V akom veku dávate dieťa do škôlky?

@maciatkoe a ich matky, ze sa nechavaju vydrziavat... ja som sice zastancom toho, ze zena ma pracovat(pre jej dobro, prax, buducnost, dochodok), ale nie od babatka. to dieta matku potrebuje a vidime to presne na jej priklade, ze ako velmi. ktovie, co by nam povedali jej deti a vnucence.

@evkatk ako si naplnala tuzby a chcenia svojich deti, ked ti nemohli povedat nie? A kde sa stala vo vychove chyba, ked tvoje vnuca nevie v 3,5 roku vykat? Pokracuju tvoje deti v podobnom sposobe vychovy ako boli vychovavane?

@petamich moja ma 5 rokov a chodi uz do takej špeci skoly, tam si vsetci tykaju aj s ucitelmi, je to skola od ZŠ az po GYM a tykaju si vsetci, resp. podla preferencii. A su vsetci spokojni a respektuju sa navzajom, ak je problem rozpravaju sa o nom.

@evkatk Och. to sa hrozne zle cita.
Hlavne dovody preco dat dieta do jasli od 6 mesiacov je:
- o tebe ludia nehovorili ze si leniva darmozracka,
- aby si nemusela prat plienky,
- aby si mala ulahcenu vychovu tym ze ta bude dieta na slovo posluchat,
- aby to mali s nim ucitelia lahke v skole.
Kde vo svojom prispevku prihliadas na potreby tych deti? NIKDE.
Lebo nikto nikdy neprihliadal na tvoje potreby, ze? Smutne.

Ty si nielenze ukazkovy priklad toho co sposobi drezurna vychova a studeny odchov. Toto sa mi uz podoba na ten psychicky problem kedy obete zacnu obhajovat svojich nasilnikov.
Slepu poslusnost oznacujes respektom. Zial musim ti povedat ze ty si nikdy v zivote nedostala od svojich deti skutocny respekt. Ale tebe to nevadi, lebo za prve ty vobec nevies co to je respekt a za druhe ani by si ho nechcela. Ty potrebujes len tu slepu poslusnost.
Dakujem kazdej mame ktora bojuje s naucenymi vzorcami spravania a rozhodne sa ist proti tejto drezurnej vychove minulych generacii.❤

Staršieho syna som dala až ako takmer 4 ročného a neľutujem. Vôbec to nie je zvláštnosť. Bola som doma s bábätkom, poznala som si vlastné dieťa a vedela som, že doma s nami mu je lepšie a určite aj bolo.
Bohužiaľ mladší išiel do škôlky keď nemal ešte ani 3 roky, lebo som sa vracala do práce. Ale opäť, poznám si vlastne dieťa a zvladol to perfektne, aj sa dobre začlenil a je v triede so starším, tak ho brat prvé dni viedol.

Povyšovať kolektivizmus nad individualitou? Čo to znamená? Podľa toho, ako som pochopila, kolektivizmus je slušné správanie detí, schopnosť rešpektovať a akceptovať iných najmä starších a rodičov? Individualizmus je voľná výchova, dieťa si robí, čo chce, postráda základy slušného správania, môže sa na verejnosti hádzať na zem, surovo kopnúť vlastnú matku a hrubo jej nadávať? (niekde to len počulo, samo si to nevymyslelo) Nie je to tak dávno, čo jedna známa bola zástancom voľnej výchovy, vlastným rozvojom osobnosti, atď. Ak kvôli synovi musela do školy, hádala sa tam, obraňovala syna i keď jej v jednom prípade muselo byť jasné, že jeho agresivita bola od mala nezvládnuteľná a ona to tolerovala. Spolužiak zostal týždeň v kóme po jeho kopancoch do hlavy s množstvom svedkov a kamerovom zázname z chodby, nedopustila naň obvinenie, obviňovala iných, tvrdiac, že ho každý obmedzuje... To mal vtedy chlapec 10 rokov. Teraz je nešťastná. Chlapec má teraz 14 rokov (8. ročník), fláka sa s partiou starších, hodne pije alkohol, najmä v piatok popoludní a večer. Stretávajú sa na sídlisku pred školou. Keď tú partiu išiel upozorniť na dodržiavanie nočného kľudu dedko s barlou, práve tento chlapec ho napadol , zvalil na zem a päsťami bil, neskôr kopal až do bezvedomia. Ostatní sa prizerali a skandovali, kým neprišla privolaná polícia. Všetci sa rozutekali, no ten hrdina sa pustil do bitky s policajtmi. Zistilo sa, že bol aj nadrogovaný. Prečo v podstate ešte dieťa si dovolilo niečo také? Teraz je už ale trestne zodpovedný. Pomôže trest alebo ho ešte polepšovňa (diag. ústav) pohorší, resp. úplne zničí? Aká budúcnosť ho čaká? A tú otázku by si mali dať rodičia, zástancovia liberálnej výchovy. Deti vychovávané v hodnoty potrebné do života neboli cvičené opice komunistov. Len sa dbalo na to, aby boli dobré a zodpovedné.

