Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?

@femme1308
Škola, operácia, malé dieta....veď to je dosť na psychiku si šikovná neboj sa zase bude dobre!každá z nás má obavy, že už nebude dobre, lieky nezaberú som k ničomu.Vela ľudí má psychické problémy možno by si sa čudovala koľkí čo ich vidíš na ulici berú lieky na spanie, úzkosti
Nie sme menejcenné sme len precitlivele empaticke a nezvládame stres a tlak a možno sme na seba prísne perfekcionistky🙂

@montemotherone Ano, s tym by si ju asi nepotesila.
Mna uz velakrat napadlo, ze mnohe svokry mozu nevesty nemat rady aj preto, ze jednoducho zijeme inak, urcite sa snazime zit dobre a ony to nepriamo mozu vnimat ako kritiku, ze sa snazime byt lepsie ako ony, pritom my to nerobime kvoli nim, aby sme ich provokovali.
Co uz.

@kk77 jasne že chcem byť šťastnou mamou ktorá je pyšná keď sa darí manželovi aj dieťaťu aj svoje postupy oceniť. No teraz nevládzem ani len vstať z postele, upratať bežné veci, navariť obed, neviem sa zaradiť bežne do života.
Ano neviem sa vyrovnať s tým že musím užívať AD ja som ich chcela vysadiť a teraz to popravde aj troška ľutujem mne diagnostikovali úzkostný depresívnu poruchu. Proste ked je niečo z úzkosti skĺznem do depresie. Čaka ma ešte operácia dr mi dal oxazepan pol ráno pol večer že si myslí, že to je len z operácie no nemyslím si že to bude tým. Ty si mala aké dlhé pauzy medzi bez liečby? A chodíš do práce zvládaš to všetko? Ako sa to všetko začalo u teba?

Ahojte baby, nemali ste pri znizovani AD problem s bolestou hlavy ? Postupne som znizovala na polovicu, polovicku uzivam uz mesiac a stale ma trapi bolest hlavy. Je to taka tupa bolest hlavy a skoro kazdy den 😔

@eliska13 ďakujem za povzbudenie no ja som taká od malička proste všetko musím mať na poriadku príliš veľké nároky mám na seba bojím sa zlyhania, bojím sa že ma nepríjmu do kolektívu aj, keď osobnú skúsenosť s tým nemám. Diagnostikovali mi úzkostný depresívnu poruchu. Proste príde obava úzkosť a upadám do depresie až neschopnosti niečo robiť. Je to hrozné. pocit menejcennosti z dôvodu, že ak som vonku že si myslím, že ako super žijú ľudia, a ja sa musím trápiť takýmto životom. Psychoterapiu navštevujem veľa krát ma nasmerovala len nieje 7r veľa? Všade sa píše 25sedení no na tých 25 sedení som sa poriadne ani neuvoľnila ani neotvorila voči psychologičke. áno išlo to tak že škúšky o 5dni operácia to som ešte bola vo fáze vysádzania AD potom leto v septembri som vysadila a 13okt som sa dozvedela že ďalšia operácia vtedy som sa zobudila s hrozným pocitom tlakom na hrudi obliala ma horúčava v noci, búšenie srdca nejak som to rozchodila mala som o 3dni psychoterapiu pomohlo mi na týždeň medzitým som sa dozvedela že idem pracovať síce až o mesiac, a po týždni úplný prepad. o týždeň piatok mám psychiatra. 1,12 nástup do práce ale asi nenastúpim bojím sa ako ma príjmu to mi ani lieky nezaučinkuju nič. Som sama zo seba zúfalá nešťastná. U muža mám podporu on mi vlastne pomohol vybavil psychiatra prvý krát stále mi hovorí ale veď čo no tak budeš brať AD koľko ľudí je čo berú aj iné lieky lebo musia. Len ja upadám tak že radšej by som brala rakovinu ako toto. Viem je ho hrozné čo teraz píšem ale to sú moje terajšie pocity. Hanbím sa zato no v hlave mám teraz myšlienky katastrofálne.
Koľko krát si sa snažila vysadiť AD ty a na ako dlho u mňa prvý krát mesiac a cítila som už prvé príznaky čakala som ešte mesiac a naspäť AD a druhýkrát po mesiaci tiež. A brala si aj počas tehotenstva?
A zabrali ti rýchle? ja užívam sertralín 50mg teda brala som prv serlift a potom sertralín serlift sa prestal vyrábať.

