Ako riešiť psychické problémy bez liekov?
ahojte.. chcela som sa objednat ku psychologicke, lebo mam (okrem ineho)sluchove halucinacie, ze sa citim psychicke zle a povedala ze mam ist na psychiatriu, ale ja nechcem lebo mi predpisu len lieky.. nechcem brat lieky, lebo moja mama je zavisla na liekoch(ma schizofreniu) uz sa viac krat predavkovala a museli jej vyplachovat zaludok, mam na to zle spomienky z detstva a nedopustim aby toto zazila aj moja dcera.. citala som ze to nemusi byt len schyzofrenia, ze to moze byt sposobene aj dlhodobym stresom, co ja mam uz roky, byvam u svokry uz 10 rokov a necitim sa tu dobre, necitim sa byt doma, uz ma viac krat vyhodila, naposledy aj s mojou vtedy 8 mesacnou dcerou, 3 mesiace som bola v pilodnajme (bez manzela, on ostal tu - preco, to je dalsia tema) citim sa byt neprijata, nemoze tu prist moja rodine, lebo vraj v jej dome nema co robit moja mama.. no k veci - chcela som ist k psychologicke, neda sa tak som volala psychiatricke a ze ked som uz bola niekedy u ineho tak musim ist tam, bola som pred par rokmi k psychiatricke kvoli inym veciam a nebola som s nou spokojna, vyzerala ze na niecom fici uplne omamena bola, takze k nej nechcem ist.. tak co mam robit? zhorsuje sa mi to, denne pocujem kroky, smiech, volat moja meno, plakat malu ajked je v skolke, mam pocit ze mi uplne sibe, kazdy den placem uz to sama nezvladam potrebujem pomoc
No podla mna je preteba v prvom rade nezdrave byvat v takomto prostredi. Ked ty si nespokojna tvoje dieta to citi a je to an prenho skodlive. (Viem o com hovorim). No a dala by som si aj otazku co taky manzel? Ze ti nerozumie a nesiel stebou byvat kvoli domu..pises ze ta to do dnes boli.... ja som nechcela aby moje dieta vyrastalo v takomto prostredi...cize aj tvoja svokra aj manzel ta vydieraju citovo...a toto vidi aj tvoje dieta a prenho to bude prirodzene. Aj ja mam takychto rodicov, ale zoprela som sa a hlavne teda kvoli dcere, s rym rozdielom ze manzel stal primne. Vedela som ze ak necham rodicov aby somnpu manipulovali budem nestastna aj ja ale aj moj manzel a aj nasa dcera. Nechcela som aby dopadla takto
Ked si najdes noveho psychiatra (a ano mas narok ist kamkolvek, ale sama viem ze ako nekalo sa psychiater vyhraza a manipuluje, takze manipuluju uz aj stebou ze ta odbili,vobec ti nepovedali pravdu) ...ale ked aj tak predpokladam ze ta da na tabletky.... cize to si napisala ze nechces, ak ale nebudes riesit tento stav naozaj je to nebezpecne, aj pre tvoje dieta. Nad moznostou odstahovat sa si nepremyslala? To vazne cely zivot chces dennodenne vstat z postele a necitis ze si doma, ze si stastna doma, len preto aby tvoj manzel zdedil dom? Ak je jedinacik...tak ho zdedi tak citak- (teda mal by) ...no a ked ma surodencov tak never tomu ze ho zdedi len preto lebo tam byval cely zivot. Vobec to neni lahke, hocico ti poradime, ty si strojcom tvojho stastia. Ale je super ze svoj stav chces riesit. Sadni si v klude niekde (nie "doma") a popremyslaj, co je preteba dolezite. Drzim ti palce hocjak sa rozhodnes aby to rozhodnotie bolo preteba prijatelne. A teda nesudim ta alebo nieco take a ani ti nechcem kafrat do zivota ak zostanes tam kde si a budes to riesit tabletkami je to tvoje rozhodnutie a je to iba tvoja vec.
@adaluc338 chcela by som odist ale bez manzela neodidem, dcera ho zboznuje nedopustim aby vyrastala bez neho, ja som vyrastla bez otca zomrel ked som bola malicka toto jej neurobim.. keby som nemala malu tak som pravdepodobne uz davno rozvedena, aj napriek tomu ze ho milujem ale nezniesla by som jeho mamu, znasam to len kvoli malej
Čiže nejaký posun tu bol k lepšiemu. Problém je teda asi v tebe, že cítiš krivdu a nevieš odpustiť. Keď sa ti to podarí, postupne sa dáš do poriadku. Nemyslím si, že máš schizofréniu. A čo sa odpustenia týka, treba si uvedomiť, že neodpúšťas svokre kvôli nej alebo že tým potvrdzujem, že má pravdu, ale kvôli sebe, svojmu vnútornému pokoju a zdraviu. Nielen duševnemu, ale aj fyzickému. Nemusíš jej ani o tom hovoriť, že si jej odpustila, ani tvojmu mužovi, ani sa ospravedlňovať. Napíš si na papier, čím ti ublížila a nad dresom ho spal. Týmto to ukončis. Možno sa občas k tomu ešte v myšlienkach vrátiš, ale tých myšlienok bude čoraz menej a budú menej časté. Len si opakuj, že jej odpúšťať kvôli sebe. Niekedy tiež pomôže vedieť, prečo to daný človek robí. Občas je to napr. preto, lebo berie lieky, ktoré mu zaťažujú pečeň.