@evkatk cize za "vasej doby" neexistovali polepsovne a vazenia boli prazdne, lebo bola lepsia vychova? ako vies, ze jeho spravanie suvisi s vychovou a nebol by agresivny aj po vasej vychove?

@evkatk vsetky nepracovali, velmi dobre pozname tu dobu. Dokonca boli zeny, ktore ked sa rozviedli, radsej zili velmi skromne z vyzivneho a s pomocou rodicov, aby sa mohli venovat detom poznacenym touto udalostou.

@evkatk absolutne prekrucas realitu tak ako sa ti to hodi, vypichujes priklady, ktore sa ti hodia a to je moj posledny komentar tvojej osobe, nema to zmysel

kolektivizmus je slusne spravanie deti, to co za absurdnosti pises? vychovavat z dietata individualitu neznamena automaticky ziadnu vychovu, ziadne hranice a anarchiu, to len ty to tak vidis

zabudla som, ze za tych komunistov boli vsetci dobri a zodpovedni 🤷‍♀️ preto sused donasal na suseda, preto tolko ludi emigrovalo do zahranicia, lebo im tu bolo tak dobre a chceli tu vychovavat svoje deti

@evkatk nie, nepochopila si to vobec.
Nastuduj si pojmy. Nikto vedome nechce mat nevychovane agresivne deti. Ale tvoje popieranie, ze studena ustavna ustavna vychova produkovala len super prijemnych a kvalitnych jedincov a nikdy nikto z tej generacie nebol alkoholik, zlocinec a agresor, tak to je neuveritelne ze tomuto veris.

@scorpionflower1 😬🥴 prosim ta to do akej liberalnej "zapadniarskej" skoly si ju to dala, mohli ste jej toto urobit? a sebe?

@evkatk som dieťa 80' rokov, ako časť mamin na tomto fóre. A z danej výchovy v škôlkach a školách nemám len dobre spomienky (film Učiteľka, bol krásnou reflexiou). Na prvom stupni to bol príklad, ako to nechcem robiť. Nie,že by som apriori so všetkým nesúhlasila, ale pár vašich postrehov a spomienkového optimizmu ma ozaj prekvapili a už ani súčasní pedagógovia by s nimi nesúhlasili. Za všetky jeden, kt.ma zaujal. Parafrazujem: "Dieťaťu sa treba venovať každu jednu minútu a domáce práce robiť až keď spí/ v noci." Opak je pravdou a voľná hra je mimoriadne užitočná pre rozvoj zručností, kreativity, spolupráce...rodič/ učiteľ vytvara tvorivé prostredie pre tieto aktivity, sprevadza pri situáciách a pomáha učiť deti riešiť konflikty. Toto mnohé škôlky doteraz nerobia. Domáce práce robím pred deťmi a s deťmi (prirodzene, aj pre montessori a waldorfsku pedagogiku). V dome, na záhrade. Chcem aby ma deti videli pri zmysluplnej činnosti a podľa možnosti ich zapajam. Dieťa vidi-dieta robi. Syn išiel v 4,5r do škôlky. Som presvedčená,že o nič neprišiel. Samozrejme hovoríme o určitom režime a nastavení matky. Sú možno rodiny,kde je dieťatu v inštitúcii lepsie.
Aj napriek vsetkemu, občas pochybujem, či všetko robím dobre. Urcite nie. Vždy ma preto prekvapia aj pobavia bohorovne názory, kde časť generácii mojich rodičov (65-70+) ani náhodou o svojej výchove nepochybujú, avšak výchovu svojich detí na počkanie okritizuju. Ti úprimnejší priznajú aj scény svojich detí,aj nezvládnuté situácie či hodenie sa o zem...medzi deťmi boli aj vtedy chalani/ dievcata,kt.kradli, fajčili, chodili poza školu a smiali sa z dospelých a starších, šikanovali slabších. Dnes sú to 45r ľudia. Vízie, ciele, spomienky sú jedna vec, realita druhá.