Ako dlho vám trvalo ak ste opätovne začali užívať AD kým začali účinkovať? teda zmysli pocity úzkosti nespavosť pocit menejcennosti neschopnosti a bludné myšlienky?

@femme1308 mám tu istú diagnózu, ale u mňa to neprišlo nikdy až do stavu ležania a,že nevládzem.Ale sama vieš, že to je dočasne.Najvacsiu pauzu som mala pol roka v tom najnevhodnejšom čase, keď sme sa sťahovali a mala som veľký stres.
Ja som taká, ze sama si dopredu niečo znegujem, neverím si vnútorne bodaj by, keď prvé načo myslím a zvládnem to?nezrutim sa?mám zle myslenie nie som priebojna, nikdy som nebola už od detstva ....s psychologičkou sme neprišli na nijaký extra dôvod nikto ma nebil v detstve, nesikanoval, rodičia super len uz vtedy som mala pocit, že všetci sú lepší ako ja a stále si pripadám taká menejcenné.Pritom na okolie a ľudí tak nepôsobim som extrovert milujem ľudí spoločnosť
Len viem, že mám problém so psychikou a vraj sa priveľmi ľutujem povedala psychologicka, a chcem byť dokonalá s čím nesúhlasím
Iba by som chcela vedieť lepšie zvládať stres🙂)a u mňa bol spúšťač vsetkeho,že som začala mať úzkosti, že či nebudem banovat, že mám len jedno dieťa, že kvôli veku nemám čas špekulovať buď teraz alebo nikdy a sama seba som zneistila nezvládnem to budem unavená nevyspata čo, keď sa zrútim kto sa postará o deti....a tým som si najviac ublížila, že kvôli strachu a mojej nerozhodnosti a nemožnosti som to nezvládla.Druha vec je, že mi psychologička povedala, že možno by som tak ci tak neotehotnela a iba sa zbytočne tyram myšlienkami.Vysvetlila mi, že mám miernu depresiu a depresia je zlosť obrátená proti sebe.Ze na koho sa hnevám? No na seba:(
Tak som nejako zlyhala.Bolo to obdobie bez liekov dávala som si asi 2x týždenne pol tbl čo je nič
Začneš brať lieky naberies silu, zmení sa Ti myslenie budeš si viac veriť aj, keď teraz tomu neveríš

@eliska13 to akoby si o mne písala, tiež sa dosť podceňujem s AD je to omnoho lepšie vtedy sa mi niečo asi v hlave prestaví a idem neriešim. Toto si teraz aj ja vravím na 2dieťa som stará mám problémy nezvládnem aby som sa starala o bábätko.
To s tou depresiou to vravela aj mne že vlastne je to zlosť obrátená voči mne. A to treba odstrániť a pozitívne myslieť ja to všetko viem veľa veci mi o mne povedala ja mám aj anticipačnú úzkosť vlastne úzkosť z očakávaného ale ako to zmeniť? niesom schopná to teraz zmeniť. Tiež som teraz v lete bola na pol tbl 2x týždenne. a pozri všetko je späť po vysadení.
A pracuješ teraz či si MD?

@femme1308 Uplne bez liekov som bola 8 mesiacov. Ciastocne bez leikov potom par mesiacov (polovicna davka). No a teraz som rok na tretinovej davke a rok predtym na polovicnej. Zvladam dobre, drzim sa, mam aj vykyvy, ale zatial nic hrozne, dokonca som ustala aj narocnejsie obdobie.
Zacalo sa to podla mna prepracovanim a velkym tlakom na mna z kazdej strany. Teraz zijem ovela jednoduchsi zivot, mam uz aj vacsie deti, celkovo som sa upokojila, doslova stiahla z verejneho zivota. Takto mi je lepsie. Viac sa rozmaznavam a odmenujem. Som sebeckejsia a samostatnejsia. Musela som si vytvorit priestor, bez ohladu na to, ci sa bude niekto hnevat, alebo nie.

