Depresia - môj príbeh

Ahojte, je tu vela prispevkov s depresiou, tak pridam aj ja. Len tak, aby som sa vyrozpravala. Bude to asi strasne dlhe, tak sa ospravedlnujem. Mam 30 rokov, dve krasne zdrave deticky, uzasneho muza, mame krasny dom, dalo by sa povedat, ze mi nic nechyba. Minuly rok v lete sa nam narodila druha dcerka, bola dobrucka, prva dcerka zacala v septembri chodit do skolky. Do decembra bolo vsetko OK, aj ked som toho mala niekdedy dost,lebo muz chodi dost neskoro z roboty, tak som skoro cely den na obidve deti sama. Ale hned ked pride z roboty, venuje sa im, malu v pohode prebali, nakrmi, vie sa pekne postarat. Okolo decembra minuleho roku, som akosi nadranom nemohla spavat, bud sa aj mala budila, alebo proste som uz len cakala kedy zazvoni budik,aby som nezaspala,aby som starsiu dceru poobliekala a zaniesla do skolky. Musim vzdy zobudit a poobliekat aj mladsiu,lebo musim bravat aj ju, nema kto s nou zatial byt. Ako som sa zacala budit, tak hned ako manzel zavrel za sebou dvere do prace,na mna prisla zimnica, ktora sa striedala s navalmi horucavy a hned ma aj prehnalo. Ale to som este dokazala vstat z postele a fungovat. Asi dva tyzdne to takto trvalo, aj ked podvedome som sa nicoho nebala, nemala som strach ze ostavam s detmi sama, ale asi psychika uz pracovala za mna. Ked som isla pre dcerku do skolky a cestou mi povedala ze ju boli brucho a nemohla sa v skolke vykakat a ja som nevedela ako jej pomoct, hned ma prehnalo. Asi po dvoch tyzdnoch mi zrazu nechutilo jest. Blizil sa Mikulas, vianocne sviatky, a ja som nebola schopna do seba nieco dat. Bola som hladna, ale ked som si spravila ranajky, len som sa na ne divala, ale nedokazala nic z toho zjest. V decembri sme mali aj nejake rodinne oslavy,kde boli same chlebicky a dobroty, co by som inokedy hned spraskala ale teraz som sa len divala a nedokazala zjest ani jednu jednohubku. Nikomu somto vtedy este nepovedala, ale jeden vikend som uz nebola schopna vstat z postele, bola som hladna, vycerpana, od hladu sa mi podlamovali nohy a prvykrat som zacala rozmyslat ze ma nebavi zit, ze proste mi je zle (telesne,nie psychicky). Vtedy som rano vsetko povedala s placom v spalni muzovi,lebo mala plakala a ja som jej nebola schopna ani dat papat, nevladala som. Tak sme sa dohodli,ze na druhy den pojdelen na pol dna doprace a pride pre mna a pojdeme k Dr. To som stale nevedela ze sa jedna o depresiu. Lenze to rano ked odisiel do roboty, som nevladala ani sa postavit z postele k malej, tak som volala mame, ktora byva na opacnom konci mesta a s placom som jej povedala, ci by nemohla prist za malou, ze sa nevladzem postavit, ze mi je uz aj psychicky zle (na zaciatku to psychicky nebolo,ale postupne ma stvali tie telesne priznaky - nechutenstvo, slabosti, tak uz aj psychicky som bola na tom zle).Cakala som ako ma obijme, pochopi, a ona na mna vyletela, ze co mi je,ze ako mi moze byt psychicky zle, ze ved mame super dom, peniaze, zdrave deti, ze co mi akoze moze byt... ale bola teda aspon s malou, kym prisiel muz a vzal ma k Dr.
Isla som k obvodnej,povedala jej,co mi je,a povedala ze to moze byt stitna zlaza, cukrovka, neviem este co alebo nervy. Hned mi pobralakrv na vsetko mozne, a pre istotu mi dala Serlift a Lexaurin, aby som si dala hned.Na druhy den som volala o vysledky,povedala ze vsetko je OK,tak to budu nervy, ale ze ona mi dlhodobo nemoze predpisovat antidepresiva, a mam sa objednat k psychiatricke.Tam ma zobrala po tyzdni, zatial som stale brala Serlift a Lexaurin. Ked somknej prisla, bola super, mlada doktorka, porozpravali sme sa, aj som jej povedalaze nechapem ako mozemmat depresiu, ze som sa nikdy nechcela zabit,ani nic podobne, ze nemam nervy, atd. atd. a potom mi dala letacik, kde boli presne popisane moje priznaky.Vysvetlila mi, ze mam atypicku depresiu, ktora nezacala psychickymi problemami, ako ked niekomu niekto umrie, alebo zazije nejaky sok,alebo psychicky teror napr.od manzela, ale ja mam somaticke (telesne) priznaky depresie. Bolo tam popisane vela, skoro vsetko na mna pasovalo, napr.: dlhodobe bolesti roznych casti tela (hlava, brucho,krize,...), pocity na zvracanie, nechutenstvo, zimnica striedana s navalmi tepla, hnacky alebo zapchy, slabost, unava, vycerpanie, stuhnutie svalov, tlak na hrudi, pichanie vo svaloch,... ten tyzden od brania liekov bol asi najhorsi v mojom zivote,lebo vsetky priznaky ako keby sa mi zdvojnasobili, ale po 2 tyzdnoch Serlift pekne zabral a Lexaurin som si viac nedala... este chcem povedat, ze okrem muza nikto o tom nevie,mame som to nepovedala ze beriem lieky,lebo by to asi nepochopila, asi ani surodenci, lebo kto to nezazil nepochopi. Ved ked vam niekto povie, ako ti moze nieco byt,ked mas deti zdrave a vsetko mas.... a psychiatricka mi povedala, ze to ako keby mi niekto povedal, preco mas rakovinu, ked ti nic nechyba,... pretoze depresia je normalna choroba,ktoru moze hocikto dostat,nemusi mat ani psychicke problemy. Ale radsej to nikomu nehovorim, viem,aki su ludia... teraz je to rok co beriem lieky, cely rok bol v pohode, lexaurin som si nemusela ani raz dat, a psychiatricka mi chcela pomaly uz aj lieky vysadzat, ze kedich beriem rok a stav sa mi upravil, ale ja nemam rada toto sychrave pocasie, stale sme s detmi zavrete doma,neda sa byt poriadne vonku, tak sa bojimich teraz vysadzat,chcem to nechat az niekedy na jar, kedbude vonku krasne a slniecko svietit. Dakujem za precitanie, dufam ze sa niekto pripoji so svojim pribehom,je dobre vediet, ze tu nie som s touto diagnozou sama.