@andreatytler krásne si to vystihla 👍

inak moja babka ma 87 rokov a vobec nema taketo hrozne nazory. moja teta ma 66 rokov, robila cely zivot ucitelku a ani raz mi nic k vychove nepovedala. mam pocit, ze ona bola na mojho bratranca este benevolentnejsia ako ja na dceru a je to jeden slusny, pracovity clovek(liberal ako ja 😀 ). moja teta ma s mojou dcerou krasny vztah a tiez nema absolutne take nazory ako pani tu... tu pritomna dama si nesie podla mna nejaku traumu so sebou...

Do jaslí sa dávalo v tom čase asi 80 % detí. Plienky prala práčka, deťom nebolo treba uľahčovať výchovu. Je to hlúposť, vhodná pre tých, čo si dieťa nevedia vychovávať. Do školy išli deti pripravené na to, že si mali zodpovedne plniť povinnosti, požiadavky učiteľov plniť. Iba deti z primitívnych , zaostalých rodín majú po nástupe dieťaťa do školy problémy, nedokážu robiť to, čo sa v škole vyžaduje. Ja, ako učiteľka som ich na školu pripravila. Príspevok nebol o potrebe prihliadania potrieb detí. No na tie moje sa prihliadalo v rámci ich požiadaviek a potrieb. Napr. moje deti boli do škôlky i jaslí odvedené až na 8. hod. starými rodičmi, aby tam neboli dlho a popoludní som ich vyberala o 14. hod. hneď po prebudení. Olovrant ich čakal doma. Tak som mohla byť s nimi a venovať sa im dlhšie. Počas všetkých prázdnin mali aj ony voľno. Chodili sme s nimi na výlety, na kultúrne podujatia, keď boli staršie aj sami podľa vlastného želania. Na lyžovačku sme chodili 2x v zime a k moru 2x v lete. Podľa vlastnej požiadavky sa venovali športu aj záľubám, v čom sme ich podporovali. Keď došli domov, venovali sme sa iba im. Varenie, domáce práce a pod. sa robili výlučne v noci, aby všetok čas sa venoval iba deťom. Veľa sme sa rozprávali, neskôr rozoberali rôzne situácie a spoločne sme všetko riešili. Všetko sme si otvorene povedali, vládla v rodine úplná dôvera. Ja som to mala ešte lepšie, keďže moji rodičia nám všetky potreby zabezpečili a požiadavky splnili nadštandardne a dopriali materiálne ešte viac.. Za to sme si ich vážili a zodpovedne sme pristupovali k celkovému správaniu sa, len aby sme ich nesklamali. Tak, ako moji rodičia mne a mojim súrodencom, tak aj ja voči mojim deťom som sa snažila vyhovieť všetkým ich potrebám a požiadavkám.. Prihliadanie na potreby dieťaťa nie je vykašľanie sa naň nech si robí, čo chce, pustiť ho von, len nech neotravuje doma a tým bude spokojné. Potrebu dieťaťa je treba dôkladne zvážiť a prispôsobiť okolnostiam a možnostiam. Plnenie potrieb je aj finančne náročné, ale tak ako moji rodičia aj ja som sa snažila plniť ich požiadavky, čím sa naplnili aj ich potreby. Ja viem, čo je to skutočný rešpekt, to nepoznajú iba v primitívnych rodinách, kde si členovia robia čo chcú a k rešpektovanie a akceptáciu iných nepoznajú. Nikdy som slepo neposlúchala, ale robila to, čo som uznala za vhodné. Výchovou mojimi rodičmi som získala pohľad na správnosť a zodpovednosť za svoje konanie. A toho som sa držala. Tvrdiť, že ja som neprihliadala na potreby svojich detí a neprihliadalo sa na moje potreby ak ma nepoznáš a nevieš, aké úžasné detstvo som mala, je hodne primitívne. Tvrdím iba to, čo na 100 % viem, tú osobu a jej rodinu veľmi dobre poznám. Drezúru a studený odchov majú teraz mnohé deti, ktorých rodičia sa o ne nestarajú, nechajú ich vychovávať ulici a keď niečo zlé spravia, na detí sa kričí, vrieska vyhráža aj bije a psychicky týra zákazmi a pod. Toto by nebolo, keby deti zodpovedne konali. A nebolo to tým, že drezúrou boli vycvičené, ale zodpovedným prístupom k svojim činom a to bližším vzťahom k rodičom a vytvorenej dôvere. Maximálne zlyhal vo výchove rodič, ktorého dieťa sa bojí, že ho rodič zbije, vykričí sa naň, dostane zaracha, zakáže mu to, čo má rád, atď. Mnohí rodičia to aplikujú neuvedomujúc si, aké psychické následky to má na dieťa. Takéto časté potreby dieťa určite nemá.
Čo sa agresivity týka, bola je a bude. Dôležité je včas ju identifikovať a riešiť aj odborníkmi, pracovať s rodičmi, čo v minulosti bolo. Ako riešila napr. škola agresivitu dieťaťa, ak rodič to odmietal aj po ťažkom ublížení na zdraví? Dieťa v tom veku nebolo možné postihnúť nijak a rodičom nevadilo, čo ich dieťa robí. Ak by sa to vtedy riešilo hlavne s rodičmi ( terapia, liečenie), prípadne dieťa liečilo odborníkmi, muselo by dôjsť k napadnutiu s ťažkým ublížením, na ktoré dedko po 3 dňoch zomrel?

