Prečo sa vám nepodarilo dojčiť?

Aká som rada, že sa na to obdobie môžem pozerať teraz už s odstupom a jediná vec, ktorú si môžem vyčítať je, že som bola natoľko sprostá, že ma to trápilo.

Zakrvavené bradavky, zápaly, bolesti, výčitky, nekonečné vysvetľovania aj neznámym ľuďom, laktačné, čaje, viney na litre, vitamíny, doplnky, lieky!!!, klobúčiky, mať dieťa 24 hodín na sebe, či dni preležať skin to skin polonahá v posteli, poháriky a cievky, nekonečné odsávanie či vytláčanie mlieka zbieraného kvapkou po kvapke a k tomu i tak či tak vyváranie tej fľaše a príprava UM na dokrmovanie, lebo materské mlieko nestačí, ženy to fakt? Čo je na tomto všetkom prirodzené? Kto sa o to dieťa postará, ak matka bude v strese a v depresii? Za každú cenu, ale prečo? Ja som si vtedy našťastie uvedomila najdôležitejšiu vec: mojou úlohou je postarať sa o dieťa. Nakŕmiť ho. To je jedno ako. Ale dieťa musí jesť. Tak dostalo už len UM. A zrazu bolo spokojné. A bola som spokojná aj ja.