@femme1308 do bodky s tebou súhlasím presne taká som aj ja neviem či sa smiať či plakať.Myslim si, že všetci žijú zaujímavejšie, neboja sa ničoho, vedia zosúladiť rodinu prácu...ja som sa 2 roky motala či druhé dieťa či nie výčitky, že moje dieťa nemá súrodenca, že sa nudi, ale to sú len moje domnienky nikdy súrodenca nechcel a ja ani neviem či som chcela či to boli len moje úzkosti že som hrozna, keď sa neviem rozhodnúť ,že som už stará rýchlo sa rozhodni načo čakáš?potom čo, ak ho neprijme budú doma hádky, ako si nájdem prácu, čo ak bude choré no cirkus v hlave,zase na všetko sama muž chodí neskoro....potom vidím kočík a hovorím si veď to dieťa mi dalo zmysel života mala by som ísť do toho....
Lepšie mi bolo po mesiaci liekov
Dostala si strach z nástupu do práce veľa žien to chytí vtedy
Teraz sa tým netráp nastúpis,ked sa budeš na to cítiť.Nerob si výčitky!
Vidíš a,že ľudia sú spokojní a šťastní a koľké sme sa tu stretli🙂)
Nikto na mňa nikdy nekládol vysoké nároky neviem prečo takto reagujem aj, keď som chodila do školy ja som chcela byť dobrý žiak nikto ma nehanbil či rodičia vždy povedali učíš sa pre seba

@kk77 a ako dlho si užívala AD keď si mala pauzu 8mes a potom si sa zas vrátila k AD? a teraz postupne vysádzaš?

@eliska13
taký chaos v hlave mám teraz ja dieťa áno či nie? práca áno či nie? mám prváka dosť ma to stojí námahy odniesť priniesť krúžky.... viem áno môj príjem v rodine tiež chýba nakoľko teraz nedostávam ani 1cent. Ja som sa už aj do práce tešila je to ponuka ktorú som aj chcela lebo po materskej som prišla o predchádzajúce zamestnanie aj z dôvodu že sme sa presťahovali inam a dochádzať to bolo nemysliteľné. Práve že môj chce bábätko on ma strašne rád deti preto aj výčitky že nebude mať súrodenca ja som proste strachopud pri AD ten strach pominie nie úplne ale je regulovateľný teda viem ho ako tak ovládať. Za dieťaťa ja som troška súperila s bratom ktorý bol o niečo lepší a stále som mala pocit menejcennosti a vlastne aj teraz mám výčitky že sa na mňa pozerajú ako na lenivca ktorý nechce robiť. Ale ja mám obavu nového strach úzkosť. Okrem manžela nik nevie že sa liečim a čo prežívam u vás to vedia v rodine?

@femme1308 Asi rok a pol som uzivala. Teraz neviem dokedy beriem 10mg Elicea 2 krat do tyzdna (plna davka je kazdy den 10mg). Takto mi to vyhovuje.

@femme1308 áno aj ja dopredu čakám zle úplne zbytočne veľa x.Len si to neviem usporiadať v hlave všetko mám načítanie z knižiek, od psychologicky vypočuté a neviem to zmeniť.Ja pracujem na pol úväzku dieťa mám už väčšie 9 rokov.Pritom extra problémy nemám iba si ich vytváram.Mna ten pocit, že ráno sa skoro budím som roztrasena neviem čo uvariť na obed, začnem rozmýšľať veď čo, keď mu nebudem vedieť spraviť desiatu, čo ak sa nebudem vedieť postarať úplne zloží na kolena.To viem, že som za hranicou a musím brat liek vo výške 20 mg na mňa to príde tak zrazu.Moj problém je čo ak.....moc rozmýšľam dopredu aké to bude, keď budem stará, keď syn od nás odíde, aku si nájdem inú prácu či vôbec robím to čo ma baví neviem si nájsť miesto
To ma vystraší a krútim sa v kole
Všetky kamarátky okolo mňa majú teraz malé deti to mi nepridáva na pohode a už mám pravdepodobne túto časť za sebou a len sa s tým zmieriť a povedať si nebolo to kvôli mne, a môjmu strachu je to dobre tak ako je.A vlastne nikdy som sa nevedela rozhodovať psychologička to nazvala neviem prebrať zodpovednosť za svoje rozhodnutia