@evkatk Ako sa prihliadalo na tvoje problemy, ked si spala 3 hodiny denne aby si urobila vsetko co treba?
Deti nepotrebuju vidiet a naucit sa ze sa doma robia domace prace? Ze to sa neudeje samo v noci?

@evkatk Prepac ak som sa ta dotkla. Je mi to luto.
Ked som povedala ze si neprihliadala na potreby svojich deti, reagovala som cisto na tvoj prvy prispevok. Nepochybujem ze si bola starostliva mama, to ani nahodou.
Ale v tom prispevku opisujes co dal zivot v jasliach detom. Naucil ich na nocnik v 1 roku, naucil ich nepovedat Nie rodicovi atd. A vsetky tie veci boli vyhody iba pre rodicov, ucitelov. Nikde nepises ako bol pobyt v jasliach vyhodny pre deti.

Pises ze dieta za ziadnych okolnosti nesmie povedat rodicovi NIE, ze ho musi posluchnut na slovo. Toto ja povazujem za hrube porusenie ich prav a respektu. Deti sa rodia ako slobodne mysliace a kriticke bytosti s takym istym pravom povedat svoj nazor ako dospely a ked im to nie je umoznene, neprihlada sa na ich zakladne potreby. Ja som vobec namala na mysli materialne potreby ako su dovolenky, starostlivost a zabezpecenie.

Napriklad s tym vykanim predavacke. Ja si myslim ze ak predavacka chce aby jej dieta vykalo, mala by ona vykat dietatu. Ta predavacka nema o nic vyzsiu hodnotu ako clovek a tym padom neviem kde berie to pravo aby jej dieta prejavovalo vyzsiu uctu. Napriklad videla si niekedy filmy kde boli bohate deti v sukromnych internatnych skolach? Tam ucitelky tym detom vykali a tak by to malo byt na uplne vsetkych skolach. Clovek neziskava uctu a respekt vekom ani skusenostami. Clovek sa s tym uz rodi.

