Ako sa zbaviť nevoľností z nových, stresových a iných situácií, ktoré vybočujú z bežného režimu dňa?
Ahojte, potrebujem poradiť z dlhodobého problému, z ktorého začínam byť nešťastná. Ani neviem ako začať. Vzniklo to už v časoch zakladnej škôlky. Bývalo mi ráno dlhšie zle od žalúdka, každé ráno som ss zobudila s tým že mi je zle, často som aj zvracala, takže som bola doma, po čase to prešlo takže som išla opäť do školy, akonáhle som sa vrátila, začalo to odznova. Dr. mi neskôr nasadila nejaké lieky na nadúvanie. Po nich mi to na istý čas prešlo. S odstupom času myslím že to fungovalo len ako nejaký placebo efekt. Neskôr sa to však vrátilo, už som sa to ale bála niekomu povedať takže odvtedy s tym bojujem sama. Ide o to, že vždy keď má prísť nejaká nová, stredova alebo nevycajna situácia je mi ráno zle a zvraciam. Priklad, prvý deň v práci, niečo ťažké ma v práci čaká, idem k lekárovi,.na pohreb a podobne. Neskôr sa pridali aj situácie dá sa povedať aj príjemné, napr. máme ísť na svadbu, na vylet a podobne. Proste akoby si v hlave večer predtým prehravam určite mi bude zle, co ak mi bude zle a pod. Aj keď sa snažím na to nemyslieť proste je to v hlave. Určite je to o psychike. Je to velmi nepríjemné, v podstate o tom nik nevie ani manžel, len sa premaham aby si nič nevsimli. Po čase ako sa upokojim to prejde ale je mi z toho už nanič. Neviem ako z toho von, chcem žiť normálne a neviem ako na to.
A prečo nenavštívil odborníka? Už dávno si mohla mat pokoj. Očividne tvoje telo takto reaguje na stres, príde mi to určitý druh úzkosti.
@katkami123 sama neviem prečo, keď tak nad tým premýšľam tak asi preto lebo potom by to už všetci vedeli, hrozne sa za to hanbím, je mi to nepríjemné, nadávam sama sebe, hlavne nechcem byť mojim najbližším nejak naobtiaz alebo ako to správne povedať. Každopádne niekedy si naozaj pripadám ako zrala na psychiatriu. Hľadám možno niečo iné ako riešenie cez odborníka, niečo ako odpútať psychiku, myšlienky. Sama neviem
Tak ak ti to za tie dlhé roky neprešlo, tak si s tým sama rady nedáš. Tu už potrebuješ odborníka. Nejaké odpútanie alebo zmena myslenia ti tu nepomôže, vidím to skôr už možno na lieky na zatiaľ. Prave v tom je chyba, ze to berieš ako hanbu a už ti to prerástlo do takého štádia, ze už zvracias aj pri pozitívnych veciach. Keď to nebudeš liečiť, bude sa ti to iba zhoršovať. A nechápem, prečo to berieš ako hanbu, veď za to nemôžeš, nemôžeš vedieť co bolo v detstve spúšťačom.
Skús niečo voľnopredajne na stres, ukľudnenie.Plus Magne B6 stress kontrol.Viem presne o čom píšeš.Tiež sa mi to stáva.Ten Magne B6 mi pomáhal.Dobre mi robil tiež Guajacuran na také uvolnenie napätia.Ale niekedy pri dlhodobom strese ma to chytilo tak, že mi pomohol len Helex alebo Atarax. Proti vracaniu a napínaniu Torecan tabletky, ale všetko je na predpis. Riešiť to móžeš aj so všeobecným lekárom zo začiatku.Nie so psychiatrom, ani ja k nemu nechodím.Mňa to chytí len keď som dlhodobo v strese.Keď to budeš riešiť len so všeobecným lekárom, tak sa o tom nikto nedozvie.Všetky lieky teda Helex, Atarax,Torecan ti predpíše všeob.lekar .
Keby si sa chcela o tom porozprávať tak mi kludne napíš správu.
