Alzheimer. Ako sa s ním dá bojovať?

Ahojte. stretli ste sa niekto s tymto ochorenim ? ako sa da s alzheimerom bojovat, na co sa treba pripravit ?
macka01
21. mar 2010
😃 ono,ak sa dá,treba sa povzniesť nad všetkým,ved inak by sa človek zbláznil,že?takže aj nad takouto závažnou diagnózou.Ved človek to nemyslí v zlom,že? 🙂
mtsl
22. mar 2010
😃 tak od včera sa nám zmenila chladnička na mrazničku, tatarka, kečup, šunka, polievka, všetko je mrazené. ako sa otočil termostat z 2ky na 5ku nik netuší 😃
macka01
23. mar 2010
žeby zásah z vesmíru?? 😃
mtsl
27. mar 2010
2 dni sa nám niesli v znamení hodiniek - zapni hodinky (dámske), prečo sú mi malé , odopni hodinky - toto sa opakovalo aj niekoľko krát za hodinu celé 2 dni. mm už chcel rozbiť hodinky kladivom 😃
dnes máme deň odkladania topánok, dúfam, že ich ešte nájdeme 😃
mtsl
29. apr 2010
už týždeň starký kúri. čím je teplejšie, tým viac. niekedy kúri naraz plynom, v kotli na drevo a aj vonku v krbe. neviem čo bude robiť v lete. 😃
andy.a
29. apr 2010
kočky,píšete tu o Alzheimerovej demencii =-) =-) =-)
a to nik z príbuzných či známych,ktorých spomínate,sa na to neliečil ?? =-) =-) =-)

súčasná psychiatra už dokáže aspoň spomaliť progresiu ochorenia,zmierniť príznaky... =-) =-) =-)
k dispozícii sú kvalitné lieky,nie sú to žiadne "oblbováky" =-) =-) =-)
žiaľ vyliečiť sa nedá,nakoľko ide,ako tu bolo spomínané,o neurodegeneratívne ochorenie :-|
treba odlíšiť od tvz.vaskulárnej demencie,tam sú zmeny na podklade aterosklerózy zväčša pri hypertenzii a pod....

doplnková liečba -Vitamin E,ginkgo biloba,nootropiká moc nepomúžu samy osebe =-) =-) =-) :-|

dajte príbuzným vyplniť-resp to s nimi urobte-test MMSE -Mini Mental State Examination,tam sa dá určiť stupeň demencie,skúsim pohľadať na nete :-p :-p :-p
andy.a
29. apr 2010
http://klimes.mysteria.cz/clanky/psychologie/mm...

tu je ten test...robí sa ešte test hodín,ten tam myslím nie je uvedený-nakreslíte kruh a pacient má doplniť čísla,ručičky-a znázorniť nejaký čas,ktorý mu zadáte,napr. trištvrte na deväť a pod.... :-p :-p :-p
tam to vyhodnotenie je t.č.už trocha iné...pod 8 bodov ide už závažnú demenciu,tam poisťovňa žiaľ u nás na SK nehradí liečbu/Ebixa/ :-p

24-13 bodov-tam sa dávajú lieky na ľahkú až stredne ťažkú formu..../Yasnal,Reminyl,Exelon a generiká..../
okolo tých 18 bodov nižšie je už stredne ťažká forma,od 18-8 bodov sa môže dať Ebixa,čo je t.č.liek registrovaný u nás na stredne ťažkú až ťažšiu formu DAT /demencia Alzheimerovho typu/ :-p :-p :-p
13-8 bodov je ťažšia forma...a od 8 bodov nižšie veľmi ťažká forma :-| =-)
mtsl
29. apr 2010
Jasné že je to liečené, len proste choroba postupuje veselo ďalej a nik s tým nič nespraví. nemôžeme kričať, hnevať sa ... lebo tým nič nedosiahneme. jednoducho občas sem napíšem, pretože po pár hodinách je to viac zábavná situácia ako tragická a potrebujem sa aspoň trochu vykecať. myslím, že Ebixa papáme
andy.a
29. apr 2010
tak to áno,opatrovať takto chorého človeka je 1000x horšie ako starať sa o malé dieťa =-) :-p
a vykecať sa tiež pomôže 😉

