Ako sa vysporiadať s návratom k bežnému životu po depresii?

@larisa245 snažím sa ale márne je 3 hodín mám aj cudný spánok môže to byt ako na začiatku že vedľajšie účinky lebo neberiem lieky a po paru dňoch že bude ok?

Ahoj keď si prestala užívať lieky tak asik to bude s toho ale neboj sa bude všetko ok ja keď som to mala tak som si pustila pesničky a upratovala som a také a je mi lepšie musíš s tím bojovať. Ale všetci to máme inak asik neviem držím ti palce

Mne pomaha cvicenie pohyb prechadzky a chodim na reiki

@karin902 snažím sa ďakujem veľmi pekne❤️ aj ty si mala taký cudný pocit že ešte stále to niesi ty? Dostala si naspäť ten pocit v sebe cítiš sa ako predtým?

@katarinaschober ďakujem❤️🩷 sní cvičenie naozaj pomáha snažím sa ďakujem❤️

Podla mna pozorovat detaily okolo seba pocas prechadzok, casto vidis krasne veci, napr vtacky na kriku, macka na terase, bars co. Zistis aky je svet krasny, odlahci to psychiku za mna. Tiez sadenie kvetin, rastlin pomaha

a lekar povedal ze mas prestat brat lieky? kolko / ako dlho si ich brala

@balerina2025 áno lekár….brala som ich rok

@leni2121 ahoj napísala som ❤️❤️

Nie som taká ako predtým a už sa na to ani nezameriavam. Naučila som sa žiť zo dňa na deň a prispôsobiť sa tomu. Nenapadlo ti, že tvoje telo ti tým chcelo niečo povedať? 😏 Aby si sa zmenila, zmenila prístup. Takto si nastavená, že si to vlastne neprijala a stále s tým bojuješ. A to budeš nespokojná ešte dlho. Ak zvládaš deň bez antidepresív, prijmi to ako obrovský dar, teš sa z každej minúty a buď vďačná aj za to. Teš sa zo všetkého čo stojí za to. A v živote je toho dosť.
To je ten obrovský dar, ktorý mi úzkosť priniesla. Naučila som sa počúvať svoje telo, starať sa oň a nastavovať hranice okoliu. Mnohí moji rovesníci sa teraz dostávajú do krízy a ja som sa ju naučila riešiť už pred 18 rokmi 😊 Bola a je to ťažká, ale dokážem si vážiť jednoduché veci viac ako iní ľudia.

@maya_hi ahoj dakujem ti veľmi pekne to je tak krásne napísané a hlavne pravdivé❤️ veľmi si ma tými slovami nakopla do predu vážne ďakujem❤️

Mávala som ataky, boli časy, keď som sa bála ísť aj do obchodu. Nebrala som lieky, ale dostávala som sa z toho pomocou praktických cvičení z psychologických kníh.
Nuž, aj ja mám dojem, že to už nie som ja ako som sa poznala. A asi je pravda, že skôr toto je moje pravé ja, ktoré sa muselo ukrývať.

@vvvvb zdravím❤️❤️ aj ja som sa veľmi bála ísť niekam ja som bola matom tak že pól roka som nevyšla von z domu ani len na dvor a žila som u svojej mami…..je to už chvála bohu dobre chodím všade aj cestujem autom v aute som nedokázala byt ani 5 minút teraz idem aj do Londýna 2 hodiny a pól tam a 2 a pal naspäť❤️ ja si myslím že ja niesom tá práva ja neviem si seba predstaviť že som stále takto chcem byt taká aká som bola sadla som do lietadla šla domov a teraz nemôžem ísť nikam bojím sa som iná chcela by som päť

@vvvvb sorry chcela by som opäť byt taká rýchla,bezbojacna, dokázala som všetko možné a teraz robím dosť veci ktoré som nedokázala ale niesom schopná zobrať sa a ísť sama na nákup slnenie niekam chodím po meste ak potrebujem ale stym že ma manžel čaká na parkovisku

Vidíš, podľa toho čo píšeš robíš obrovské pokroky a hlavne ŽIJEŠ normálny život. Nedávno si bola zatvorená v dome a nevyšla z neho a dnes je všetko inak. Pochváľ sa za to. Zvládaš to perfektne. Krok za krokom. A vôbec, toto už sú veľké výzvy ísť niekde sama lietadlom. To zvládne málokto. Áno dala si to aj preto, lebo si bola mladšia. S vekom prirodzene pribúda podvedomá zodpovednosť aj strach, obavy z rôznych situácií. A dnes sú aj celkom relevantné. Aspoň v Európe. Strach nie je vždy náš nepriateľ. Niekedy nás chráni 🤷🏻‍♀️

hlavne zacni normalne zit, zas pisem o zacykleni doma. pomalymi krokmi, sa zaclend o bezneho zivota. len nechapem preco si vysadila lieky, ked prave teraz mozno by ti boli oporou, to poradil lekar?
nepremarni doma, zivot medz 4 stenami a zacni pracovat. pomaly,pomalymi krokmi

@balerina2025 áno lekár a ja nesedim doma robím všetko čo musím ísť chodím všade bez problému

drzim palce.

Ja mam panička poruchu . Lieky so. Nebrala . Keď som pochopila ,že všetok strach je len v mojej hlave ,ataky sa zmiernili až vymyzli ..ale som uplne zablokovaná..už nie som to bláznivé dievca,ktore sa ničoho nebálo ,ktoré si užívalo život,ktoré si nenechalo skákať po hlave,ktorého vlastne nič extra nebaví..som stále ponorená do myšlienok,ktorých je tak veľmi vela .mam pocit ,že sa hľadám ..chcem byt naspäť...

@zuzi0911 presne tak sa cítim aj ja je to dosť zle neviem presne to ani opísať ale je to čudne ako keby som sa sama nespoznávala
Niekedy je veľmi dobrý den niekedy mi príde taký zvláštny
Ne pól 11 večer zaspala som pri malej keď som ju uspávala zobudila som sa teraz a ten pocit taký zvláštny ako keby som sa niečoho veľmi bála,niekedy nevnímam všetko okolo seba na pár minút a veľmi sa toho zľaknem čo som bola bezvedomí alebo čo sa to robí potom si poviem to nič a idem ďalej …moje telo nieje také ľahké ako kedysi no vážne mám toho už dosť je mi strašne ľúto ľudí ktorý stouto pliagov bojujú raz je dobre raz je zle a niekedy je veľmi zle😢

@balerina2025 ďakujem veľmi pekne

Kočky, treba zistiť, prečo začala depresia, čo ju spustilo a to odstrániť. Samozrejme, že niečo je genetika ale aj tak, depresia je následok niečoho a to treba definovať. Ako napríklad nechcem niekam ísť. Treba povedať prečo, vysvetliť si to čo mi hrozí alebo čoho sa obávam.

Lieky si vysadila dúfam postupne. Niekedy je lepšie ostať na mini dávke ak pomôže. Lebo sa to nemusí vrátiť v pôvodnej forme, ale menšej, ale, stále, ta bude trápit. Či vo forme nerovnováhy alebo zlého spánku.