Chorobný strach o dieťa - už neviem čo robiť...
Zdravim maminky prosim je tu nejaka z vas co si presla niecim podobnym?..ja mam totiz chorobny strach o svoju dceru..je to 3 rocne usmiate a hyperaktivne dieta ktore nebyva chore max. nejaka nadcha alebo raz za rok zapalene hrdielko..lenze nedavno kamaratkin syn vazne ochorel a mne odvtedy akoby preplo a neustale konrolujem malu stale na nej nieco hladam..strasne sa bojim ze ochorie aj ona..uz mi vynadal aj doktor, aj nasi ma uz poslali za odbornikom..co som aj bola ale nepomohlo..bola som u psychologicky..neviem v noci riadne spat..mala trochu zakasle a hned som na nohach ze co je s nou..neustale jej kontrolujem celo ci nema teplotu..jeden den sa nevykaka uz som v panike..ja viem ze takto dlho nevydrzim ale neviem uz co mam robit..stale si hovorim zevsak ked kamaratkin syn co bol zdravy a ochorel z nicoho nic preco by sa to nemohlo stat aj mojej malej..a idem sa z toho zblaznit kolko krat si aj vecer poplacem..nechcem skoncit na psychiatrii :((((
Ahoj, pozri si aj tuto temu:
https://www.modrykonik.sk/forum/moje-zdravie/mam-chorobny-strach-o-deti-mam-vyhladat-pomoc/?page=3&scrollto=first
Pokial Ti strach komplikuje bezne cinnosti alebo znizuje kvalitu zivota (co je evidentne), treba to riesit. A jasne, ze sa to nevyriesi ako mavnutim carovneho prutika po jednom sedeni. Je to beh na dlhe trate, mozno aj roky. Ak Ti nesadla prva psychologicka, skus inu, ale daj tomu cas.
Drzim palce 🙂
nechceš skončiť na psychiatrii? ale ak takto budeš fungovať ďálej -tak si na najlepšej ceste ...
ja to vidím len na odborníka - psychiatra.
Takto - lieky v tomto pripade nic nevyriesia,akurat ta otupia,ale strach zostane. Potrebujes sa s nim naucit pracovat a to ta nauci psycholog. Ked nie jeden,tak druhy,ale hlavne musis na sebe pracovat sama. Na kazdu otazku,ze co ak sa jej nieco stane si hned aj daj odpoved : "A preco by malo?" Budem ju sledovat dlhsie,ak sa mi nieco nebude zdat a bude sa to opakovat,budem to hned riesit = robim maximum,co mozem,viac to ovplyvnit neviem ani ked budem na to mysliet kazdu minutu dna. A tym vlastne uplne oslabis svoj strach,ktory je desivy len dovtedy,kym na neho nepoznas odpoved. Ja velmi dobre viem o com hovorim. 20r.je uzkost moj verny spolocnik a mala teda uz kadejake formy a sama som musela prist na to,co najviac na neho zabera v danej chvili.
Jedno obdobie boli deti non-stop chore,vzdy ja s nimi,do toho skolaboval manzel 3 x behom niekolkych mesiacov a ja som bola vzdy pri tom. Po tom vsetkom som mala sluch vycibreny tak,ze ked sa o dve izby dalej niekto hlasnejsie nadychol,bola som hore. Lakal ma kazdy zvuk,mala som zasklby,zavrate, kolapsove stavy kazdu hodinu v noci som bola hore...a dostala som sa z toho sama,bez liekov - psychologicka len chapem,chapem a nic viac. Povedala som si STOP! Nemoze byt stale len zle,necham veci plynut,co neviem ovplyvnit,nebudem riesit a postupne som uz brala celkom inak,ked deti ochoreli. Clovek ma vzdy strach z chorob,to neovplyvnis,ale racionalne si vysvetlit,ze v tejto situacii je to neopodstatnene mozes.
Ahoj, ja som si prešla, alebo prechádzam, niečim podobným. Mne to spustili depresie po dvoch potratoch, čo som prežila minulý rok. Odvtedy sa príšerne bojím o syna. Najhoršie to bolo na jeseň krátko po druhom potrate. Syn má 8 rokov, je úplne zdravý spokojný. Tiež som ho stále sledovala, či nie je chorý, niekedy ma strach ochromil tak, až sa mi točila hlava. Bojím sa aj aby sa mu niečo nestalo v škole. Keď cestovali autobusom na školský výlet prežila som si muky pekelné. Skoro som ho nikam nepustila, našťastie zasiahol manžel... Teraz po pár mesiacoch je to už lepšie, aj keď niekedy ma to ešte prepadne. Chápem čo prežívaš a podľa mňa Ti baby radia dobre, treba s tým pracovať, kým nie je neskoro. Držím palce!!!
Mali sme aj manželskú krízu koli tomu manžel sa mi už vyhrážal rozvodom ak nevyhladam odborníka ani pri mne nechcel spávať
Ja som na tom bola podobne. Je to strašne únavné a ubližuje ti to. Je dobre že si to uvedomuješ. Neexistuje čarovná tabletka, musíš na tom jednoducho popracovať. Ono choroby sa totiž môžu vytvoriť aj na psychickom základe a naše deti zrkadlia nás a naše strachy. Cítia ten tlak, vnímajú naše správanie, slová... Z dcérky takto vychováš hypochondra až nakoniec naozaj ochorie. Okamžite sa to snaž zastaviť.
V práci (v škôlke) som sa často stretla s chorobným nechutenstvom, keď dievčatko už pri vstupe hlásilo, že dnes je taká a taká polievka a ona ju nebude jesť, aby jej nebolo zle ako minule... Ťažká obsedancia u matky s prenosom na dieťa... Záver taký, že už neje pre istotu žiadnu polievku... Fakt je to pre dcérku veľmi nebezpečné. Rieš to aktívne. Držím palce
Ahoj, prešla som si niečím podobným. Kombinovala som psychiatra - predpísal mi neurol, na panické stavy a na spánok mi veľmi pomohol, a prácu s psychoterapeutkou. Práca na sebe s psychoterapeutom je na dlho, psychiater a lieky uľavia v tú chvíľu, keď je najťažšie. Pokiaľ potrebuješ pomôcť s vyhľadaním niekoho schopného, tak sa kľudne ozvi, popýtam sa kolegov, kto je voľný, ja som tiež psychológ.
A prečo to u psychologičky nedopadlo dobre? Toto vyzerá ako forma obsedantno-kompulzívnej poruchy, cestou von je s pomocou odborníka a terapie sa naučiť pracovať so svojimi myšlienkami. Neviem, či sa bez psychológa alebo psychiatra z toho dostaneš sama, to sa skôr môže začať zhoršovať.
Inak aby si to nebrala tak tragicky, podobné obavy prežíva asi každá mama, aj keď v oveľa menšej miere. Akonáhle nás ale myšlienky prerastú a začnú nám obmedzovať život, nie je žiadnou hanbou vyhľadať psychologickú pomoc. Duša je rovnaká ako telo, keď ochorie, potrebuje vyliečiť 🙂