Niektoré mamičky by sa nad svojimi názormi a vedomosťami mali zamyslieť. Napísali toľko hlúposti a častovali množstvom osočení, že keby hlúposť kvitla, boli by samá ružička. Každej rodine odjakživa záležalo na tom, aby ich deti boli dobre vychované, aby boli okolím uznávané a nie odmietané, aby boli úspešné, nerobili rodine hanbu a boli pripravené na lepší život. No mnohé mamičky vo svojich príspevkoch tieto hodnoty neuznávajú, považujú ich za pozostatok socializmu. Vychovala sa podľa jednej pisateľky beztvárna masa nalinajkovaného radu ľudí Predtým sa deti nevychovávali k poslušnosti a slušnému správaniu len za socializmu? Tisícročia predtým sa tiež vychovávala taká masa ľudí, lebo neboli liberálne vychovávaní, ale dodržiavali určité normy správania? Z príspevkov som sa dozvedela, že úžasné matky schvaľujú : drzé až sprosté správanie malej, ktoré jej budú na prospech v budúcnosti, kopanie matky na verejnosti, hádzanie sa do zeme, surové zabitie starého postihnutého, čiastočne imobilného takmer 90 ročného dedka 14 ročným chlapcom. Jeho matka na súde povedala, že dobre urobil, starí komunisti nemajú sa čo starať do mladých a tí si môžu hulákať v noci na verejnosti. Nariadenia mesta, ktoré to zakazujú nie sú zákonom, ktorý treba rešpektovať. Žiaden zákon to nezakazuje.
Ja osobne neviem, čo sú to zakríknuté bité ženy. Také sa mohli nachádzať výlučne v primitívnych rodinách alkoholikov. Takémuto pojmu rozumie iba tá, ktorá to osobne v detstve zažila. Ja som ani takú ženu nepoznala. Taktiež nerozumiem pojmu normalizačné myslenie. Pisateľka zrejme niektoré z tých slov počula a spojila ich. Je to dosť hlúpe. Normalizácia bola aktivita štátnych orgánov odhaľovať tých, ktorí fyzicky útočili na vojakov - okupantov v r. 1968. Bolo to akési zastrašovanie, aby v budúcnosti k tomu nedošlo. Normalizácia bola aktivita v rokoch 1970 - 1972. Normalizácia nebolo myslenie, ale konkrétna, relatívne krátkodobá činnosť. Eštebáci určite nevypočúvali deti v jasliach a škôlkach. Taktiež čo sa rozumie pod autoritárskym režimom? To sa používa v súvislosti s krajinami, kde bol nastolený režim jednej osoby, hlavne po vojenských pučoch a pod. O autoritárskom režime sa dá skôr hovoriť o vzťahu predstavených bývalého ZSSR voči našim predstaviteľom štátu.
Budovateľkami socializmu sa nazývali ženy, v rokoch 1948 - 1955-1956. Boli to robotníčky a roľníčky bez vzdelania, ktoré robili hlavne na odstraňovaní následkov vojny. Že tým budovali socializmus? Socializmus ako ideológia bol teoreticky vypracovaný dávno, nebolo treba tú ideológiu budovať. Čo rozumela pisateľka pod socializmom? Určite nie abstraktnú ideológiu, na základe ktorej bolo vytvorené štátne zriadenie, ale niečo hmotné. V snahe robiť sa múdrou, odklonila sa od hlavnej témy a to starostlivosti a výchove detí v predškolských zariadeniach.
Na ozrejmenie: jasle ani škôlka nikdy neboli ani nie sú ústavným zariadením, ako to uviedla pisateľka. Ústavné zariadenia boli výlučne dojčenecké ústavy pre deti do 3 rokov a detské domovy.
