Ako prekonať panické záchvaty a strach z omdlenia?
Prosím vás má s tým niekto skúsenosti? Neviem teda či sa jedná konkrétne o paničky záchvat alebo úzkosť alebo neviem úprimne, každopádne sa mi pred týždňom stalo že som skoro odpadla na verejnosti potom to bolo vpohode ale keď som včera išla zasa medzi dav ľudí znova som sa bála že odpadnem a dostala som neuveriteľný strach z toho až tak že som hneď odišla. To isté dnes, a to som bola pri Tom len s kamarátkou vonku a stále som myslela na to že môžem odpadnúť alebo že môžem dostať paničky záchvat a vždy keď som na to pomyslela mi začalo búšit srdce a nemohla som sa na nič sústrediť hrozne som sa bála a chcela som odísť. Zajtra mám ísť do práce a už teraz sa toho bojím. Najhoršie je že tam budem 10hodin a neviem čo spravím keď som nevydržala ani hodinu bez toho aby som sa nebála každých 10minit že sa mi to zasa stane. Skúšala som rôzne metódy čo som našla na internete že treba dýchať z hlboká na 4sekundy a potom výdych na 6 a hľadať rôzne predmety po miestnosti ale to vôbec nezabralo. Neviem čo mám robiť či s tým ísť k doktorovi ale neviem či má ten nepošle kade ľahšie a bude si myslieť že mi šibe ale takto nemôžem fungovať.
Smer psychiater.
Na začiatok treba psychologickú pomoc, prešla som si tým... Psychológ po rozhovore môže zvážiť aj psychiatra, každopádne to nie je žiadna hanba a treba to riešiť na začiatku.
Môže ťa poslať k psychológovi. Každopádne to rieš, v dnešnej dobe to je bežná vec, každý druhý človek toto máva.
@eliaska101 a dovtedy neexistujú na to nejake metódy ako to aspoň zmiernit? Lebo podľa mňa tieto vybavovačky u doktora budú na dlho
@eliaska101 a dovtedy neexistujú na to nejake metódy ako to aspoň zmiernit? Lebo podľa mňa tieto vybavovačky u doktora budú na dlho
@anonym_autor Skús si hovoriť, čo sa mi môže stať. Ak mi bude zle, sadnem si. Budem mať okolo ľudí, čo mi pomôžu. Atak mi vždy prešiel. Skús tu pohľadať staré diskusie, ako s tým ľudia bojujú, kým pôjdeš k psycholohičke.
@anonym_autor ahoj, ak chces napis mi studujem psychologiu, viem ta na zaciatok trosku umernit. Hlavne sa neboj odpadnutia, vo vacsine pripadov to nie je mozne lebo pri strachu a PA naopak, tlak vystupi.
@anonym_autor presne takto to zacala aj umna bojovala som stym rok psychologicka meditacie dychacie cvicenia Sport a nakoniec som isla k psychiatrovi
@anonym_autor presne takto to zacala aj umna bojovala som stym rok psychologicka meditacie dychacie cvicenia Sport a nakoniec som isla k psychiatrovi
@katarinaschober tak to ma mrzí, a zlepšilo sa to nejako?
@anonym_autor nemusíš ísť hneď k psychiatrovi našťastie si nedopadla ako ja a zvládla si to. Nedopadla si a to je veľmi veľmi dobré! Nechod do prace ale k svojmu lekárovi. On môže rozhodnúť akú ti napíše diagnózu môže ti napísať vyčerpanosť, alebo niečo podobné a mala by si byt aspoň mesiac najlepšie dva doma a pekne oddychovať. Tie úzkosti sa budú vracať ale zvládneš to. Je to len veľmi nepríjemne a niekedy ak je to hlbšie tak príde aj veľký strach aj plač a aj smutok. Ale nemusí to byt tvoj prípad aby som ti zas tu nenahovoril symptómy. Zjavne ťa mozog varuje: “Zastav sa dievča inak ťa švihnem o zem a potom to bude horšie! “ Mám s tým skúsenosti a teraz dokonca aj čerstvé. Mal som ťažký úraz a dolámal som sa na bicykli a vrátili sa mi úzkosti v miernej forme. Ale pred 4 rokmi som to mal oveľa horšie ako ty teraz. Mám už metódy ako zvládnuť úzkosti ak nie sú silné. Ak sú silné kľudne si vezmi ale len akútne Neurol alebo Helex čo je to isté. Lekár nech ti to predpíše. Ja som teraz vzal Neurol pár krát aj to len preto, že sa mi po úraze nedarilo spať hoci som už nemal bolesti. Tak som si pomohol päť nocí po sebe Neurolom. Keď už nemôžeš zaspať ani po 30 hodinách tak niečo nie je vporiadku. Vtedy prišiel aj strach a úzkosť. Teraz spím dobre. Mimochodom ako si na tom so spánkom?
