Mám depresiu alebo som len zlá matka?
Mám dve deti, 2roky a 3 roky, staršie začalo chodiť do škôlky a vseobecne je to dobré dieťa, aj keď má sem tam obdobia vzdoru. Mladší je od narodenia náročné, uplakané dieťa, v tomto veku už aj tvrdohlavé a vzdorovite. Počas týždňa par hodín pracujem z domu, to ma baví, ale na úkor práce nestíham tak domácnosť ako by som chcela. Deťom sa snažíme s manželom venovať, s mladším chodím na krúžok, hráme sa. S manželom máme čas na seba pár hodín mesačne, čiže ako manželia ani nežijeme. Ja raz za mesiac idem sama na nákup, inak sama nechodím nikam, kamarátky už nemám, mama nerozumie, že ma materská nebaví. No ja už nezvládam večné odmietanie detí a ich vzdor, len sa ráno zobudia a už s nimi musím "bojovať" aby si umyli zuby, obliekali sa atď a tak to pokračuje až do večera. Stále nejaký boj, naťahovanie o hračky. Racionálne, nie je to nič hrozné, bežné správanie 2 a 3 ročného dieťaťa, čiže sa na deti nesťažujem, že sú zlé. ALE !!! mňa už toto, neustály stareotyp, varenie a aj hluk, krik, plač extrémne stresuje, bolí ma z toho hlava, veľa krát už na nich aj kričím. Čo je pre mňa potom ešte horšie, lebo si to následne vyčítam. Proste som odporná a hnusná furia. Mám úplnú apatiu k životu, nebaví ma už nič, sebavedomie na nule, nemôžem sa na seba v zrkadle ani vidieť. Bývalá som atraktívna žena, vždy pekne oblečená. A nie, nemôžem sa pekne obliecť aj na Materskej, nebudem v kostýme behať po dome a naháňať uslintane dieta, či krútiť sa pri sporáku. Manžel mi so všetkým pomáha, je skvelý otec, ale náš vzťah ochladol. Ja už si ani nepridam ako žena, len stroj na zabezpečenie potrieb svojej rodiny. Proste, materská ma nenapĺňa a ja sa nedokážem tesity. Pritom mám toho tak veľa...
Vyhorela si, vieš čo ti pomôže? dieťa do jaslí a ty hor sa do roboty budeš iny človek, nikdo ti neukáže byť s dieťaťom tri roky doma, dvojročné je už super zápis a ideš na to, ožiješ
Ako vravia baby hore 👆🏻 musíš sa vrátiť medzi ľudí, do práce, nájsť zadosťučinenie v niečom čo ti robí radosť (produktivita, zarábanie peňazí, komunikácia,...).
V takomto prípade by som bez výčitiek dala dieťa do jaslí a zabezpečila v prvom rade svoje psychické zdravie. Ak nie je v pohode mama, nemôže byť nikto. Ako chceš napĺňať potreby iných, keď sama máš prázdnu nádrž?
si len mama a oni tvoje deti. Pre nich si celý svet. Nie sú to len čudá, ktorým treba prikazovať a zaplavovať úlohami. Stačí byť s nimi, ale asi to máš nastavené tak, že oni sú len tvojou úlohou na zozname dňa, ktorú treba vyriešiť. A potom to samozrejme frustruje, lebo oni nie sú ako e-mail, čo pošleš a zabudneš. Ak chceš iný výsledok, začni k nim pristupovať inak. Začni sa na ne tešiť hneď ráno, ako otvoríš oči. Nesnaž sa toľko, výkon je potrebný v práci. V rodine nie. V milujúcej rodine nie. Ak sa cítiš,ako mašina, asi ti chýba láska. Inak ráno som sa pýtala chat-a 🙂 čosi podobné ako ty a napísal mi myšlienku: Láska rastie, keď sa zdieľa. Zaujalo ma to, tak som sa vypytovala, odkiaľ toto má. Napísal: Keď lásku rozdávaš, nestávaš sa prázdnym – skôr sa tvoja schopnosť milovať zväčšuje. Tak možno je to dobrá rada aj pre teba, nemusíš zmeniť okolnosti (toto je dnes najčastejšia rada), zmeň svoj pohľad na svet v okolnostiach.