Ja som trpela tiež panickými úzkosťami, každé jedno ráno keď som šla do školy, plný autobus, plná trieda, stres, dokonca ako ty vravíš pri nových situáciách a vieš čo mi pomohlo dostať sa z toho? To že som to povedala každému okolo seba, pretože zakrývať ten stres a strach a že mi bolo tak zle bolo ešte horšie a ťažilo ma to v tej situácii viac ako som si myslela, nie je to ľahké kryť. Postupne som začala dávať najavo že sa napr. v reštaurácii necítim dobre a je mi zle, a vedel o tom priateľ, rodičia, a postupne som sa zverila komu som mohla a s kým som trávila najviac času, a keď ma videli v tej situácii nepozerali na mňa divne ale vedeli o čo ide, pomohli mi vzali ma len tak sa prejsť počas oslavy napr., dali mi pocit že kľudne môžeme odísť skôr ak sa necítim dobre a vtedy som sa ja mohla na 100% venovať tej uzkosti a pracovať s ňou, podľa mňa až moje vnútorné uvedomenie že nezomieram, bude to ok, ked som to zvládla minule zvládnem to aj teraz a hlavne to že ostatný o tom vedia a podporia ma, si myslím že toto mi pomohlo sa z toho dostať ...nebolo to zo dňa na deň ale som tu bez liekov a dakujem každému kto mi v tom pomohol. Podľa mňa by ti pomohlo sa takto zveriť aj doma 🙂
Dlho nad tým teraz rozmýšľam, myslím že mám nejaký blok už z toho detstva. U detskej dr. som bola ako na klavíri a v podstate mi nijako nepomohla. V škole som tiež stále počúvala poznámky tipu och už zaae je ti zle, rodičia sú sice super (preto ma aj mrzí že to takto musím povedať) ale tiež mi v tomto neboli nejak extra podporou. Pamätám si že som si mala ísť pre výhru za nejakú súťaž, samozrejme mi bolo zle a mama asi už sama z toho nešťastná poznamenala vidíš keby ti zase nebolo zle mohla si niečo dostať, takto dostal výhru niekto iný. Posledný klinec bol asi keď mi dr. po tom čo som mala odretý chrbat (viem že som sa niekde buchla) či to nerobím naschvál a či nemám odretý chrbát z cvičenia brušákov a nezraciam naschvál lebo chcem schudnúť. Viem že som vtedy citila hroznú krivdu, aj teraz mi idú slzy do očí keď na to spomínam. Vtedy som sa úplne uzavrela do seba a radšej všetko trpim sama aby som nezaťažovala s mojími nevolnostami okolie. Skúsim nejaké voľnopredajné lieky na ukludnenie a uvidím. Neviem ani čo čakám od tejto diskusie lebo sama si uvedomujem že musím dať psychiku doporiadku
Absolutne sa nemas za co hanbit. Nie, nie si zrela na psychiatriu, tvoje telo proste takto reaguje na stres. Vracanie je dosledok, pricina je psychicka a tak by som to riesila s psychologom. Este raz, nie je to na hanbu, su to “normalne” veci 😊 u nas na SK si ludia stale myslia, ze vyhladat takuto pomoc alebo vobec priznat si, ze je clovek v niecom trosicku odlisny, je trapne atd. Nie je. Drzim palce a prajem vela sil ❤️
Asi to potrebujem zo seba dostať konečne hoci len takto anonymne. Hrozne ma to ubíja, najviac som si to začala uvedomovať odkedy mám dieťa. Stále si hovorím že musím byť kvôli nej silná, byť jej oporou, nepotrebuje predsa zosypanu mamu pri každej príležitosti. Ja mám byť tá, ktorá dieťa podrží keď ide k dr. keď ide do škôlky, školy takisto výlety ale všetko je vždy ráno katastrofa a veľmi sa musím premáhať než to ustúpi. Potom je vždy už všetko super a vždy mi padne kameň zo srdca, že ako je to super keď mi je dobre
.
A prečo nechceš vyhľadať odbornú pomoc? Kvôli čomu? Veď by ti pomohol, to sa budeš radšej sama zase takto trápiť?
Prečo by to mali všetci vedieť, nemusíš nikomu rozprávať že chodíš napr. k psychológovi. Hoci to žiadna hanba nie je.
Lebo myslím že ak by som to riešila s psychologičkou už by som to neutajila a bojím sa reakcie okolia. Ako som písala hanbím sa za to a keď si spomeniem na to detstvo prejde ma chuť čokoľvek s niekým riešiť, takisto mám pochybnosti či by mi psychológ pomohol. Áno uvedomujem si že mám problém, neviem ako začať, neviem to ani popísať tie pocity. Ďakujem všetkým, skúsim ešte najprv nejaké voľnopredajné lieky, ak nepomôže adi sa budem musieť premôcť a skúsiť odbornú pomoc. Hlavne kvôli môjmu dieťaťu lebo toto prežívať so mnou si nezaslúži
Ale to si iba myslíš že by si to neutajila. A reakcia okolia by mala byť aká? A ak by aj nejaká nepríjemná bola, bude nepríjemnejšia ako to čo zažívaš teraz a ak to riešiť nebudeš tak to budeš zažívať až do smrti?
Mám pocit, ako by si opísala môj príbeh. Tiež som mávala takéto stresy z nových situácii. Častokrát má ráno napínalo, nevedela som nič zjesť. Nehovorím, že už sa mi to uz nestáva, ale je to oveľa menej časté. Treba si upratať v hlave, uvedomiť si z čoho vlastne mám stres a v duchu si povedať čo najhoršie sa môže stať a ako to môžem v tom momente poriešiť. Napr. išla som statnicovat, stresy neskutočne, ale v hlave som si povedala, že najhoršie sa mi môže stať, že vytiahnem zle otázky, potrapim sa na odpovedí, pri najhoršom scenári nezostatnicujem, ale nič sa nestane, život pôjde ďalej, poobede sa vrátim domov a o pár týždňov budem mať opravný termín. Takto som to v hlave mala uložené, stresy nejaké boli, ale nezvracala som, nenapinalo má. Skús aj čaje na ukludnenie, v lekárni sú aj voľnopredajné tabletky, casto na prírodnej báze 🙂
Podobny stres som aj ja mavala. A este niekedy aj mavam, ale velmi mi pomohlo ked som parkrat navstivila psychologicku. Rozpravali sme sa kde je problem a vlastne u mna bol velky problem v tom, ze mi vela zalezalo na nazore inych.
Ešte dodám že takto som prešla nástupom na strednú školu, maturitu, štátnice, svadbu, pôrod, proste všetko som doslova prevracala v ranných nevolnostiach