@anonym_autor presne takto to zacala aj umna bojovala som stym rok psychologicka meditacie dychacie cvicenia Sport a nakoniec som isla k psychiatrovi
@katarinaschober v ten rok si mala aj pauzu z prace alebo si sa toho snažila zbaviť popri robote?
@anonym_autor z omdletia nemusíš mat strach hoci ho mat prirodzene budeš. Úzkosť ti nemôže nič urobiť. Fyzicky ťa neohrozí iba ak by si to dostala za volantom a nestihla zastaviť na krajnici. Aj keď ti tlak vyskočí na 200 nič sa ti nestane. Na bicykli počas záťaže je tlak bežne hodne vyše dvesto aj dve hodiny. Ak aj odpadneš do bezvedomia, určite sa po pár sekundách maximálne do minuty preberieš a vtedy nemusíš mat strach. Malo by ťa to pekne zresetovať a budeš kľudne dýchať. Lenže potom na druhý deň, alebo až obdeň prídu úzkosti preto po panickom ataku treba nutne vyhľadať pomoc a ostať sa liečiť kľudom pokojom tichom neskôr ľahkou prácičkou občas nejaký Neurol keď treba a vtedy si budeš trénovať dýchanie meditáciu pozrieš si jemný film relaxačnú hudbu vypneď správy budeš lem s ľudmi s ktorými ti je fajn atd atd. Zájdeš za psychologickou. A nakoniec na to budeš rada spomínať. Poradím keď treba.
@anonym_autor nemusíš ísť hneď k psychiatrovi našťastie si nedopadla ako ja a zvládla si to. Nedopadla si a to je veľmi veľmi dobré! Nechod do prace ale k svojmu lekárovi. On môže rozhodnúť akú ti napíše diagnózu môže ti napísať vyčerpanosť, alebo niečo podobné a mala by si byt aspoň mesiac najlepšie dva doma a pekne oddychovať. Tie úzkosti sa budú vracať ale zvládneš to. Je to len veľmi nepríjemne a niekedy ak je to hlbšie tak príde aj veľký strach aj plač a aj smutok. Ale nemusí to byt tvoj prípad aby som ti zas tu nenahovoril symptómy. Zjavne ťa mozog varuje: “Zastav sa dievča inak ťa švihnem o zem a potom to bude horšie! “ Mám s tým skúsenosti a teraz dokonca aj čerstvé. Mal som ťažký úraz a dolámal som sa na bicykli a vrátili sa mi úzkosti v miernej forme. Ale pred 4 rokmi som to mal oveľa horšie ako ty teraz. Mám už metódy ako zvládnuť úzkosti ak nie sú silné. Ak sú silné kľudne si vezmi ale len akútne Neurol alebo Helex čo je to isté. Lekár nech ti to predpíše. Ja som teraz vzal Neurol pár krát aj to len preto, že sa mi po úraze nedarilo spať hoci som už nemal bolesti. Tak som si pomohol päť nocí po sebe Neurolom. Keď už nemôžeš zaspať ani po 30 hodinách tak niečo nie je vporiadku. Vtedy prišiel aj strach a úzkosť. Teraz spím dobre. Mimochodom ako si na tom so spánkom?
@slovakboy spánok zatiaľ vpohode s tým som nikdy problém nemala nastastie
@eliaska101 a dovtedy neexistujú na to nejake metódy ako to aspoň zmiernit? Lebo podľa mňa tieto vybavovačky u doktora budú na dlho
@anonym_autor ak máš akútnu úzkosť teraz kľudne si vezmi Neurol ten ti pomôže. Ale nebehaj s ním po lekároch ale lahni si po ním a ak to ide snaž sa zaspať. Spánok ak nie je prehnaný tak lieči. Určitý druh depresie sa prejavuje veľkou spavosťou a to nie je dobré. To by si ale spala minimálne 12 hodín denne.
@slovakboy spánok zatiaľ vpohode s tým som nikdy problém nemala nastastie
@anonym_autor to je skvelé to ti veľmi pomôže, pretože ja som sa do toho dostal aj tým že som mal rozhádzaný spánok. Môžeš mat ale aj nejaké podvedome myšlienky, strachy, existenčne, vojna teraz veľmi dvíha tieto diagnózy. Politika. Preto ak máš obavy hocijakého druhu nevenuj im teraz pozornosť a Sustred sa na prítomnosť a všetko pozitívne. Od teplého kúpeľa, pekne ustlanej postieľky v ktorej sa schúliš do klbka ako mlädatko v hniezde, až po nežní hudbu vôňu ktorú máš rada chuť jedla atd. Zapoj pozornosť na prijemne ale jemne veci. Žiadne disko ani extra silné dávky dopamínu.