Daj dieta do jasli a ty ostan doma! Ak si to mozte financne dovolit. Aspon tak polroka. Zacni si uzivat tu slobodu ked su decka het a vnimaj seba. Ja by som to tak urobila, sla by som si zacvicit, na kavu sama, na nakupy handier, na nechty, vlasy, kozmetiku. Potom po case ked by som bola zastabilizovana by som sla do prace. Ja ti uplne rozumiem. A to mam len jedneho. Ale presne som sa nasla v tom co pises. Drz sa
musis sa trosku osefovat. dve deti, hoc su dobre zle, daju zabrat. aj na parnersky vztah aj na vztah sama k sebe. sprav si plan. daj sa niekde na urcite miesto aj ty sama, aj seba s manzelom. nemusi to byt nutne navrat do prace, lebo v tomto stave vyhorenia, budes na tom podla mna este horsie... vybav babku- alebo inu opatrovatelku k detom, zajdi sama na kavu, prejst sa... vymysli si plan s manzelom... naplanuj si sex a cas v ktorom nebudes IBA maminou... da sa to... povedz manzelovi o tom ako sa citis a najdite spolocnu rec...
@basulaak hej, v idealnom svete.. V tom realnom su deti po nastupe do jasli/skolke viac doma ako v institucii.
Nie si ani zla mama a nemas ani depresiu... proste si vyhorela...
Nieco podobne som zazivala, az na to ze mam rozdiel medzi detmi 3 roky a pri kazdom som po polroku zacala z domu pracovat...
Zial dni sa nafuknut nedaju, cize nieco sa proste nepodari v dany den.
U nas to bolo tiez tak... deti doma s opatrovatelkou, ja doma pracujuca, a doma vybuch... no nic, raz sa to ukludni. Hlavne sa snaz byt v pohode... tiez nemam az take naj kamosky, zijem pre rodinu a hotovo...
Viaceré radíte jasle. Tiež nad tým uvažujem dať mladšieho do jaslí aspoň na 2 dni. Ja už nemám trpezlivosť, všetko má nervuje, som už 3 roky doma. Pred tým to tak nebolo a zvládala som všetko s ľahkosťou. Napríklad denne sa niečo vyleje, rozsype, zaspini. Bežný život s malými deťmi. Pred tým som to jednoducho upratala, teraz ma to už neskutočne vytáča, už to upratujem s nechuťou, obťažuje má to. Bola som na wc a dieťa prišlo za mnou, poslala som ho preč so zvýšeným hlasom. Samozrejme, nasledovali výčitky, lebo viem, že to dieťa prišlo za mnou, lebo ma ľúbi a potrebuje. No ja som chcela byť aspoň 2 minúty na WC sama. A takéto veci ma už vytačajú a je to na dennom poriadku, následne prichádzajú výčitky, že som na dieťa kričala a tak stále dokola, keďže deti za nič nemôžu a sú úžasné, čo si uvedomujem každý večer, keď zaspia. Ja si ich hádam ani nezaslúžim. Ako napísala @dahra som zameraná na výkon a tú lásku neviem prežívať, keďže som očividne "prázdna", vyhoreta. Pred tým som chodila častejšie aspoň po nákupoch, ale ako začalo staršie chodiť do škôlky, je mi to ľúto vypadnúť poobede z domu a nevidieť ho celý deň. A takto sa točim v začarovanom kruhu... Keď niekedy stráži deti babka, vydrhnem celý dom, dobehnem pracovné resty a stihneme s manželom aj večeru či film. To je tak 2x do mesiaca. mám zanedbané prehliadky u zubára, všeobecného, či gynekológa. Celkovo každú chorobu len prechodim, nedoliecim. Taký bežný život mamy. Viem, že sa všetko zlepší, keď už budú obaja v škôlke a ja budem môcť riešiť aj dospelácke veci. Len je už toho dosť a úprimne obdivujem mamy, ktoré vydržia doma na reťazovych materských.