držím všetkým palce 😉 🙂 :-p
pacientom aj príbuzným 😉
mtsl
6. aug 2010
zdá sa že som vydržala byť v pohode dosť dlho ale teraz som už asi hodinu vo vývrtke. mám čierne tričko a zakaždým keď si ho oblečiem mi starký praje úprimnú sústrasť - niekoľko krát za deň už asi 2 mesiace napriek farebným doplnkom. 😃 8-(
mtsl
23. sep 2010
každým dňom sa zhoršujeme, už si nevypýta ani jedlo, zašantročil psa - nik nevie čo sa s ním stalo a kde vlastne je.
čo nás ešte čaká? nie je tu nik, kto má skúsenosti? dokedy sa to dá vydržať a kedy už treba riešiť celodennú starostlivosť?
geegee
23. sep 2010
moja stara mama mala alzheimera. Pady po ktorych si nepamatala kde spadla a ako boli stale castejsie, Plietla uzivanie liekov, nespoznavala uz ani svoju dceru, k fotkam svojich pravnucat nosila keksiky, balila si veci na stretnutia s niekym a pod. 😞 Posledneho pol roka uz bola v domove dochodcov. Zabezpecit potrebnu non stop starostlivost nebolo v nasich silach.
mtsl
23. sep 2010
veď to, že do kedy to vydržíme. musíme chodiť do práce. stále odbiehať a dávať pozor či nepustí plyn alebo neprikúri benzínom a pod.
verusa.j
26. sep 2010
AHoj holky, také mám bohaté zkušenosti s touto nemocí. Moje babička jí začala trpět zhruba před 6 lety. To žila ještě s dědou a vzhledem k tomu, že ona sama obstarávala celý chopd domácnosti, zahradu i dědu, tak šlo brzo poznat, že něoc není tak, jak bývalo. Dědovi dlouho trvalo, než pochopil, že to babička nehraje, že je vážně nemocná a že ty věci neschovává dál. CHodila jsem s ní na psychiatrii, neurologii. Brala léky, ale ty léky mají takový účinek, že jakoby zmírní to zhoršování nemoci na nějaký čas, ale po čase se to rychle zhorší a léky už nefungují. U babičky to šlo takhle - začala schovávat věci na jiná místa, do obchodu chodila i 5krát, nebrala léky apod. To bylo ještě dobré, vždycky jsem dědovi říkala, jak jí ohlídat a jezdila tam dvakrát týdně. Nikdo další z rodiny si nepřipouštěl, že by se to mohlo zhoršit a neřešili to. Potom, ale došlo i na hygienu, neprala, neumývala se, nádobí bylo špinavé, takže znovu s dědou to probrat - museli začít brát obědy, uklízela jsem já nebo děda trošku, hygienu aspoň dvakrát týdně taky já. Začalo se to ale zhoršovat, babička nás sice pozná, ale mluví nesmysli, domýšlí si věty nesmysleně, ptá se mě na své rodiče, kdy přijedou, atd. Hlavně hygieické návyky naprosto vymizely, takže se vůbec nemyla a na záchod chodila na balkon ( i na velkou) , asi si dovedete představit, museli jsme vyndávat kličky z oken a dveří aby všechnonevyhazovala ven, potom už měla i plínky, které na kousíčky trhala a vyhazovala a schovávala. Děda už také nemocný nestíhal, já tam byla skoro pořád, ač žiji 40 km od nich. V září jsem podala přihlášku do domova takto postižených žen a doufala, že třeba do roka ji vezmou, bylo to k neudržení i proto, že já tam žít nemohla, děda už nestačil a nikdo jiný moc zájem neměl. V listopadu jsem nechala dědu odvézt do nemocnice, upadl a byl naprosto mimo. Taťka si vzal babičku na jeden den k sobě, ale pak ji dovezl a nechal jí hlídat strejdou, který tam pak s ní chvíli byl. Nevěděla jsem jak to bude dál, měla jsem strach. V listopadu mi zavolali, že babičku vezmou do domova a v únoru zemřel děda. JSem ráda, že babička je tam, dke je. STarají se o ní hezky, mají různá pamětová cvičení, chodí ven, dělají různé činnosti. Babička ani neví, že děda zemřel a v podstatě se má dobře, je zatím pohyblivá, ale mozek přestává fungovat. Nevím,jak to půjde dál. M2la jsem strach, že si tam nezvykne, ale ona si zvykla, i když z venku ten dům nepoznává.