@anonym_autor to je skvelé to ti veľmi pomôže, pretože ja som sa do toho dostal aj tým že som mal rozhádzaný spánok. Môžeš mat ale aj nejaké podvedome myšlienky, strachy, existenčne, vojna teraz veľmi dvíha tieto diagnózy. Politika. Preto ak máš obavy hocijakého druhu nevenuj im teraz pozornosť a Sustred sa na prítomnosť a všetko pozitívne. Od teplého kúpeľa, pekne ustlanej postieľky v ktorej sa schúliš do klbka ako mlädatko v hniezde, až po nežní hudbu vôňu ktorú máš rada chuť jedla atd. Zapoj pozornosť na prijemne ale jemne veci. Žiadne disko ani extra silné dávky dopamínu.
@slovakboy to je možné teda neviem či to bol spúšťač ale teraz keď nad tým rozmýšľam tá v poslednej dobe som videla a počula veľa zlých správ čo sa deje okolo tak to možno tiež prispelo k tomuto nidky predtým som to totiž nemala až teraz, každopádne ďakujem veľmi za rady ❣️
@slovakboy to je možné teda neviem či to bol spúšťač ale teraz keď nad tým rozmýšľam tá v poslednej dobe som videla a počula veľa zlých správ čo sa deje okolo tak to možno tiež prispelo k tomuto nidky predtým som to totiž nemala až teraz, každopádne ďakujem veľmi za rady ❣️
@anonym_autor to nemusí byt jedna vec. Ono sa to dlho nabaľuje. Správy nepozeraj zbytočne ti to vedieť, čo budeš potrebovať sa dozvieš. Venuj sa prítomnosti. Absolútnej prítomnosti. Všímaj si čo presne robíš. Ako sa dotykaš pohára a ako sa pohár dotýka teba ktioy držíš. Umývanie zubov mňa vždy krásne ukludnilo. Holenie pomalé aj 20 minút. Obmedz kávu ak piješ. Dostatocne maj v sebe tekutín a kúp si magnezium mne najlepšie zaberalo tekuté čo berú športovci pri výkone. Kupoval som to v športovom obchode. Ale majú to aj v Maxe - shoty. Stačí polovičná dávka na noc. Pozoruj oblohu prírodu deti ako sa hrajú a nepozerajú do budúcnosti. Nemysli ani na minulosť. Ale mne pomahalo pozrieť si staré fotky z detstva môjho. Z mladosti. Vidieť sa aký ozaj som z vonku. Otec veľa fotil a veľmi mi pomohlo vidieť sa ako malé dieťa alebo chlapec alebo už ženích na svojej svadbe. Tam vidíš čo ozaj si. Môže byt totiž aj problém so sebahodnotenim a spochybňovaním sa. Vtedy toto dobre pomáha, vrátiť sa dobpelnych spomienok, ale nie dojímal sa nad nimi. Dojatie je povolené a uvoľňuje kľudne si poplač. Ale nepreháňať. Mne pomáhal aj splín keď na mňa prišiel netreba sa mu brániť. Pekne si pohovieť vo svojom smútku a potom sa postaviť. Trosku sa aj poľutovať ale aj sa nad svojou situáciou pousmiať. Nie však upadať v smutných spominenkach a sebaľútosti. Môže prísť, nebojovať s tým nasilu, ale nechať odísť. Aj keď príde úzkosť silnejšia, vtedy je lepšie si ľahnúť a nechať ju vojst do seba a nebojovať s ňou. Prejde stiahne bolí ako sviňa, raz som sa aj pomočil pri nej, ale nechal som ju vojst a odísť a ona po pár minutach odišla. Pusti si pesničku Maj sa rád od Elánu. Skvela vec pre úzkostných ako sme my.
@slovakboy to je možné teda neviem či to bol spúšťač ale teraz keď nad tým rozmýšľam tá v poslednej dobe som videla a počula veľa zlých správ čo sa deje okolo tak to možno tiež prispelo k tomuto nidky predtým som to totiž nemala až teraz, každopádne ďakujem veľmi za rady ❣️
@anonym_autor u mňa to bol jeden z prejavov OCD. Z vlastnej skúsenosti ti radím, nestrácaj čas vyššie spomenutými radami, ale rieš to s odborníkom čím skôr. Tiež som sa najprv snažila zbaviť sa tých pocitov "svojpomocne", ale prešlo to časom do iných, oveľa horších prejavov. Pomohli až lieky, ale to už som mala veľmi rozvinuté OCD. U teba možno bude stačiť len psychológ, ak to začneš riešiť hneď.
