Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@bambulka05 som rada,že si sa aspoň ty odhodlala cvičiť,uz sme si o tom pisalu,o našich kileckach,aj ja sa uz musim rozhybat,u nas je expreska,da sa tam kedykoľvek ist,no nie presne u nas na dedine,ale v meste,chodim tam na kozmetiku,oni tam maju aj cvičenie,aj poradkynu na vyzivu,aj trenerku,tak preco neskusit,ja ucim len do 12.35,tak kľudne mozem chodiť,najhoršie je,ze potrebujem ist autobusom,lebo este nesoferujem,hoci mam vodicak abola som aj na kondičné jazdy,chcela by som automat,mne to s tou pakou nejde,ale mame doma feliciu kombi a manzem ma citroen grand picasso,na tom by som nešla,he pre mna velky a felicia je uz stara,skúšala som na nej v jeseni,celkom to šlo,ale sama by som adi nesla,musím si presadit ten automat,budem ho sice musiet zobrať na splatky,ale ked sme splatili citroen,tak splatime aj moje auto,potom mi bude jednoduchsie ist cvičiť
@esselte aj ja som pribrala,ono sa tie lieky stále upravujú a smerom hore...Liečim sa 9rokov,všetko dodrziavam a neverím tomu že sa dá z toho úplne vyliečiť,aspoň ja..Do práce už nechodím,no je to ťažké..Ale som samostatná ešte že aspoň tak...Mám 48 rokov..Ale stále verím že to bude lepšie..
@slavkasobanska ste na invalidnom dôchodku?
@eliska13 veď preto som poziadala o prehodnotenie aj lekárka mi to kazala ...Takže uvidíme,lebo do práce to nevidím ružovo.. Robila som v chránenej dielni no prepustila má keď som prišla z PN ky,...To je na dlho..
@agentkazs ano bude to 6 rokov... Polovičnom
Ja sa liečim aj neliečim cca 10 rokov, obdobia s liekmi a obdobia bez....ale staci, ze pride nejaka stresova situacia som v tom az po usi....no najvacsi strach mam z diagnoz...saliem , saliem, lebo ja vidim len tu konecnu diagnozu, same tragicke scenare....prepadne ma taky strach, ze neviem nic ale nic robit, ani z postele vstat, a mam tuzbu umriet...lebo takto prezivat zivot, a nie ho zit, ja dalej uz nechcem....nevladzem...
@slavkasobanska Ahoj Slávka, môžem sa spýtať ako to prebieha? Ja som v starostlivosti psychiatra cca 6 rokov. Z toho som raz marodovala mesiac, a teraz čerpám PN - ku, predpokladám tak cca 3 mesiace. Mala by som nárok na niečo? Myslím , ako to funguje ak by som chcela požiadať o ID? Mala by som vôbec nárok na niečo? Nie že by som chcela, ale ak náhodou......Teraz čakám na výsledky otca, mamy....ak to bude zlé, nezvládnem to. Dobre, že som práve na PN. Tak veľmi by som chcela pracovať, ísť , dalej......len teraz si hľadať prácu????? Ani by som nezvládla rozmýšľať na novými vecami, ktoré každé zamestanie vyžaduje......Aj keď by som tak veeeeľmi chcela. Plány sú jedna vec, realita ma položí k zemi......
@tslobik ahoj,..no neviem ako často chodiš ku psychiatrovi a aku maš diagnozu,...ja som na stredne tažku depresiu mala narok na ID,....opýtaj sa lekara a pripadne možeš požiadat o ID ved nič nestratiš,..ked si to podaš..len musiš mat spravy za 12 mesiacov od psychiatra,psychologa,no a ked maš aj ine zdravotne problemy tak aj to musiš všetko dokladovat,..a to ti vypiše tvoj obvodný lekar,najlepšie s nim sa porad...
Ja chodím raz za cca 3 mesiace. Dg. mám depresiu....ale neviem presne. Z čoho sa počíta Id? Vôbec o tom nič neviem, ani ma to nezaujímalo. lebo ja pracovať chcem.....Len musím mať niečo, čo ma nebude príliš stresovať.....To je dnes asi beznádejné......Ja prácu potrebuje, nejakú, kľudnú......Ale kedže sa liečim u psych. cca 7 rokov, možno by som mala nárok na niečo....