Takhle nemoc je opravdu nejhorší pro rodinu a člověk musí počítat s těmi nejhoršími možnostmi jejího průběhu. Bohužel
mtsl
26. sep 2010
@verusa.j tak to skoro ako by som čítala o nás
najbližšia rodina (svokra, môj muž, švagriná) si najprv chorobu vôbec nepripúšťali. naveľa som ich doslova dokopala aby šli s ním k doktorovi. do vtedy všetci čakali, že si to starký (môj svokor) vybaví sám. nakoniec sa dali presvedčiť že to čo robí nie je OK a bol s toho ALZH. v pokročilom štádiu ako vyšitý. od vtedy sa jeho stav zhoršuje čoraz rýchlejšie. hygiena je už totál nedostatočná. posledný mesiac začal záchod používať na všetko. už v ňom umýval riad a najnovšie sa v ňom začal umývať aj sám. tvorí nezmyselné vety. nedá sa s ním poriadne komunikovať (ani v rámci choroby).
teraz sa snažím presvedčiť rodinu že najlepšie pre všetkých bude ak mu zoženieme vhodný domov. zatiaľ to nik nerieši. švagriná sa tvári ako mŕtvi chrobák, radšej chodí tancovať do ľudového súboru alebo sa venuje podobným pubertálnym aktivitám (má cez 40). svokra nevládze a navyše je sama vážne chorá. nevládze za ním behať a strážiť ho, navyše ju to dosť psychicky ničí. najviac si to odskáče môj muž, lebo ho má stále za riťou. stále mu (nám) chce pomáhať ale len nám niečo zoberie z rúk a ... nič len spúšť. niekedy to ide dosť do peňazí. nevieme ho ani vhodne zamestnať, ešte sme neprišli na vhodnú robotu pre neho.
potrebujem nájsť pre nás všetkých vhodné riešenie aby nás táto choroba nezničila.
verusa.j
27. sep 2010
@mtsl - někdy rodina nemá dost zodpovědnosti, já se z toho několikrát složila, protože jsem měla pocit, že na to jsem úplně sama a taky jsem byla, ještě, že mě podporoval můj manžel, jinak nevím. Pro mě to bylo opravdu vysvobození, když zavolali z domova, že mají místo.
ta hygiena je u takto nemocných šílená, kolikrát svou potřebu udělá ten člověk ( babička) jinam než se dělá a nebo se to snaží různě zamaskovat tím, že to schovává. Za ta léta už jsem se s tím smířila, babičku jsem měla jako druhou mamku a dlouho jsem se srovnávala s takovým stavem. Je mi ale jasné, že jsem udělala všechno, co bylo v mých silách,teď už to beru takové, jaké to je. Občas se dokonce i nasměju. Momentálně je babička v řízení o zbaevní svéprávnosti, možná budu její zákonný zástupce. Držím palce všem, co se starají o takto nemocného člověka .
flowerfairy
15. jan 2011
Baby neviete, ci existuje nejake centrum pre ludi s touto chorobou aj v Kosiciach? Nieco ako Memory v Bratislave? Kde by mohli hoci aj len tak raz dvakrat do tyzdna ist a venoval by sa im niekto, kto tomu rozumie... Na internete som nic nenasla. Pripadne nejaka poradna pre pribuznych?
flowerfairy
26. jan 2011
@flowerfairy Nikto nic? 😞
erikazelinovacernoskova
26. júl 2011
ahojte,ja sa uz 7 tyzdnov staram o babku,ktora ma Alzheimera...je to tazke,dedko pred 2 tyzdnami zomrel a babka to berie velmi zle a este do toho aj ta choroba....je agresivna,vyhadzuje nas z domu...pritom som v jej dome vyrastla .
..prestahovali sme sa k nej aj s malym syncekom,lebo potrebuje 24 hodinovu starostlivost.no neprajem nikomu aby zazil to co my,babka si nejeden krat chcela zobrat zivot,vyhraza sa nam ze si ublizi.....uz neviem co mam robit....som psychicky na dne,o chvilu budem aj ja potrebovat psychiatricku🙂ma este niekto skusenosti s touto chorobou?
flowerfairy
4. aug 2011
