Trojročný syn v škôlke celé dni iba plače

Dobrý deň,

máme doma čerstvého škôlkarika, ktorý sa do škôlky ako-tak tešil, prvý týždeň zvládol krasne, v skolke spinkal (aj keď pred tým plakal za mamkou-mnou), jedol, hral sa, dá sa povedat, že sa ráno tešil.
Problém však nastal, keď syn ochorel, hneď po prvom týždni navstvovania škôlky. Bol doma dva týždne, o skolke hovoril, vedel, hovorili sme mu, že keď bude zdravý, pôjde do škôlky zas. No hneď prvý deň po chorobe bol syn ako vymenený. Už v nedeľu v noci sa zobudil s plačom, že on do škôlky nechce ísť, že mu tam budem strašne chýbať a bude za mnou plakať. Brali sme to tak, že je to normálne, keďže bol chorý a teraz ma ísť opäť. Lenže prešli dva týždne a je to stále horšie a horšie. Po nociach nespí, budí sa a plače, v skolke nespí, neustále plače za maminkou, dokonca sa hraje, že mi zo škôlky vola domov, že mám poňho prísť,že ho nechcú pustit ku mne domov. Plače až tak, že je cely červený ako rak, po tvári ma červene bodky od placu a niekedy až nevládze dýchať…plače v škôlke ceeeely deň, učiteľky mi to stále potvrdia a hovoria…keď preňho prídem, rozplače sa, no už je potom v pohode, no prejde hodina a on až kým nejde spať, prisaham, doookola vkuse mi hovorí, že mu budem zajtra chýbať, že bude za maminkou plakať, a že či mu chybám aj ja, či preňho prídem…večer keď zaspáva, presne ako teraz, je neskutočne unavený, no nie a nie zaspať, aj počujem ako inak dýcha, tak, akoby sa bál, mal stres…
Ja ho v jednom kuse, pokojne, s láskou, ubezpečujem, ukludnujem, bozkavam, nosím po rukách, že ho nadovšetko milujem, že preňho samozrejme prídem, že ho tam nikdy nenechám, dokonca vie, že o 3 preňho vždy prídem. Stále opakuje, čo v skolke urobí, a že keď toto vswtko spraví, tak bude 3hodin a ja prídem…už sme s mužom zúfalí, už dva týždne sa to deje vkuse a on neprestáva. Nekricime naňho, nič, práve naopak, neustále, každú jednu voľnú minútu ho ubezpečujem, snažíme sa vymyslieť stále program, aby na to nemyslel, aby to neopakoval stále dookola, lenze on aj počas hry, návštevy, prechádzky, rozprávky, opakuje, že mu budem chýbať a že bude za mnou plakať.
Pýtame sa ho aj, či naňho je v tej skolke niekto skaredi, ale povie, že nie, ani učiteľky níc nevravia…ja už neviem…naozaj…som doma s malo dcérou, možno žiarli, alebo ja už naozaj neviem…bol vždy taký viac naviazaný, ale na druhej strane je aj spoločensky, nehanbi sa ľudí, odpovedá, pozdraví, krasne rozpráva na trojročného, nadherne súvetia, zložité vety, naozaj, aj doktorka nám povedala, že rozpráva a rozmýšľa už ako predskolak, veď začal rozprávať už ako 1,5 ročný…čo mu môže byt, keď neustále len plače a celé dni doookola opakuje to iste, máte niekto podobný problém, alebo ste mali?

Ďakujem pekne za akúkoľvek odpoveď