Je nejaká porucha vo mne?
Ahojte možno to bude znieť smiešne ale proste je to tak. Keď mi niekto nedvyha mobil tak automaticky si myslím že sa niečo zle stalo. Napríklad keď sestra nedvyhne telefón tak sa bojím že ju niekto uniesol. Teraz skôr to píšem znie to smiešne ale predsa nie nemožné. Mám to od mala, keď mamka išla či cez deň na nákup alebo večer sadnúť a nedvyhla hneď ma napadli katastrofálne scenáre. Ako sa mám toho zbaviť? Alebo aspoň zmierniť. Stretli ste sa tou mojou 'poruchou'?
To ja zas neznasam, ked mam poradu a niekto mi vola 6krat po sebe behom pol hodiny. Nie a nie vydrzat pol hodiny.
Áno, je porucha v tebe. Normálne to nie je. P.S. 3x si dala y v slove "dvíhať", mimochodom.😉
Ďakujem za postreh. Písala som to rýchlo a nepozerala som úplne ale i/y kde dávam. A áno priznám sa gramatiku úplne neovládam na 100% keďže od svojich 7 rokov som žila v zahraničí.
@oli18 už si to zapamätám🙂 Ale teraz som si všimla že 'dvihat' mi automaticky dáva telefón. Budem za blbu ale má to potom iný význam?
Nemá😀
Oprava 😀 automaticky mi dáva dvyhat. Ale už si to zapamätám ďakujem 🙂
Aj ja som taka.
Ano,stretla som sa,má to moja svokra a znepríjemňuje s tým život všetkým naokolo.
Je to nejaka paranoidna uzkost Skus to drzat pod kontrolou alebo vyhladaj psychologa. To su take obsessivne myslienky. Musis sa naucit ich regulovat obmedzit. Pochopit ze ty vytvaras svoje myslienky nie oni teba a ze su dost nerealne a velmi negativne: radsej ludom nevolaj ak to nie je nic surne napis sms stym ze sa ozvu Ked budu mat cas. Mozno otravujes telefonatom v nevhodnej dobe ked su busy a prave Preto nedvihnu alebo jednoducho nemaju mobil po roke v kabelke nepocut atd.
Mozno OCD. Prehnany iracionalny strach pricom si je clovek vedomi ze prehana. Kastrofalne scenare, vtierave myslienky., atd....pogoogli si tuto poruchu, mozno sa v nej najdes.
Napíš sms, že nech ti aspoň napíšu sms že je všetko ok a že sa ozvu. Alebo to s nimi dopredu odkomikunikuj, myslím rodina a tak, ktorí ťa poznajú, aj tieto tvoje úzkosti. Podľa mňa je to minimálne na psychológa, možno je to nejaká skrytá trauma, neviem. Určite ti bude vedieť pomôcť lepšie ako my, alebo ťa nasmeruje ďalej, možno k nejakému terapeutovi, aby ste zistili príčinu toho prehnaného strachu.
Mala si strach, keď si bola malá a nevedela si sa dovolať mame....a teraz vždy pri tej istej situácii znova.Je to taká úzkosť ako píšu baby všetky tieto úzkosti pochádzajú z detstva
Aj ja sa bojím, keď niekomu volám a viem, že by mi mal dvihnúť a nedvihne mi. Tiež vždy keď počujem sanitku tak ma hneď napadne, či sa niečo nestalo v škole, v škôlke, mužovi v robote (mal už v práci pár úrazov). Všeličo sa stáva, keď ti dvihnú telefón, je jasné, že sú OK, keď nie, tak je podla mňa prirodzené, že človek sa zamýšla či sa niečo nestalo 🤔
podla mna je tenka hranica medzi prehananim a moznou tragickou realitou. aj mna to vselico napadne, ak mi niekto nedviha hodiny. ved kolko ludi zomiera len na cestach napriklad... ale zase nie, nenapadne ma, ze sestru uniesli, ked prvykrat nezdvihne. kto by ju chcel? 🙂
Smer psycholog plus sukromne doucovanie slovenskeho jazyka.
Jeemine. No neber to zas tak vážne. Má to každý...jedna sa boji o muža, druhá o deti, tretia o sestru, stvrta o rodičov, piata o seba...dnes je taká doba. Porucha by bola, keby si sa nebála.
Ono podľa mňa záleží na tom, či ťa to len napadne alebo ci ta to neprimerane obmedzuje (napríklad ci potom nedokážeš normálne fungovať, pracovať, atď) v druhom prípade treba vyhľadať pomoc
smer psycholog
normálne to nie je
ja si napr ked idem von neberiem mobil, nie som povinná byt na drátku
ale možno je to tym že som detstvo prežila bez netu, telefonu, mobilu , tel. linky proste mama musela vydržat od rana do piatej bez info , ja tiež, musela som si vediet poradit alebo vypytat pomoc a ona mi verila
na dovolenke si tiež mobil vypnem, bez tv bez tabletu a je to fajn
@nicicka to máš tiež pravdu. Ale napadlo by teba keby ti mamka nedvihne že či sa dokážeš postarať o sestry a ako im to oznamis že mamke sa dačo stalo
Keby si vedela čo mňa napadne, tak to čo napadne teba by bolo oproti tomu ako ťahať gumeneho káčera 😁. Sú to len myšlienky. Nič viac...Čím menej to budeš rozoberať tým skôr to nebudeš riešiť... Uvedomuj si ich, no nedaj im silu... Práca s myšlienkami nie je jednoduchá, no je kľúčová a hlavne trvá dlhodobo ...
ahoj..... fu, tak podla tychto komentarov mam sakra pruser..... tiez mam v hlave katastroficke scenare, ked manzel meska, ked sa mi neozyva mama..... ale vzdy to vedome zazeniem, poviem si, ze je 100 racionalnych dovodov, preco meska, preco sa neozyva.... cize nerozoberat tu myslienku v hlave, stopnut ju hned na zaciatku.
Podľa mňa sa to bude dať pekne dostať pod kontrolu. Nestresuj. Ja nemám rada keď mi niekto vkuse vyvoláva a hhh jaj inak veľa ľudí na mňa nadáva že ja mám pernamentne vypnuté zvonenia. Ja proste ak mám čas pozriem neprijatee h. A zavolám keď sa mi chce
Toto vyzerá na psychológa. Možno máš postraumaticku stresovú poruchu alebo niečo také. Spúšťač môže byť napríklad nejaká udalosť v detstve,ktorú si ani nepamatas. Ja sa trochu začínam báť o seba, trom mojim kamaratkam zomreli muži, normálne sa už začínam báť aj sa s niekym novým skamaratit. Ze sa znova stane niečo tragické. A máš aj také príznaky keď ti niekto nezdvihne, ze ti začne busit srdce, spotis sa alebo niečo také? A máš to aj inokedy, ci vyslovene len pri telefonovaní?
To su len strachy ktore pravdepodobne vznikli v detstve. Je to velmi jednoduche, staci len vyriesit v sebe a budes mat pokoj. Pozri terapia RUŠ na internete. Ja na tom fungujem asi 5 rokov a nemozem byt stastnejsia😀
Aj ja to tak mam. Dokonca,ked pocujem o nehode vzdy sa bojim,ci to nebol niekto blizky a nenapadne obtelefonujem a napisem rodine,ze co robia,ako sa maju a pod. 🤣 Vacsinou si viem sama racionalne povedat a rozkazat,aby som sa nebala
Vôbec to nie je smiešne. Treba to konzultovať so psychológom. Určite bude stačiť len zopár sedení 🙂