@katarinaschober v ten rok si mala aj pauzu z prace alebo si sa toho snažila zbaviť popri robote?
@slovakboy bola som doma asi 2 tyzdne
@slovakboy bola som doma asi 2 tyzdne
@katarinaschober to bolo málo. Možno preto ti to prerastlo do tej diagnózy. Po atakoch treba ostať doma až doma sa prejavia úzkosti v pravdivé forme a sile ale len doma a v klude majú šancu sa liečiť. Samozrejme s podporou rodiny a po mesiaci aj s prechádzkami a jednoduchými aktivitami. Až keď nemáš úzkosť tri týždne v kuse tak môžeš ísť do prace. Taká je moja skúsenosť.
@katarinaschober to bolo málo. Možno preto ti to prerastlo do tej diagnózy. Po atakoch treba ostať doma až doma sa prejavia úzkosti v pravdivé forme a sile ale len doma a v klude majú šancu sa liečiť. Samozrejme s podporou rodiny a po mesiaci aj s prechádzkami a jednoduchými aktivitami. Až keď nemáš úzkosť tri týždne v kuse tak môžeš ísť do prace. Taká je moja skúsenosť.
@slovakboy prosím ťa, viem, že to myslíš dobre, ale nedávaj takéto rady niekomu, koho presný stav a diagnózu nepoznáš. U mňa práve to, že som zostala doma, ešte zhoršilo prejavy. Pretože doma som mala pocit, že som v " bezpečnom prostredí", a tým pádom má tieto pocity neprenasledovali. O čo dlhšie som však bola doma, o to horšie sa mi potom vracalo "späť do sveta medzi ľudí". Na zastávke, v autobuse, v obchode,... úplne všade ma prenasledovali tieto pocity. Psychologička mi povedala, že je práve potrebné sa takýmto situáciám vystavovať, bez toho s tou úzkosťou nie je možné bojovať.
@slovakboy prosím ťa, viem, že to myslíš dobre, ale nedávaj takéto rady niekomu, koho presný stav a diagnózu nepoznáš. U mňa práve to, že som zostala doma, ešte zhoršilo prejavy. Pretože doma som mala pocit, že som v " bezpečnom prostredí", a tým pádom má tieto pocity neprenasledovali. O čo dlhšie som však bola doma, o to horšie sa mi potom vracalo "späť do sveta medzi ľudí". Na zastávke, v autobuse, v obchode,... úplne všade ma prenasledovali tieto pocity. Psychologička mi povedala, že je práve potrebné sa takýmto situáciám vystavovať, bez toho s tou úzkosťou nie je možné bojovať.
@anonym_c46971 to máš pravdu ale nábehy na úzkosť alebo atak sú z preťaženia a potrebuje nejaký čas zastaviť. Tiež ma to chytalo v obchode keď som už nabiehal na stabilnú fázu. A ozaj mi to pomohlo že v jedom obchode ma to chytilo a potom už nie. Už iná situácia to spustila. Ale to boli už len také doladzovačky a krásne sa to dalo zvládnuť. Hlavný čas akútnej úzkosti som musel byť doma a v kľude. Postupné záťažovanie je potom potrebné. Ako pri zlomenine. Aké máš pravdu, autorka musí ísť k lekárovi. Ja len radím podľa seba a ozaj asi to nemusí každému sedieť. Nič z toho čo som písal by ti vtedy nepomohlo?
@slovakboy prosím ťa, viem, že to myslíš dobre, ale nedávaj takéto rady niekomu, koho presný stav a diagnózu nepoznáš. U mňa práve to, že som zostala doma, ešte zhoršilo prejavy. Pretože doma som mala pocit, že som v " bezpečnom prostredí", a tým pádom má tieto pocity neprenasledovali. O čo dlhšie som však bola doma, o to horšie sa mi potom vracalo "späť do sveta medzi ľudí". Na zastávke, v autobuse, v obchode,... úplne všade ma prenasledovali tieto pocity. Psychologička mi povedala, že je práve potrebné sa takýmto situáciám vystavovať, bez toho s tou úzkosťou nie je možné bojovať.
@anonym_c46971 súhlasím s tebou. Tiež nemam dobre spomienky na liecbu doma.. Nebolo čo riešiť, žiadna práca, ktorá by zamestnala mozog. A ten si teda šiel.. Tie pocity boli šialené.. skončila som na liekoch, strašne ma to ubíjalo. Mne paradoxne pomohol kolektív (úzka skupina ludi) a cvičenie. Zamestnať hlavu, ale potom aj umožniť po praci vypnúť..