Čo znamená uvedené "za komunistov a uniformovaný život". Komunistov máme len zopár starčekov a babiek, skôr 80+. Čo je to uniformovaný život? Boli určité rovnaké črty života za socíku. To pripúšťam. Napr. Každá mladá rodina do 2 - 3 rokov sa dostala k novému bytu (enormná výstavba sídlisk). Kto mal šťastie a trochu trpezlivosti, ušiel sa mu štátny byt (dnešný nájomný), za ktorý platil len spotrebu tepla, vody,... žiadne nájomné. Všetky opravy a náklady na prevádzku prevzal na seba štát. Bolo to pre asi 30% mladých rodín. Zvyšok staval domy (dnešné kocky), na výstavbu ktorých štát poskytol rôzne, hlavne nenávratné pôžičky ako stabilizačné a pod. a to pre každého z manželov zvlášť. Len bolo treba mať pozemok. Ostatní mladí dostali družstevný byt. Nešlo o kúpu, keďže 50% skutočnej ceny bytu platil štát, 25 % bolo rozpočítaných na 25 rokov a platilo sa to v malých sumách mesačne zálohovým predpisom na energie. Za môj 4 - izb. byt to bolo 96 Kčs ( 3.10 Eur). Eur mesačne. Zvyšných 25 % zaplatili mladí. A to pôžičkou na byt s úrokom 1%, alebo tí, čo podpísali, že u zamestnávateľa zostanú pracovať 10 rokov, dostali stabilizačnú pôžičku na byt, ktorú nemuseli vracať. Po 25. rokoch bola anuita splatená, a polovica bytu patrila už mladým. V 90. rokoch štát týmto družstevníkom svoju polovicu odpredal za smiešnu cenu. 3- izb. byt asi za 2000 Kčs ( 66,5 Eur) Po zaplatení tejto sumy bol byt prepísaný v katastri do súkromného vlastníctva tých družstevníkov. Prečo? Lebo do tých bytov sa málo investovalo, potrebovali generálne opravy. Náklady na rekonštrukcie blokov sa v 90. rokoch preniesli na nových majiteľov. A tak sa mladí, ktorí sa veľmi ľahko a lacno dostali k bytom, v starobe tie byty predávajú za takmer 200000 Eur.
Spoločným rysom (uniformovanosťou ) boli aj mladomanželské pôžičky vo výške 50 000 Kčs (kúpna sila asi 25 000 Eur). Za to sa zariadili s úrokom 1 % a po narodení každého dieťaťa štát z pôžičky odpísal 4000 Kčs, tak na 3 deti to bolo 12 000 Kčs a rodina vrátila iba 38 000- Každý to uniformovane využil.
Jasle a školky boli unifirmovane pre všetky deti zadarmo. Platilo sa iba za stravu asi 30 Kčs za dieťa mesačne. V škole bolo všetko zadarmo - pomôcky ako zošity, výkresy, atď u prvákov aj obaly a plné peračníky. Ja som dostala červený. Zadarmo boli aj celé náklady na školy v prírode a lyžiarske kurzy pre všetky deti. Išli tam (uniformovane) všetci. Všetky krúžky a športové aktivity v kluboch a mimo školy boli zadarmo. Zadarmo bolo cestovné do školy. Počas letných prázdnin podniky organizovali pre deti zamestnancov letné tábory v prírode v trvaní 3 týždňov. Každé dieťa mohlo ísť do tábora počas jedného leta 2x. Raz od zamestnávateľa matky dostalo poukaz a druhý od otcovho. Tak mohlo každé dieťa (ak chcelo) z 9 týždňov prázdnin stráviť v 2 táboroch spolu 6 týždňov. Deti tam radi chodili, bolo tam hodne zábavy, hier, súťaží, výletov, plavecký výcvik a iné zamerania. Program pod vedením pedagógov bol bohatý. Aká to bola pomoc počas prázdnen pre rodiny, netreba povedať. Celý pobyt v 2 táboroch bol pre každé dieťa zadarmo aj cesta spoločná do tábora. Rodiča to nič nestálo. Žiaľ v 90. rokoch sa organizovali súkromné, drahé tábory, ktoré nemali poriadne programy pre detí, s deťmi boli nepedagógovia, organizovali ich kadejakí, čo na to mali. Nielen na Novom Zélande, ale aj u nás v polovici 90. rokov bolo odhalené zneužívanie aj malých detí v táboroch a to, že za vedúcich sa prihlásili niekoľkí pedofili. Bol z toho mediálny poprask a pokračovalo to ďalej s nekvalifikovanými vedúcimi, čo predtým nebolo možné.