@femme1308 ja som bola dlhšie doma na RD som na dieťa nalipnuta asi až príliš.Zalezi mi na tom, aby bolo navarené všetci v pohode.Jedine v čom som sa našla je rodina.Vie to muž a rodičia.Muz moje pocity úzkosti nechápe, ale nekomentuje je silná osobnosť.Nepozna taký masívny strach.Ja som prežila pred 13 r lúpežné prepadnutie a tam bol dosť spúšťač môjho strachu a úzkosti dlho sa mi o tom snívalo hrča v krku.Psychologicka povedala, že som taký typ mám sa prijať zmieriť byť pokorná stále sa za niečím nehnat, myslieť na seba, žiť svoj život
Je to ťažké neviem to
Napríklad kamarátka mi povie, že dala syna na angličtinu či boli sa kúpať a mňa hneď napadne nemala by som aj ja?podporujeme ho dostatočne, nemali by sme sa mu viac venovať?zase sa začnem spochybňovať
A čo je najhoršie moje dieťa je ako moja kópia ja neplačem doma neľutujem sa vedome nepreberam to s mužom, ale vie čo mi chodí hlavou povie mi, že sú deti čo ich rodičia bijú, nestarajú sa,že čo furt rozmýšľam nad hlúposť ani,že všetko je v poriadku máme čo jesť, kde bývať.Syn je citlivý nie extra priebojný, ale zase dobrý a šikovný v škole páli mu to.Ja začnem rozmýšľať snáď nebude ako ja, čo keď ma tiež úzkosti aj ja som cítila divné, keď som bola malá a nevedela som to pomenovať.so mnou to išlo od detstva taká truchlivost .Žiaľ máme v rodine gen predispozicie babka a teta sa liečili AD boli aj v nemocnici mama si to zažila s babkou.Mne tie divné myšlienky naskakujú v hlave automaticky.Teraz už nie, keď mi lieky zabrali, ale je to tam len potlačené
a potom to vyskočí je to moja súčasť celý zivot