@anonym_autor ahoj pred 20 rokmi som mala to čo ty panicky som sa bala odpadnutia potom som uz ani vonka nechcela chodit no pomohlo mi na to ad citalec po rokoch to same preslo chce to cas a lieky
@katarinaschober to bolo málo. Možno preto ti to prerastlo do tej diagnózy. Po atakoch treba ostať doma až doma sa prejavia úzkosti v pravdivé forme a sile ale len doma a v klude majú šancu sa liečiť. Samozrejme s podporou rodiny a po mesiaci aj s prechádzkami a jednoduchými aktivitami. Až keď nemáš úzkosť tri týždne v kuse tak môžeš ísť do prace. Taká je moja skúsenosť.
@slovakboy mas pravdu u mna bol Problem ze som sa bala sama doma kedze zijem v zahranici rodinu tu nemam a muz pracuje
@slovakboy mas pravdu u mna bol Problem ze som sa bala sama doma kedze zijem v zahranici rodinu tu nemam a muz pracuje
@katarinaschober a prišla si po tom roku trápenia k psychiatrovi a pomohlo ti to? Ja keď som bol sám doma a manželka v práci a deti v škole, tiež to bolo veľmi ťažké. Po čase som si našiel kamaráta s ktorým som chodil na prechádzky poobede. Ale až neskôr, najprv som chodil poctivo na prechádzky sám a ledva som sa vliekol. A nezniesol som niekoho pri sebe. Nezvládal som niekoho príbehy počúvať, alebo na ne reagovať. Potom prišlo trénovanie rozhovorov, dlhšie prechádzky, už som mohol nejaké fknihy čítať. Najprv jednu stranu, potom dve atď. Ale to až potom ako som sa liečil sám doma v tichu - muselo dôjsť k liečeniu. Vikendy boli super keď bola rodina doma. To som mal tiež úzkosti, ale nebol som sám. Takze ťa chäpem, že keď si bola v zahraničí sama doma a manžel v práci, muselo to byť ťažké. Ja som na jednej strane nemohol nikoho pri sebe mat, dokonca ani rodičov, iba ženu a deti. Na druhej strane som sa samoty bál a spúšťala mi úzkosti. Preto si teraz myslím že úplne najlepšie je mat niekoho blizkeho počas liecby pri sebe. Hoci bude vo vedľajšej miestnosti, ale viem, že je tam a kedykoľvek je po ruke a príde pohladkať pochopiť. A potom, keď prejde to najťažšie, tak začnem sa otvárať svetu a vystavovať sa jeho záťaźi. Lebo ozaj aj to treba.
@anonym_autor ako sa ti darí?
@anonym_autor ako sa ti darí?
@slovakboy už lepšie najstastie, ja som hneď na druhý deň ako som toto písala musela ísť do práce a musím povedať že ten deň to bolo dosť náročné ale odvtedy to už šlo len lepšie a lepšie, začala som si zapisovať keď ma to chytilo že ako sa cítim a čoho sa vlastne bojím a to mi dosť pomohlo cize teraz je to fajn len sa bojím ísť na to miesto kde mi to celé začalo na Tom musím ešte potrebovať, ale pre istotu aj tak idem ku doktorke aby sa to náhodou nezhorsilo
@slovakboy už lepšie najstastie, ja som hneď na druhý deň ako som toto písala musela ísť do práce a musím povedať že ten deň to bolo dosť náročné ale odvtedy to už šlo len lepšie a lepšie, začala som si zapisovať keď ma to chytilo že ako sa cítim a čoho sa vlastne bojím a to mi dosť pomohlo cize teraz je to fajn len sa bojím ísť na to miesto kde mi to celé začalo na Tom musím ešte potrebovať, ale pre istotu aj tak idem ku doktorke aby sa to náhodou nezhorsilo
@anonym_autor ak nemusíš nechoď na to miesto. Pôjdeš až neskôr. Ani tu o tom mieste nepíš a nehovor nikomu. Teraz by sa ti to malo posilňovať a mala by si sa stávať robustnejšou. Nezľakni sa, keď nejaký deň bude horší. V práci si mala zákmity, že si musela zastaviť a podýchať a toto si si zapisovala? To je ok. To je to vystavovanie sa únosnému stresu, ktorý posilňuje. Dá sa to v tej stabilizačnej fáze.
Môže ťa poslať k psychológovi. Každopádne to rieš, v dnešnej dobe to je bežná vec, každý druhý človek toto máva.