Jedna z pisateliek mala pravdu o jasliach, len netrafila počet detí v triede. V jasliach v jednom oddelení bolo maximálne 12 detí o ktoré sa starali 2 detské zdravotné sestry (povinné zdravotné vzdelanie), 2 pestúnky s pedag. vzdelaním pre Mš. Okrem nich bola pomocná sila, ktorá pomáhala kŕmiť, mojkať aj prebaľovať a pod. Okrem nich boli kuchárky, upratovačky, atď. Teraz na niečo také niet peňazí a rodičia to vtedy mali zdarma. Všetky tie ženy k deťom pristupovali s láskou, venovali sa im celý čas a mali ich čas naučiť všetko to, na čo mamy doma nemajú čas. Naučili ich to hravou formou s obrovskou trpezlivosťou, hlavne pochvalami. Tú najúčinnejšiu - zatlieskanie dieťaťu, ktorému sa niečo podarilo, sme úspešne praktizovali aj doma. Deti tam radi chodili, ráno bez plaču. Ranný plač je teraz vidieť dokonca v škôlkach. Trápne je tvrdenie, že deti boli v našich jasliach zneužívané ako na Novom Zélande. Trápna hlúposť. Ako v jasliach, tak aj v škôlkach bol deťom pripravený každý deň bohatý program, sestry aj učiteľky si robili písomné prípravy, ktoré schvaľovali riaditeľky zariadení. Pitie kávy na pracovisku počas pracovnej doby bolo zakázané a to aj po pracovnej dobe. Aj na školách.
Môžem zodpovedne povedať, že moje " poslušné" a výborne sa učiace deti vďaka aj poslušnosti, akceptácii a rešpektovaniu dospelých mi robili od malička samé radosti na rozdiel od detí, ktoré vychovávajú liberálne matky. Vidieť to v školách, koľko problémov sa rieši aj u malých detí. Budú tie deti úspešné?
Čo je to za otázku o konzumnom živote, ktorým vraj žijú vtedajšie deti? Žijú tak ako si to môžu dovoliť. Znamená to, že sú v dospelosti úspešní a teraz si užívajú to, že sa im darí. Myslíte, že bez disciplíny, akceptácii druhých a rešpektu k tým, ku ktorým je to potrebné, bez dobrých medziľudských vzťahov by sa im tak darilo? Nezáviď im to, radšej sa snaž vychovávať svoje dieťa, aby bolo tiež úspešné.
K mojej osobe: v socializme som to mala dosť nahnuté pre rodinný pôvod. Ako dieťa som neraz zažila nočnú raziu eštebákov, ktorí hľadali nejaké šperky, ktoré v skutočnosti zoštátnili ockovi už v 50. rokoch, poklady a neviem, čo ešte. Malé deti v pyžamách bosé nás vyhnali na chodbu s kamennou dlažbou aj v zime ( 2 a 4 ročné), kde sme bez rodičov prečkali domovú prehliadku. Socialistickú ideológiu som neuznávala, desila ma. Čo som uznávala bola starostlivosť o ľudí bez rozdielu. Či to bolo v sociálnej oblasti, vzdelávacej aj zdravotnej. Zdravotníctvo nebolo bohaté, ale každý dostal, čo potreboval. Postavilo sa veľké množstvo nových nemocníc, nikto za nič neplatil ani za lieky, iba 1 Kčs za recept od 80. rokov. Potrebné lieky museli byť pre toho, kto ich potreboval. Na operácie sa nečakalo, nič sa nedoplácalo. Snaha o soc. ľudskou tvárou, autorom ktorého bol A. Dubček znamenalo zachovať všetky výhody pre ľudí a odbúranie všetkej socialistickej a komunistickej ideológie. Ktovie, či by sa to pri súkromnom vlastníctve podarilo bez príjmov do spoločnej kase, ktorá by to všetko platila ako to bolo vtedy.

@evkatk ty okrem ineho nevies citat s porozumenim. a tym by som "debatu" s tebou ukoncila.