@eliska13 úplne ja riešim veci ohľadom syna že keď odíde teraz nastupil do školy plakal 2 týždne teraz je ok úplne som na neho hrdá ale prežíva zmeny ako ja. Obraňuje slabších aj preto sa pobil v škole. Ako ja nepôsobím úzkostne som dosť aj vybušná. Moja mama sa síce neriešila ale všetko prežívala vnútorne aj tým že za tých čias bola rozvedená ale ona fičí na lexauríne roky rokuce neviem či je to fajn nieje dementná ani zlá teraz ju vnímam úplne inak ako keď som bola dieťa som rada že ju mám ale jej to isto nepoviem nemala by pochopenia. Svokrovcov už nemám zomreli keď sa narodil malý rakovina. Tiež ma napáda ako to bude keď budem v dôchodku ja chcem pracovať naučená som robiť ale neviem sa vynájsť kde pracovať môj ideál by bol robiť z domu to by bolo že parádne. Inak vôbec neviem kam sa nasmerovať čo robiť. Skončila som školu ale bojím sa do tej sféry vôbec ísť. Proste strach mi zväzuje ruky a nedovoľuje mi oslobodiť sa a neúspech ma neposúva ďalej ale beriem ho ako zlyhanie. Psychologička ma v tom podporuje aj my povedala že možno to u mňa bude takto stále s menšími výkyvmi. Lepšie horšie ale ja s tým dosť bojujem hnevám sa sama na seba, otázky prečo čo sa stalo veď sa spamätaj. Nemáme sa zle či už finančne dá sa vyžiť ale môj príjem by bol fajn. Manžela mám fakt akože chápavého vie ma podržať ale nevie čo prežívam povie neboj bude dobre. Aj keď si ani nevie predstaviť ako sa cítim. On je tiež spokojnejší keď som v pohode.
Píšeš že teraz už neriešiš tak myšlienky že AD ich potlačia. Radšej potlačené myšlienky ako toto čo mám teraz v hlave. Pritom keď som užívala AD som aj pracovala síce som potom odišla ale dôvod bol využívanie za 4h v práci a plate 200€ ako ja mám aj celoživotný pocit menejcennosti a pri tých stavoch sa to znásobuje 1000x
Ja len dufam,že správne vychovávam dieťa a nebude úzkostné aj už teraz sa to trocha prejavuje. Ale tak snažím sa že som pre neho oporou asi aj to mi nepridáva.
A ty celách 8r s prestávkami berieš sertralín? aj po vysadení ti stále zabral? Teraz ako dlho berieš? Ak sa môžem opýtať kde pracuješ a zvládaš v pohode ako to vidíš je lepšie ísť robiť alebo byť doma pri tejto diagnóze? Nie preto že nechceš ale preto aby si sa cítila v pohode.

@kk77 ako myslíš že si sa stiahla z verejného života a žiješ si jednoduchší život

@femme1308 a ešte ma niečo napadlo mne sa zdá, že všetko je ťažké,že celá rodina starostlivosť zodpovednosť je na mne.Ja sa dokážem rozprávať s kamoškou čo má 3 deti a opisuje mi ako ju hnevajú bijú sa, nechcú sa učiť a ja hneď v hlave tak to by som nezvládla ja mam aký pohodickovy život a nič nezvládas... psychologička stále mierila na to, že na mňa kládli rodičia primalé nároky, že som žila ako vo vaticke a príde problém a bum.Ale s týmto nesúhlasím ja som od detstva doma upratovala, bola samostatná s deťmi chodila von nebola som pri maminej sukni.pomahala som s varením...áno asi deti, ktoré prežijú rozvod rodičov, či otca alkoholika či niečo zle sú asi viac ostrieľané problémami.mna všetko zle postretlo až tak v 27 r 3 pohreby lúpežné prepadnutie a začalo mi byť zle.len vtedy to bol panicky záchvat 3x a vtedy som začala brať AD
Najprv som bola u psychológa zopár x a až potom psychiater
2 roky dobre potom tehotenstvo hneď som vysadila po 3 mesiacoch zle znova nasadila celé tehotenstvo som mala výčitky, že som zlyhala a čakala či dieťa bude zdravé.Mne povedala psychologicka,že sa nijako neventilujem, že mám športovať, nemyslieť viac na druhých a dopriať aj sebe.Su ľudia pre ktorých je nová práca výzva tešia sa ja upadnem.nemam rada zmeny aj prácu mám rada monotonnu nie nejaké presuny porady tabuľky veľkú zodpovednosť
Ale psychologička mi povedala, že podceňovanie vlastných úspechov a vyzdvihovanie druhých čo dokázali akí su je klasický znak depresie.
Mne extra nepomohla a chodila som roky s veľkými prestávkami.Stale o Tom istom nemám myslieť dopredu, lebo možno zajtra vybuchne atómová bomba🙂a mám konať, až keď to nastane a nie si robiť horory dopredu, a mám myslieť iba na to, čo viem ovplyvniť teda nemám myslieť na to, že raz moji rodičia tu nebudú...a pod
Včera sme boli na cintorínoch mne to nerobí dobre syn začal rátať z nahrobnych kamenov kto sa koľko dožil a zrazu mami a naša babka koľko má rokov?snáď ešte nezomrie a už hrča v krku.u mňa som začala rátať, že mám 38 r a koľko rokov budem mať, keď to imaginárne druhé dieťa pôjde do školy, či to nie je nezodpovedne mať tak neskoro a pod.....
Aj tebe pribudli starosti prváčik učenie režim všetko so všetkým súvisí do toho jeseň nuda nebratie liekov v plnej výške mne povedala psychiatrická, že september október sú najhoršie mesiace pre pacientov