@erikazelinovacernoskova ahoj, mrzi ma, ze si sa dostala do takej situacie. To je najhorsie, ked je ten clovek este aj agresivny. A v kombinacii s maly dietatom to moze byt az nebezpecne. Ja mam mamku v asi stredne pokrocilom stadiu, ona celkom vnima, pozna nas, ale nevie sa obliect, obut, hygienu uz tiez vypustila a aj so zachodom zacina byt problem. Mame jedno stastie, ze sa o nu stara ocko, ja tam chodim niekolkokrat za tyzden na cely den pomoct s hygienou a nejak ju zabavit, ale to uz ani velmi nejde, pri nicom nevydrzi dlhsie ako dve minuty. Chodim tam s malym synom, s ktorym ma vecne konflikty, lebo mu berie hracky a snazi sa ho vychovavat (samozrejme uplne od veci), takze si viem predstavit, co prezivas.....Vlastne neviem - ja som po jednom dni u nich zrela na psychiatriu, neviem, co by to bolo, keby som s nou mala byvat. Drzim ti palce a prajem pevne nervy!
mtsl
10. sep 2011
@erikazelinovacernoskova
my sme zažili tiež veľmi ťažké chvíle, úteky agresivitu zmiznuté veci a pod. kvôli rodinnej situácii sme museli dať starkého do DSS, rátali sme tak na 3-5 mesiacov. po 3 týždňoch to tam s ním nezvládli a to vraj boli na takéto stavy pripravení (čo dosť pochybujem) Vraj zbil sestričky a niečo porozbíjal, tak ho umiestnili na psychiatriu do kremnice kde ho z mobilného človeka vykonávajúceho všetky potreby včetne WC dorichtovali na takmer imobilné zoombí s plienkou. po 3 mesačnom liečebnom pobite sa vrátil do DSS kde s jeho stavom boli veľmi spokojní a tam im úspešne behom mesiaca zomrel. teraz si už len môžeme klásť otázku ako by to dopadli s nami aj s ním keby ostal doma.
týmto len chcem povedať, že ti nik neporadí, bude to stále horšie a horšie akokoľvek sa rozhodneš a čokoľvek spravíš.
držím ti palce a asi by bolo dobré myslieť na seba a syna lebo babke je aj tak všetko jedno.
flowerfairy
15. sep 2011
@mtsl Boze, je mi az zle, ked citam, ako dopadol vas dedko, aj ked chapem, ze rodine sa ulavilo. U mna je to o to horsie, ze je to moja mamka. Ale uz parkrat v nas skrsla myslienka, ze skor ci neskor budeme musiet uvazovat o nejakom ustave, sice to nechcem a pokial sa len bude dat, tak sa to nestane, ale my s ockom sme casto uz na pokraji fyzickych a psychickych sil. Navyse sa uz stalo, ze napriklad spravila potrebu do rohu miestnosti - tam keby nieco take spravila, tak sa s nou nebavia, dostane plienky a koniec. Clovek by povedal, ze su tam ludia, ktori maju s tymto skusenosti s snazia sa pacientom nejako venovat, ale pocula som zatial len pribehy, ze v takych zariadeniach ludi vedia akurat tak bleskovo vykoncit.
mtsl
17. sep 2011
@flowerfairy to je presne to - rýchly koniec. starká mala mať pôvodne relatívne jednoduchú operáciu kĺbu tak 10 dní v nemocnici + po nejakom čase mesiac liečenia. už sme to zažili s prvou nohou tak sme to brali v pohode. denný režim všetkých členov rodiny naplánovaný na minúty len aby s ním mal kto stále byť. lenže sa všetko skomplikovalo a starká sa bola o 2 týždne v nemocke zas s vyskočeným kĺbom a potom dookola znova a znova každých 10 dní potom výmena znova vyskočenia a výmena trvalo to 3/4 roku. my s mužom sme si ho podávali medzi dvermi pretože obaja robíme. Muž toho za ten čas veľa neporobil lebo robil len pár hodín poobede, je SZČO alebo ho vozil všade zo sebou a keď sa inak nedalo aj mne do školy - práce, čo si vieš predstaviť. videli sme sa akurát medzi dvermi. starká nám veľmi pomáhala v rámci možností keď bola doma ale aj ona si zlízla svoje. iste si vieš predstaviť že vyčerpaná operáciami musela zvládať svojho agresívneho muža. pár krát ju napadol a udrel až sa proste jedného dňa rozhodla že ho dá na nejaký čas do zariadenia. Môj muž nechcel je to predsa jeho otec (starkovci = zvyk od detí - na vysvetlenie) ale v takom režime ako sme žili sa to dlhodobo zvládnuť nedá. no a skončilo to tak ako skončilo. bonus je že nemáš u nikoho podporu pretože každí vidí relatívne zdravého človeka ktorý je len trošilinku mešuge.