@tslobik tak to skús a daj si žiadosť,obvodný lekár ti to vypíše...
@slavkasobanska Ďakujem.
Mne by sa celkom páčilo, ak by sme sa poniektoré mohli reálne stretnúť......Raz tu také voľačo padlo.....ale to bolo dááááávno. Jedna vec sú lekári - psychiatri, psychológovia a pod......Ale niet nad konkrétnu, osobnú skúsenosť, stretnutie.....to možno dá človeku niečo naviac......Aspon mne osobne pomáha ak stretnem niekoho s podobným osudom a môžem sa donekonečnaaaaaaa vyrozprávať s pochopením samozrejme.......Bolo by to naozaj fajn, keby sa také niečo dalo................Získať rady, skúsenosti, motiváciu, podporu a rozdávať ju ďalej...........Niečo konkrétne, čo ľuďom, matkám, ženám ako my pomôže.....Ja osobne by som to prijala......A určite formou nejakej chaty, proste relaxácia, neviazanosť, nič upäté, voľnosť, žiadne komplexy a strach z niečoho nevhodného.....Proste, čo na srdci, to na jazyku, bez akýchkoľvek bariér......veď táto naša dg. nemá mať bariéry, niečo, čoho by sa mal človek ostýchať, nebodaj hanbiť. Proste všetko dovolené.....bez hraníc. Vedela by som si takýto víkendový pobyt predstaviť. Viem, že pre mnohé je to nepredstaviteľné nákladné - veď sama som prišla o zamestnaie a rozmýšľam ako vyžiť, ale psychika nie je luxus. Je to význámná vec, ako sa posunúť ďalej.....A možno keby z nás niektorá vedela niečo zabezpeiť......, možno aj ja dajmä tomu........
Veeeeľmi by ma to potešilo, možno pre začiatok menšia skupinka......Ja som tiež vo finančnej tiesni.....Jeden školkár, jeden stredoškolák z manželovho vzťahu, ale v našej opatere. Môj muž štandardný, skôr podštand. príjem a ja???? Momentálne bez práce, resp. na PN, čiže ľudovo, z ruky do huby...Kašlem na to.....Len to ma štve, že otec je onkolog. pacient, teraz moment. má nový zlý nálet. Mamu čaká operácia s nejasným onkolog. výsledkom......Ja žijem v dedine bez známych, priateľov, kamarátov, bývalých super kolegov.....Proste celé zle. Sú dni, kedy sa neviem vyhrabať z postele a najradšej by som život prespala.....Ale ak by vyšlo niečo podobné, čo by som chcela - skupinka nás - s podobným osudom, ktoré sa liečime u psych. bola by som šťastná a možno by som ja, ako aj možno vy ostatné našla nový smer v živote. Priateľstvo, bezhraničné. len tak.....to je dnes vzácnosť...Proste nechcieť nič za niečo.......Také vzťahy ak niekto má.....výhra na celý život.....Ale koľko je takých????? V dnešnej dobe.....Aj z toho mi je smutno. Nezištnosť.......toto slovko je čím ďalej, tým viac vzdialené v spoločnosti.....Ak niekto pri sebe má takého človeka - klobúk dolu, blahoželám a úprimne - aj keď by sa to nemalo, závidím.......Rada by som pre nás niečo podnikla, len tak....neviazane.....určite verím v to, že by to bolo prospešné.....pre nás, ženy, matky, partnerky, zamestnank......Len škoda, že mnohé z nás limitujú práve tie nešťastné financie........
Ktovie....keby som v najbližších dnoch navrhla víkend niekde na chate......koľké by mali záujem......?????? Opovážlivé??????
@tslobik tak ja by som sa rada stretla, myslím že na začiatok by stačilo posedieť si na pár hodín. ČO tak Piešťany?
baby ked tu citam ako cvicite,tak len tisko zavidim,samozrejme v dobrom. Ja nevladzem chodit, mam strasnu slabost v nohach s pocitmi ze mi idu ochrnut, do toho krce a mravcenie miestami. Mala to niektora z vas v zaciatkoch? mna to uz trapi velmi dlho a zatial ziadnu pricinu nenasli.
ahojte dievcata,tie ktore beriete rivotril,beriete ho pravidelne v tu istu hodinu a v jednakych davkach?dakujem
@slavkasobanska ja si tiež myslim,ze sa z toho neda uplne von,ked to tu citam,tak kazda sa vratila po case k ad,musíme s tym zit,ja by som sa chcela zbavit benzakov,ake nedari sa mi
@slavkasobanska akú pracu si mala predtým?