@femme1308 Bola som dlhe roky predsednicka rod. zdruzenia celej ZS, bola som velmi aktivna, vela som sa naucila, ale bolo to psychicky narocne. Potom som pomahala manzelovi pri foteni, cize akokeby druhe zamestnanie, a tam sa tiez vela pracovalo s ludmi. Uz som pri ludoch opatrna a neustale si musim pripomonat, ze nemusia byt taki ako ja (maju srdce na dlani a radi pomozu, a ze ma neoklamu...) Neprepinam sa a ovela viac sa venujem len mojej rodine.

@femme1308 ja beriem Seroxat nič iné som nikdy nebrala.Teraz beriem mesiac plnú dávku 20 mg čo je aj tak minimum môže sa ísť do 50, ale nikdy som ináč nebrala.No vidíš máš to prežívanie a úzkosti v rodine tak ako ja.Ja som dlho robila z domu, lebo mi bolo ľúto syna, že bude musieť byť v druzine do 17 robila som robila pre známeho papierovačky a pritom mala čas upratať navariť poobede sa naučiť so synom, ísť von venovat sa mu.Nemala som pocit menejcennosti nepotrebujem mať extra príjem pre mňa bolo podstatne, že budeme v pohode.Potom som začala s tým dieťaťom špekulovať plač aké by to bolo......išla som k psychologičke rozobrali to celkom ma podporila, ale mala som strašný strach rozhodnúť sa.Ak viem, že neznášam zmeny....2 mesiace sme na nechranili čo v našom veku by bola extra náhoda, ak by sa zadarilo a potom som sa zosypala.Na radu psychologicky, že nemám byť už doma a pozerať na susedky ako kočíkuju a čakať na dieťa pokým príde zo školy som nastúpila po pár mesiacoch do roboty.Robim na pol úväzok v cestovke papiere faktúry a tak.....poobede chcem byť doma krúžky učenie nemá ma kto zastúpiť.
Ja som zmierená s tým, že vždy budem všetko prežívať horšie na to ma upozornila.moj sen bol úplne iný vždy som sa videla s deťmi na ihrisku robiť im program starať sa🙂asi mám nejaký opatrovateľský ochranársky syndróm nemám ambície pracovné neviem prečo neviem čo je moje top zamestnanie či čo ma vlastné niekedy extra bavilo v práci.
Robotu robím pre peniaze nie je to niečo čo ma extra baví.Si ako ja a viem si predstaviť ako lipnes na synovi je citlivý a empatický aký má byť? keď som s ním bola roky doma.Nie je typický chalan, ktorý lozi po stromoch, je skôr rozvážny zodpovedný až príliš.Dokaze prežívať, že pani učiteľka povedala, že to musí byť takto tak to tak bude🙂)
Učiteľka mi povie on sa vôbec nehlási a, keď ho vyvolam všetko vie no, lebo je taký nemá potrebu sa zviditeľňovať on nikdy nebude vodca triedy.Skor je taký v úzadí nie nejakú tutko, ale.....
Psychologička mi raz vynadala, že ho mám brať aký je neskatulkovat, že on si svoju cestu nájde, ze je ešte malý, ale zase úprimne si povedzme svet patrí dravym úspešným sebavedomým môže byť človek hlupák, ale má sebavedomie a dotiahne to ďaleko.
A tak som aj ja čo mám z toho, že som empaticka citliva, keď ma to brzdí v inej oblasti.
Syn je na mňa naviazaný rád sa nechá polutovat má pľuzgier na nohe a dokáže o tom hovoriť 2 dni🙂dnes, keď som ho ráno budila do školy až mi ho bolo ľúto, že musí vstavat.Uvedomujem si, že musím naňho dávať povinnosti, musí byť samostatný, pomahat aspoň trocha doma, riešiť si sám veci, ale on je od malička taký, že s mamou, s Vami spolu....ani za nič nechcel ísť na lyžiarsky, lebo by mu bolo smutno poviem mu máš sviatok vyber si Lego a on sa spýta a ktoré si mám vybrať, ty by si si aké vybrala?potrebuje posúvať nie je svojhlavy a muža mám takého istého.V robote vedúca pozícia doma všetko nechá na mne či rozhodovanie čo budeme robiť, variť ....chcela by som, aby sa viac synovi venoval ako chlap.A ja sa idem roztrhať venujem sa dieťaťu za otca, starých rodičov,za súrodenca všetko v jednom.