adika_pl
3. okt 2014
Ahoj, baby. Pozerám, že už tu dlhšie nepíšete. Mne je strašne smutno z toho, čo som tu čítala. Dedko má A. Zistili mu to nedávno, ale zdá sa, že už je neskoro. Boli sme slepí. Vydala som sa a pri 2 deťoch som už nestíhala veľmi za nimi chodiť. Stále sme si všetci mysleli, že len zabúda kvôli veku. Ja som ho ešte nezažila v "jeho chvíľkach", len že bol mimo. Sedel, nehovoril, nepoznal nikoho a nič. Keď mi mamina vraví, čo robí, rozpráva ... ja sa bojím ísť za ním. Nechcem ho takého vidieť. Bojím sa o neho. Stále len rozpráva, že s tým skoncuje,má vidiny, je agresívny ....
evita_g
29. júl 2015
Ahoj žienky. Nájde sa medzi vami nejaká, ktorá sa stará o osobu s pokročilým Alzheimerom? Potrebovala by som poradiť ohľadom istej veci. Vďaka za odpoveď.
amy2408
29. júl 2015
@evita_g Ahoj. Ja sa staram o mamu s Alzh.ale u nej je MMSE 20 bodov, to sa udava tusim ako stredna forma, ale postupuje jej to dost rychlo....za rok co jej to diagnostikovali pri 28bodoch ako lahku formu tak v marci mala uz len 20bodov, teraz by to bolo aj menej.
janka2273
1. aug 2015
@evita_g Ahoj ...ja som sa starala o mamu....dostala to cca ako 60 ročná a mala 64 ,ked zomrela..vysadili jej lieky ,lebo nesplňala ich smiešne tabuľky a do pol roka bola mrtva žiaľ 😞
Ak môžem a budem vedieť,tak rada poradím..
janinah
8. mar 2017
@janka2273
@amy2408
@evita_g
@adika_pl
@mtsl
@flowerfairy
@verusa.j
no,mám dosť keď tu toto čítam...u nás je to mamka,má 79r. a ešte pred 2 mes. bola celkom ok,len zabúdala...ak mi niekto viete poradiť v tejto veci /psychiatričku máme dohodnutú o 2 týždne/mama berie Kventiax ja mu vravím protibludový liek,cez deň je akotak "normálna"samozrejme nie celý den a nie úplne normálna,ale noci sú katastrofálne-skoro nespí,vykrikuje,bedáka nonstop aj 2-3-4 hod. kým sa neunaví a my nevieme čo s tým..na spanie dostala liek,ktorý ale vzhľadom k jej ďalším diagnozam jej nedávame /dvaja lekári v rodine ho nedoporučili kvôli vážnym vedlajším účinkom/ a dávame len Benosen /na prírodnej báze,ale lepšie ako nič/...teda moja otázka je- akoto bolo u vás s nočnýmspánkom a čo ste s tým robili? a mamka aj cez deň spí máločo,čakali by ste,že po takej nocí prespí aspon dopoludnie,ale to ani náhodou,pár minút predrieme na gauči pri tv,ale nič viac..
janka2273
9. mar 2017
@janinah ahoj 🙂 moja mamina spala úplne v pohode ...ono tie prejavy sú nie vždy rovnaké u každého..mne Dr. vravela ,že bude aj agresívna a kadečo iné a nič sa u nej neprejavilo..možno neskôr,ked už som ju nemala tak pod kontrolou hej,ale to už by vedeli len tetule zo zariadenia,kde som ju musela nakoniec umiestniť,nakolko som to nezvládala,kedže som mala maličkého syna a na všetko som bola sama...
mtsl
9. mar 2017
@janinah prepáč ale už ti ani neviem odpovedať - normálne si to už nepamätám - bolo to pred 6 rokmi. (Normálne som sa musela zamyslieť a rátať na prstoch koľko to už je - ten čas strašne letí) Teraz by som vedela už len rozprávať, s odstupom času, veselé príhody so starkým - napr. ako nám odhlásil z evidencie auto.
Ešte ma napadlo, že u nás so spánkom neboli veľké problémy ale boli napr. problémy s jedlom stávalo sa že aj 2-3 dni odmietal jesť s tým že nie je hladný a potom zase mal 1-ľ dni takého akoby vlčieho hladu - zjedol 2-3 porcie a ešte si pýtal

Začni písať odpoveď...

Odošli