@esselte ja som robila v chránenej dielni,ale bola to náročná práca,predaj profesionálnej techniky gastrozariadenia....,,a šéfka mala predsudky voči ľuďom čo majú psych. problémy...Tak má prepustila...
@slavkasobanska no,super postoj,škoda,že ľudia nechápu,že v dnešnej dobe je to normálne chodiť k psychiatrovi aj na terapie,nemáš za čím ľutovať,nebola velmi inteligentna,nechcela by som robit pod takou šéfkou,ktora nerozumie problémom ľudí,mala by ta este podporiť a nie prepustit,antidepresiva beru aj lekari,pravnici,osobne jedneho pravnika poznam a nie je to urcite dovod na prepustenie,skus si najst inu pracu,nie velmi náročnú,je lepšie ak chodíš do práce,nevzdavaj to kvôli jednej takzvanej šéfke,určite si to viac pripustas,ze ta nikam nevezmu,ale nie je to pravda,doma byť nie je tiez ziadna výhra,potom sa len pozorujes,viem to podľa seba,je lepšie medzi ľuďmi
Milé dámy, maminy, manželky.
Som síce muž, ale som veľmi vďačný za tento blog, ktorý približuje to všetko vnímanie vášho vnútorného sveta. Vďaka Vám som si uvedomil, že človeka ktorý si prešiel, alebo teraz prechádza akýkoľvek druh debky a úzkosti😲😖😂🙈🙉 vie pochopiť najlepšie asi len človek, ktorý si tým už prešiel, alebo tým prechádza.
Na jednej strane ste vy ženy tak iný svet emócií a pocitov. Ale na druhej strane ste tak dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou života.
Som muž ktorý neberie žiadne AD alebo benzáky. Navštevujem moju psychoterapeutku asi dva roky. Ale pravdupovediac od detstva mám problémy, ktoré sa snažím nejak prejsť vďaka Matke Prírode a najmä ľuďom, ako sú moje víly, moji dobrý známi a môj 7 ročný syn.
Veľmi sa mi páči vaša myšlienka možností si urobiť spoločné stretnutie ľudí, ktorý sa snažia nájsť cestu, alebo možnosť urobiť život lepším🙂. Áno financie sú tak veľkým nezbedníkom aj dnešnej doby a človek miesto toho aby žil, tak sa snaží aspoň prežiť.
Chcel som len povedať, že stretnutia aj v malých skupinkách, je super možnosť nájsť pochopenie, a možno aj poznanie skúsenosti, ktoré by mohli pomôcť aj vylepšiť život.
Píšem to preto, pretože mám napríklad známych, ktorým pomáham s rekonštrukciou domu. Je to manželský pár, ktorý si prešli tiež divokým detstvom. Počas dňa robíme a podvečer si sadneme von do záhrady, a keď prší tak vo vnútri, a debatujeme o našich divokých životoch. Je to dosť otvorený rozhovor, ktorý je niekedy oslobodzujúci. Spočiatku to nebolo až tak úspešne, pretože každý máme rôzny pohľad na život, a na pochopenie jeden druhého sme potrebovali aj ten nejaký čas. Ale snaha mala úspech, pretože je tak príjemné, keď spoznáte v živote niekoho podobného a necítite sa tak sám. Je nás viac, ktorý potrebujeme vedieť, že nie sme až tak samí. Vždy som videl vôkol silných dokonalých ľudí a ja som mal pocit hanby, že som, aký som.
Potrebujeme mať aj známych, ktorý si prešli nejakou divokosťou a vzájomné stretnutie môže byť terapiou, ktorá je oslobodzujúca. Takže tá myšlienka malej skupinky, ktorá by sa mohla v rámci možností občas stretnúť, ja si myslím je fajn👍 nápad.
Milé dámy, prajem vám zatiaľ čo najpríjemnejší🌞 čas.
A Ďakujem Vám za možnosť poznať váš svet tak trošku inak. Vďaka.
@iva160 ja tiez hned volám alebo rovno idem za lekarkou,niekedy nie je nadšená,ale myslim,ze na to tam je,ak mije zle,za kym mam ist?