@kachita ahoj, toto je vas dom? Boli ste poisteni? Co sa vlastne stalo, ako vznikol poziar? Ako to cele zvladate?

@kk77 super že to takto zvládaš veľmi ti držím palce nech sa dáš dokopy a nech ťa ta pliaga už nikdy v živote nepostihne a nech sa tešíš aj z maličkosti. prajem to každému kto pozná ako je to byť v koži úzkosti a depresie

@eliska13 na mňa zas rodičia kládli veľkú zodpovednosť a mali veľké očakávania mám viac súrodencov a ja som bola ta čo sa mala starať o mladšiu sestru. Mama bola dosť prísna a veľa vyžadovala aj keď som chodila do zš nikdy ma nepochválila za to čo som si opravila ale videla len to čo som si pokazila. Pochvala bola minimálna skoro žiadna čo ma dopredu neposúvalo. Ale asi som aj taká povaha lebo zvyšný súrodenci sú v pohode. Takže ty si brala AD v tehu? Ako si to zvládla? A malý isto v pohode žiadne komplikácie ani zdravotné? A dojčila si?
Viem že pri začatí AD je prv zhoršenie ako dlho trvá tato etapa kým príde zlepšenie?

@femme1308
strasne som sa rozpísala som sama doma dnes som mala vybavovačky u lekara.Nemusim pracovať, ak sa to pýtaš, ale myslela som si, že mi bude lepšie a zabudnem na to, čo ma trápi.

@kk77 tvoj muž fotí?to je pekná práca.Ja som jeden čas rozmýšľala, že si spravím kurz masáž, pedikúru ci to fotenie, ale nejako si myslím,, že na to treba mať cit školu, fantáziu, cit, vidieť veci inakšie a páči sa mi fotenie detí ....jeden čas som rozmýšľala, že si spravim z garáže salon na masáže či pedikúru .Rada by som bola sama sebe paňou pre mňa je utrpenie ráno odísť o 7 a prísť domov o 18 ja musím dochádzať do práce ďalej...aj preto robím pol úväzok nech mám pocit užitočnosti a momentálne neviem čo chcem a kam budem smerovať.Pre mňa je tiež top robiť z domu mať všetko pod kontrolou🙂)a moc sa nestresovat, ale možno, keby som sa tomu nevyhýbala a išla do roboty, kde je stres zistila by som,že ho zvládam a nemám sa čoho báť a to by ma posunulo.Moja psychologička ma vidí ako učiteľku v škôlke vzdelanie by som na to s prižmúrenymi očami mala

@femme1308 u mňa to zhoršenie stavu trvá asi 7 dní ale nemusela som si dávať ukludnovakch, ale mám ich doma pre istotu.Len som sa budila 03 ráno 04 a uz som nevedela spať.
Dojčila som s liekmi rozprávala som sa o tom s primárom, viacerými lekármi nič nenamietali.Syn je zdravý na šťastie.
Áno prehnane nároky v detstve môžu spraviť to, že celý život chces byť dokonalá aj cez mŕtvoly a si na seba prisna.Toto sme rozoberali nenašla som sa v tom, ale ináč som kópia mojej mami v prežívaní len ona nemá úzkosti depresie a pritom ľahké to nemala.idem variť baby dobre som si s vami popísala bude dobre verím tomu!len by som sa chcela naučiť hodiť veci za hlavu a nezaťažovať myseľ kravinami🙂)