Drzim ti palce aby sa to upravilo.
A prečo som mladšieho ešte nedala do jaslí, keď si myslím, že by to možno pomohlo? Bolo by mi to mozno neskôr ľúto, že staršie bolo 3 roky doma so mnou a mladšieho som po 2 rokoch odsunula do jaslí. Vyčítala by som si to možno, neviem. Manžel s jaslami súhlasí a môžeme si ich finančne dovoliť.
Toto bezne vidím tam, kde s deťmi nemá kto pomôcť, vôbec nič si nevycitaj, si pretazena. Ak pôjdes rýchlo do roboty, sice zmenis prostredie a mentalne Ti to prospeje, ale rataj s tým že detičky bývajú zo začiatku často choré, budeš podávat výkon v práci a doma tie povinnosti až tak vyrazne neodbudnu. Moze to dopadnut aj tak, že Ti v konecnom dôsledku pribudne hlavne stres. My to riesime tak že sa snažíme často chodiť von alebo na také minivylety, navstevujeme sa velmi často s kamaratmi, občas platená teta na strazenie. Nám toto velmi pomáha práve na ten nekonecny a ubijajuci stereotyp.
Ked je u vas babka tak preco vydrhnes cely dom?Radsej chod sama na ten nakup,upratovat mozes aj pri detoch,alebo lepsia rada nezameriavaj sa tak na ten poriadok,mozno to je pricina tvojho vyhorenia a nie deti.Ale ak si ta,co chce mas doma vsetko tip,top tak sa necudujem,proste upratovanie nachvíľu vynechaj,to prode casom . A aj tak vytrhnem dom a za dva dni zasa to iste,prach a smeti po zemi.
@tehulka2011 to uz istotne aj sama vie ked ma dve deti. A ked aj robis aj mas 2 decka chore je to psychicky zahul.
ALE NO TAK, nebude to také zlé ako to vyzerá. Máš " len depku", sebavedomie na bode mrazu, nervy v kýbli 😉 Skoro všetky sme tým prechádzali. Si určite super mamina, len už potrebuješ zmenu. Niekto sa pre materskú narodil * napr. čierni spoluobčania - nie som rasistka (pre istotu dodávam ako každý) 🙂 *, ... a niekto sa chce realizovať, načančať sa, ísť do práce, byť sexy, ísť medzi ľudí ) . Vieš, aj tomu nášmu chlapovi sa zunujeme, keď nás začne vnímať viac ako matku, upratovačku, večne upotenú a obabranú od kŕmenia, ako sexy milenku, ktorou sme na začiatku vzťahu boli.... Takže asi je čas myslieť viac na seba, ísť za kamoškami, cvičiť, nakupovať každý týždeň, kúpiť si niečo pekné, .... aby ti nepreplo. Keď sa vyvenčíš ( sama), vrátiš sa domov ako med a budeš opäť poslušnou láskavou maminkou a prítulnou partnerkou. Ak teraz krútiš hlavou - NE, NEDÁ SA - no tak už ti nepomôžeme 😎.
A, mimochodom, milujeme tých našich drobcov, ale fest nám niekedy lezú na nervy, obzvlášť keď sme už na materskej dlho, ...hlavne keď máme dni *keď lezieme na nervy už aj samy - sebe* ...a, keď aj pes vrčí na rodinu menej ako my 🙂 .
Podla mna si vyhorela. Ak ta materska nebavi, daj dieta do jasli a vrat sa do prace. Len pocitaj s tym, ze potom budes mat toho casu este menej.