Tvoje duševné zdravie je teraz najdôležitejšie keďže si pravdepodobne aj zdedila po mamine problémy zo psychikou ak nechceš brať lieky musela by si zmeniť v prvom rade seba a keďže píšeš že si sa vrátila do prostredia kde sa necítiš dobre nikdy sa namiesto sama vyliečiť. Potrebuješ radikálnu zmenu. To je na dlhú debatu ale porozprávať z odborníkom sa musíš inak môže hroziť že svokra z manželom sa ťa zbavia tým že ťa zavrú na psychiatrii a malú ti zoberú. Musíš sa postaviť na vlastné nohy
Len je tu ešte jedno "no go", a síce, že ťa nemôže prísť pozrieť tvoja rodina. O tomto by som určite hodila reč s manželom. Pokiaľ si domov voláš rodinu na návštevu a tvoja rodina je slušná, neexistuje, aby ti to zakazovali. Ono je síce pekné, že chceš, aby dcéra mala otca, ale ruku na srdce, naozaj chceš, aby toto považovala až vyrastie, za niečo normálne? A ak si nájde chlapa, ktorý ju donúti chovať sa k tebe rovnako, ako ty k svojej mame, t.j. nebudeš ju môcť ísť pozrieť, ani svoje vnúčatá? Ja by som sa na tvojom mieste rozviedla. Možno si potom nájdeš iného muža, ktorý ťa bude naozaj hoden a ktorý bude mať rád aj tvoju dcéru. A aj keď sa rozvedieš, stále môžeš nevhať dcéru, aby si budovala svoj vzťah s otcom. S rozvodom predsa nezomrie. 😀
Milá autorka tohto článku, lekári bežne porušujú zákon (napr. nechcú ťa prijať) tak môžme aj my, 🤷🏼♀️ objednaj sa k novému a nepovedz že si už niekedy u psychiatra bola, oni si to nemajú ako zistiť. 🙂 Pekný deň a veľa šťastia.
Neboj sa liekov. Viem, ze maju zlu povest a mali zly vplyv na tvoju mamku, ale aj medicinska veda a lieky sa casom vyvijaju a ak sa ti nastavi dobra liecba, mozes zit spokojný život bez priznakov. Práve kvoli tvojim deťom je dôležité to neodkladat, lebo ak sa to nepodchyti včas, bude to len horsie. Hovoris, ze si dlhodobo pod stresom, urcite to ma vplyv na tvoj psychicky stav- to moze tiež znamenať, ze by ti mohlo stačiť brat lieky len nejaky čas nie dozivotne, kym sa zastabilizujes. Geneticka predispozicia je ale vazny faktor pre vznik schizofrénie, a prave preto nesmieš odkladať návštevu odborníka. Je však velmi dôležité natrafit na dobreho psychologa a psychiatra, aby ti dobre nastavili terapiu a lieka. Mozno to skutočne nebude schizofrenia, len preťaženie, ale musis to riesit. V ktorej casti Slovenska sa nachádzaš? pýtam sa, aby som ti pripadne vedela odporucit dobrého odbornika. Zvladnes to, drzim palce.
Tvoj stav sa ale nezlepší, pokial neodides z prostredia, ktore ti ublizuje. Tvoj muz by si mal vybrať, ci chce zdravu manželku alebo byt stále nalepeny na mame.
Autorka, ak je tvoj stav nie na psychiatra, máš reálne tri možnosti: 1. Zotrváš v danom stave, čo ale nechceš. 2. Akceptuješ daný stav, s čím ti síce psychológ môže pomôcť, ale sama vieš, že to možno potrvá roky a bude stačiť nevinná poznámka svokry a si tam, kde si bola, alebo ešte o pár krokov vzad. 3. Zmeníš to. A tu máš 3 možnosti: A) Zmeníš svokrovcov. B) Zmeníš manžela a odsťahujete sa. C) Odídeš. A) je podľa mňa málo pravdepodobné. B) Skús sa pozhovárať o svojich pocitoch s manželom. C) je podľa mňa správne.
@kosatka33 manzel o mojoch pocitoch vie.. uz som mu viac krat hovorila ze chcem ist byvat inde, hovorola som to uz aj pokojne, aj s hnevom, aj s placom, vie o tom ze tu nechcem byt, ale na mojich pocitoch a mojom nazore nezalezi.. nikomu.. uz som to vzdala.. vratila som sa sem s tym, ze budem od svokry zvlast, mam svoju kuchynu, svoju kupelnu, cez 2 roky som so svokrou nehovorila ked som sa vratila.. je to lepsie ako bolo, netvrdim ze nie nechcem byt nevdacna, ale stale mi to nejak nestaci, ma kuchynu hned vedla mojej.. vadi mi ublizila mi neviem jej odpustit, najhorsie je asi to ze si neprizna chybu, stale si za tym stoji vobec to neolutovala a len cakam kazdy den kedy to urobi znova