@femme1308 chvalena som nebola ani ja, ale zase ani kritizovana.Syna chválim podporujem....on mi už niekedy dopredu tiež povie tretí ročník v škole bude ťažký kamoši mi to hovorili, tak až zlosť do mňa príde, že ešte tam nie je a už to vie, že to bude ťažké.Naucime sa lyžovať vieš aké to je ťažké, hovorím o nič ťažšie ako bicykel či korčule a to si zvládol najľahšie je povedať je to ťažké, neviem... druhych viem podporiť seba nie😂

@femme1308 a prepáč až teraz vidím,že si mi písala IP večer odpíšem ja tam malo chodim

@eliska13 nemáš to jednoduché ale v tom zmýšľaní či sa ma dobre v škole či mu nič nehrozí keď je chorý tak ma preháňa akoby išlo o život pritom bežná chrípka bolesť brucha alebo hnačka.
V robote tiež neviem čo by som najradšej robila som ako zatúlaná ovečka ktorá si pre strach stres nevie nájsť správnu cestu a aj keď ju nájdem ako som si školu urobila aby som mohla robiť a bojím sa že zlyhám bojím sa že sa mi nepodarí do toho dostať že ma to nebude napĺňať že sa mi to nebude páčiť, že niesom schopná a už sa vidím vo svetle katastrofálnom a úzkosť narastá a narastá až prerastá strach ma čím viac opantáva až idem na úplne dno.
A seroxat si brala stále? či len teraz?

@femme1308 on býval tiež dosť chorlavy, ale neprežívala som to tak v tomto som trocha iná.Ale upnuta som nanho veľmi.A počkaj, keď bude chcieť ísť sám von s kamosmi;🙂)ja si zvykám čo mi iné zostava.Ale najradšej som, keď sú u nás na ulici a vidím ich, asi to je údel každej mamy
Brala som vždy iba Seroxat a aj teraz ho beriem len ja som bola 2,5 roka len na polovičke potom už len 2x za týždeň bolo mi dobre, tak som spekulovala tých 5 rokov čo som brala plnú dávku to bolo od tehotenstva 5 rokov a to mi nebolo nicovate nič život je gombicka nejako bolo nejako bude
Áno tak by som sa aj definovala zatulana zmätená neviem kadiaľ ísť a tak čakám...neviem načo🙂)
Koľko máš rokov ,ak môžeš napísať,keď si pripadas tiež už stará.Ja idem podľa časopisu tam písali, pred 40 tkou ľudia bilancuje čo som dosiahol, ako žijem, som spokojný, taká pomyslena ciara kríza stredného.veku neviem už ako to tam bolo nazvané v tom som sa našla.Doma stereotyp dieťa začína byť drzé unavená zo všetkého, rodičia starnú....

@eliska13 ja mam 36 neviem žeby to bola kríza stredného veku? Ty máš koľko?
Dnes úplne mizerný deň ide ma poraziť nejak mám aj otupené zmysli nejde mi ani plakať aj keď sa mi chce. Kričať nič.
Brala si aj nejaké benzod. alebo iné? či na spanie? ako si pomáhaš prírodnou formou čítala som tu bachové kvapky či esencie.
A mala si pocit že ten seroxat za tých 5 rokov čo si brala vkuse nefungoval alebo prestaval fungovať či ako? Ty aj počas AD sa cítiš zle? a ako reagovali na to tvoji rodičia súrodenci?

Nechcem vam do toho zasahovať, ale kriza stredneho veku? Sakra tak preco ja, ked teraz mam 31 a prvy kolaps som mala v 28.
Ako vas citam, vidím ze sme uplne rovnaké. To je neskutočné ako sa vo vas vidím. Ako by to išlo z mojej duše co píšete. Mame veľa spoločných znakov. Zrejme nasa empatia a citlivosť nas dohnala k problémom.