Je depresia dedičná?

ano je dedicna. ale neni to pravidlo, len je tam vyssia sanca ju dostat. no a vela spravi samozrejme vychova a prostredie a sposob fungovania, myslenia akemu dotycne dieta naucia a co si nasledne vezme do dospelosti

Ale u každého jedinca to bude iné zlatko, toto tu ti vôbec nič nepomôže. Preto som písala študovať na Google lebo tam je to vo viacerých článkoch pekne vysvetlené. To ze ja to nemám ale moja sestra áno alebo rodičia môjho partnera nie ale on áno ti nepomôže. U teba to môže vyvinúť ale ani nemusí. To je presne to iste keď nosíš v sebe nejaky gem, nikto ani dr ti nepovie či teraz tá choroba vypukne alebo nie

@54tinka54 Práve kôli takýmto názorom (aj keď tu možno chyba kontext) sa toľko ľudí radšej nelieči. Depresia nie je len 'stroskotanec' neschopný ráno vstať z postele riešiaci problémy alkoholom alebo na silných antidepresivach. S miernou depresiou sa dá celkom normálne fungovať a navonok roky predstierať optimizmus a dobrú náladu. Potom sa len zrazu dozviete o predávkovaní alebo skoku pod vlak a všetci sa divia prečo.
Môj názor je, že za súčasnú 'pandémiu' depresií môže toxický optimizmus a obľuba viniť ľudí za všetko negatívne čo ich v živote stretne. Je to oveľa ľahšie než priznať, že s našou spoločnosťou nie je niečo v poriadku. Tvárime sa, že dieťa rodičov, ktorí chodia každý večer utahani z práce domov a ledva im príjem vystačí na hypo a základné veci má v živote rovnakú šancu ako dieťa podnikateľa parazitujúceho na eurofondoch, ktoré od detstva navštevuje výberové školy, cestuje po svete a leto trávi na exkluzívnych táboroch a stazach. A vlastne rovnakú šancu má aj rómska dievčinka z osady, len keby nebola lenivá. Aj na MK často vidieť prehnane optimistické názory, že každý je strojcom svojho šťastia, každý má život aký si vytvorí a za neúspechy je zodpovedný len a len ten ktorý sa sťažuje. Akoby vonkajšie faktory vôbec neexistovali a každý z nás mal magickú schopnosť pomeniť XY faktorov univerza vo svoj prospech. Nevravím že máme za všetko viniť niekoho/niečo iné, ale trocha rovnováhy a pochopenia by nezaškodilo.

Mne spychologička tak vravela,že ak deti žiju z depresívnym rodičom tak môžuaj oni mať depresiu,nie je to dedičné ale akoby forma vzoru spolunažívania.Ja z biologickým otcom nežijem ale mávam sklonyk depresii pomáha B6 a magnézium a naladiť sa pozitívne,nerada by som keby deti sa trápili z depresiou pred nimi som brávala anitdepresíva čo sa nám nedarili a svokra pridala tlakom na mňa kvôli vnúčatám... Tak pokiaľ snimi nežiješ tak to nezdedíš je to vtebe ako sa nastavíš ja roky som bez antidepresív a snažím sa jej predísť a neupadať na duši.

Depresiasa asi delí na tri typy, ja som mala aj takú,že ma život nebavil,cítilasom,počas strednej školy že to nezvládnem a mala nutkanie na ukončenie svojho života,vyhľadala som psychiatričku ktorá ma vypočula aj lieky dala našla s dobrého muža a potom v manželstve keď sa nám nedarilo roky otehotnieť a svkra na mňa tlačila som sacítila bezcenná neschopná a prepadala depresií,až keď som otehotnela som začala žiariť a bť šťastná potom 3 potraty kým sa druhý podaril a odvtedy žijem pre svojich synov a muža a prácu našla som si zmysel života a teda sa držím bez antidepresív. A snažím sa aby moji chalani nemali pocit menej cennosti ale aj aby cítili že som tu pre nich ak niečo im nejde.Ja som žiaľ od matky nemala podporu ani duševnú v puberte stále pracovala boli sme so strými rodičmi... veľa robí rodina a všetko vnej ako si to dieťa vezme do života.Mne pomáhali aj knihy od Josepha Murphyho a rôzne citáty od Dalai Lámu atak.