Ako prekonať depresiu a nájsť duševný pokoj?

Lekár a psychológ. Nepodceňovať.

@any_soj nie....lebo ešte neviem, ci sa jedná o chorobny stav alebo fakt mam život naprd

@enmery no na toto som ešte nedozrela

Viera. Akceptácia smrti.

@ivangeline však ešte neumieram....teda ešte o tom neviem

@ivangeline coze?

@ada7777777777 hodne mi pomaha chodza a priroda byt na slnku, urcite nie doma zatvorena

@balerina2025 problém je,že nemám veľa času

@ada7777777777 možno práve to ti telo dáva vedieť, že nemáš čas oddychovať.Este máš menzes?nemôžu to byť problémy s menopauzou?

@luccija no už nemám asi 6 rokov

@ada7777777777 tak mozno toto je problem, mjusis si na seba najst cas

@ada7777777777 a zmenilo sa niečo prečo sa tak cítiš?deti odišli z domu, si vydatá, rozumieš si s mužom či si s niečím nespokojná?Možno to je kríza stredného veku rodičia starnú, deti dospievaju, uvedomujem si vek prichádzajú choroby....skús niečo nové zaradiť do života a psychológ nemusí byť na škodu.Stitnu žľazu máš v poriadku?To môže byť x veci a aj ten prechod.Ty vieš čo ťa trápi...

@luccija tak po prechode už som a s mužom zijeme celkom fajn....ale dlhodobo chýba medzi nami komunikacia.....prejavy pozornosti....

To nevadi, ze nevies ci je to chorobny stav. Objednaj sa k psychiatrovi a on ti bud da lieky alebo odporuci psychologa alebo nieco ine

Ahoj, je tu takáto skupina, v nej sa myslím nájdeš, môžu byť aj príznaky menopauzy..
https://www.modrykonik.sk/group/10637/

@ada7777777777 to ti práve lekár pomôže rozlíšiť.
Na komunikáciu a celkovo vzťah s manželom odporúčam napríklad tento zadarmo online kurz https://kurzy.agapeslovensko.sk/kurz/manzelstvo
Nenechaj sa odradiť názvom, je super aj pre neveriacich.

@any_soj no ja by som skusila ale muž určite nie

Ahoj Ada,
to, čo opisuješ – prázdnota, bolesť, nepokoj – nie je len „zlý život“.
Telo aj duša majú svoje limity – a keď ich dlhodobo prehliadame, ozvú sa.

Veľa žien okolo päťdesiatky zažíva podobné stavy – aj kvôli hormonálnym zmenám, únave, pocitu, že všetko je len na nich.
Netreba sa hneď báť „depresie“, ale ak to trvá, určite má zmysel porozprávať sa s lekárom.

Niekedy stačí len malý krok.
Nie je hanba požiadať o pomoc – práve naopak.

Držím palce.

@drnarovinu ďakujem ja viem, ze to nie je hanba ale obávam sa reakcie okolia ak by som to riešila....to je nadlho.....stratila by som aj to zdanie...ilúziu normálneho zivota

@ada7777777777 Tým pádom si myslíš, že je hanba vyhľadať pomoc pri psychickej dlhodobej bolesti. Sranda, že keby si mala fyzické dlhodobé stavy, si už dávno v ordinácii. Aj MK funguje super, niet dňa, kedy by tu niekto nespochybňoval oblasť Psychiatrie a psychológie. Ľudia si radšej siahnu na život ako ísť za úplne normálnym odborníkom. Lebo hanba. Slovensko žije v časoch invkizicie a tmárstva, gratulujem.

@enmery
@enmery je
@enmery je to ťažké....mam takú prácu, že ak by sa prejavilo že som vyhladala pomoc....mohlo by to mat dopad

@ada7777777777 Prosím Ťa. Žiadna práca ani falošný príbuzný nestoja za totálne trápenie sa. Práveže pri chorobách padajú masky. Odohľujú sa charaktery. Tie skutočné, za prácou a človekom, ktorý by riešil "dopad",keď sa chce človek LIEČIŤ, by som vôbec neplakala a naopak by som bola rada, že sa odhalila pravda. Život máš len jeden. Takto si uženieš aj niečo somatické. Keby si mala ísť na operáciu, tiež by sa s Tebou prestali baviť príbuzní a práca by Ťa potrestala? Tak to sú všetko vadné kusy. Riešenie máš v rukách jedine ty.
Veľa šťastia.

