze moj syn ma permanentny problem s odchodom zo skolky a vas pristup mi to nijak neulahcuje, ba naopak.. Bola by som preto velmi rada, ak sa mi nehodlate pomoct tuto situaciu riesit (aby ste mali aj vy pokojnejsie prostredie) , tak mi aspon nebrante, aby som to riesila ja, aj ked na moju a synovu skodu mozno radikalnejsie... no nebudem tu vystavat vo dverach a vyvolavat ho na dialku pol hodinu. V tom pripade ak sa nezmeni aj vas pristup, budem musiet zmenit skolku.. A pokial u vas ta zmena nenastane, budu ju menit urcite aj dalsi rodicia. Nieco take by mi napadlo asi v ten moment, no neviem ako to tam realne vyzera..
@nikiki29 To ma mrzi ze ste zase na zaciatku.
Nieco mu vadi pri tom odchode. Moze to byt uplna prkotina ale nastartuje ho to a potom to uz ide ako lavina a vsetko je NIE.
Ten katastrofalny den ako si opisala to je jasne ze to bola katastrofa, ale nie koli synovi ale koli dospelakom. Vyrobili okolo toho doslova cirkus. Ty si skusila radu ze "mama pocka" ale nebolo to nic platne, lebo jednak uz bol v amoku, kedy je uz neskoro sa snazit s dietatom dohodnut a este k tomu aj babka na neho naliehala. Bohvie co sa stalo pred tym ako si prisla, kedze aj iny rodicia mali trapne poznamky ze "zase ten vas"
Ja by som jej pocas toho obuvania nic nevravela. V momente ked uz mam dieta, sa sustredim len na neho a uplne vsetko naokolo ignorujem. Snazim sa obliect a odist co najskor a rozpravam len na dieta nieco v tom zmysle ze "vsetko je v poriadku", alebo len to klasicke sssss. Potom na druhy den by som svokre razne dohovorila ze uz si take nieco nikdy nezelam. Ale zase ak si to uz urobila a ona to nadalej robi, tak to uz by som riesila dost nepekne.
To ze si skrikla na syna v autosedacke bolo podla mna uplne v poriadku. Koli tomu by som sa zle necitila. Skusila si vsetko a ako vravis, nemozes ho nechat veci nicit, alebo si otrieskat hlavu.
Co to znamena ze ste to 40 minut riesili doma? Syn sa doma 40 minut hadzal o zem a ty si sa snazila ho zastavit? Dopracovali ste sa aj k nejakemu vysvetleniu. Rozpravali ste sa o tom co sa stalo v skolke, preco plakal, co by chcel?
Mava taketo zachvaty hnevu aj pre ine veci? Ak je skolka jedinna pricina amokov, tak mozno ta rada o tom si ho nechat doma alebo zmenit skolku je dobra... ak je to teda zrealizovatelne z tvojej strany.
@zuzana9393
Reagovala som na toto: “Kolko ma rokov? U nas v skolke je tiez jedno dievcatko a mama skace ako si dievcatko zapiska. Reve zato, ze mama otvori dvere, ze zaparkuje na inej strane ako ona chcela, ze neprisla autom ale peso.... No u nas by dostala na zadok a dalsi krat by si rozmyslela. Podla mna sme uz aj my mami moc precitlivene na deti. Pochybujem, ze nasi rodicia, by toto riesili.”
Pises u nas v skolke. A tiez u nas by dostala na zadok. Vyso mi z toho ze si ucitelka. A az ma zamrazilo ze to smad nie ze ucitelka bije dieta. Nie som s tym absolutne OK. Tiez moj syn obcas dostane ale zakazdym mam vycitky svedomiea a velmi ma to mrzi. Snazim sa to nerobit no nervy rupnu obcas aj mne. Som vsak zastanca ze dovolit by si to nemal nikto ani mam ani tata a hlavne vonkoncom nie cudzi clovek (ucitelka, babka,…)