@ada7777777777 to ma mrzí... Každopádne je to tak spravené, aj to tam píšu, že ideálne, ak to robia obaja, ale zmysel má aj ak jeden. Ono s nikým tam netreba nič riešiť, je to len medzi vami dvoma. Sú to krátke texty a vždy nejaké k tomu potom otázky, ktoré si má každý sám vyplniť a potom sa o tom porozprávať. Ak by aj on nechcel, ak by si do toho šla aj sama, ale azda by súhlasil aspoň aby si mu o tom hovorila, že akú práve riešiš tému, aké sú otázky (čojaviem povedaťu za čo si ho vážiš, kedy si bola vo vašom vzťahu najšťastnejšia,...)... A možno by na oplátku aj on aspoň niečo k téme povedal.

@ada7777777777 a akú máš prácu, že by to mohlo mať dopad? Ja mám depresiu, a nebol to problém ani v škole, ani inde. Dokonca v škole sa ma chcela riaditeľka zbaviť (lebo som mala už zmluvu na neurčitú dobu a príliš upozorňovala na nedostatky, na ulievanie peňazí,...) a riešila so svojím pravnikom, či môže použiť proti mne, že chodím ku psychiatrovi, a on jej napísal, že to v žiadnom prípade nie je možné.
Veľakrát som počula od blízkych, priateľov, že nechápu, prečo čakali tak dlho s antidepresivami. Že úplne iný život. Normálny. Žiadny neustály nepokoj.

@any_soj no u mňa by toto bolo ťažké....nápad dobrý ale ak by do tohto išiel....tak 80% práce mam hotovo

@any_soj uplne iny zivot s AD?

@any_soj mem pod sebou ľudí....a nerespektovali by ma....poznám ľudskú psychiku a mentalitu ....neviem, ci by mi to finálne pomohlo, či skôr uskodilo

@balerina2025 ja napríklad som videla veľký rozdiel, keď mi depresia začala. Veľmi som sa zmenila, napríklad bežne som nemala problém sama nasadnúť do lietadla a ísť do cudzieho štátu, teraz keď už mám deti, tak ich kľudne sama 3 zbalim (6,3,1) a ideme vlakom na výlet hoci aj do veľkého mesta ako Viedeň, ale keď som mala depresiu (uzkostno depresívnu poruchu), bála som sa ísť sama autobusom do susedného mesta, a teda ani som nešla.
Čiže u mňa tá zmena s antidepresivami bola v tom, že počas choroby som sa nespoznávala, a lieky ma vrátili späť.
Ale poznám aj ľudí, ktorí mali dlhé roky chronickú depresiu, čojaviem od puberty, a niekedy po 20tke, 30tke im došlo, že ich vnútorný stav možno nie je zdravý, že možno nie je nutné cítiť takú beznádej, nihilizmus, úzkosť aj v obdobiach a situáciách, ktoré iným ľuďom očividne prinášajú radosť - ale vlastne nepamätali u seba obdobie, kedy by to bolo inak a tam s liekmi len začali spoznávať, aké to je žiť slobodný, spokojný a šťastný život. Že nikdy nemali tak vážnu depresiu, aby nevládali vstať z postele,ale zároveň táto choroba u nich prebiehala dlhodobo, skryto, a ovplyvňoval ich prežívanie, rozhodnutia,... Možno trochu podobné ako keď človek už dospelý, ktorý celý život trpel zazivacimi ťažkosťami, zistí, že to je čojaviem z mliečnej bielkoviny a keď ju vylúči, zrazu je to úplne iná kvalita života 🙂

@ada7777777777 rozumiem. Je to veľmi smutné, že je to tak. Ale na tvojom mieste idem do toho a ak by bolo treba, zmením prácu. Lebo život máš len jeden a nestojí za to pretrpieť ho len preto, že práca.... Veľmi ťa baví a napĺňa? Lebo ak ju viacmenej robíš preto, že treba prácu, tak by si možno mala spokojnejší život hoci v Lidli za pokladňou, aspoň dočasne. Nemôžeš byť aj vyhorená z práce? Ak si tam pod takým tlakom, že sa bojíš riešiť svoje zdravie a pohodu....
Okrem toho - nikto nemusí vedieť že chodíš ku psychiatrovi. Zober si voľno na tých pár hodín na návštevu doktora, alebo choď v poobedných hodinách (vo väčších mestách býva aj taká možnosť), ... Nemusíš nosiť pečiatku na priepustku. Alebo si dohodni aj iného lekára na ten deň a daj pečiatku od toho. Moja zamestnávateľka to vedela, lebo som na to sama upozornila pri prijímačom pohovore (v tom čase som len začala brať lieky a bála som sa, či prácu zvládnem). Ale nemáš povinnosť informovať a lekar nesmie. Ak sa bojíš prezradenia (malé mesto a čojaviem ukecana sestrička u doktora), choď do iného mesta.... Určite sa prácou nedaj v tomto zviazať...