Mám úzkosť z chorôb v rodine a ničím nám sny
Ahojte . Dlhodobo trpím strachom z chorôb . Ničí ma to , do takého štádia rôznych myšlienok . Sú to strachy raz o seba raz o deti raz o manzela . O manzela je to žiaľ momentálne extrémne intenzívne a neviem s tým pracovať a ani žiť normálne . Vykúpenie je pre mňa keď idem spať . Dnes sme docestovali na dovolenku . Od rana myslím len nato že manžel ma melanom . Že ho určite ma … ma vedľa znamienka niečo červené už vyše dvoch týždňov alebo ružové alebo aké . Znamienko ? Nové ? Neviem čo to je … proste každý deň to fotim a každý deň tam vidím zmenu . Moje myšlienky sú že sme na tejto dovolenke poslednej spolu že na melanom zomrie . Proste peklo . Prikladám foto … neviem či chcem takto ďalej fungovať … tmavšia fitka z dnes , blefsia zo včera … fotené na inom svetle .. mám na mysli to vedľa hnedého malého znamienka .
Takýchto znamienok mám po tele stovky. Roky rokúce. Žijem. Neboj. Ale určite ako píše kolegyňa nado mnou, rieš seba, nie toto mužove znamienko, naozaj to potrebuješ. A to je odporúčanie len v tom najlepšom.
@anonym_autor to čo ma manžela sú skoro všetko pehy,takže kľud
Čím skôr treba odbornú pomoc, nieje to hanba, lebo tvoje manželstvo rýchlo skončí
Kludne mi napis spravu 🙂
Potrebuješ sa liečiť.
Melanom vyzerá úplne inak a toto to nie je. Radím ti návštevu psychológa. Tieto resp takéto znamienka ma kazdy z nas, ty take nemáš?
@anonym_autor Ja som to mala pred rokmi a velmi dobre mi na to zabrala psychoterapia. Urcite sa hned objednaj. U mna psychologicka uz na druhom sedeni zistila, aky hlbsi strach je skryty za tym strachom z chorob a ako bola ta pricina vytiahnuta na povrch a pomenovana, tak to s tymi chorobami razom preslo. Samozrejme kazdy clovek je iny, u kazdeho moze byt spustacom nieco ine, ale myslim si, ze vzdy je za tym nieco, co psychoterapia dokaze podchytit.
@anonym_autor potrebujes psychiatra a manzel by sa mal uvedomit a zobrat ti z ruky telefon, normalne sa cudujem, ze ti toto dovoli
A nie zbytocne pridavas fotky , znamienka kontroluje kozny lekar s dermatoskopom nie laici z fotky na modrom koniku
Melanóm to nie je a vyhľadaj súrne psychiatra, potrebuješ liečbu.
A to ti manzel toto dovoli, aby si si jeho znamienka stale fotila a potom panikarila?
Ak si to este neurobila (co sa cudujem), navstiv psychologa, lebo bud sa zblaznis ty, alebo ostatni z teba
moj muz ma telo posiate hocicom. a ano, aj ja stresujem a panikarim ale mam dovod. mne umrel surocenec zo dna na den velkmi rychlo a ver ze ked ti niekto umrie je to ovela 1000000x horsie. ty mas preco dovod takto sa stresovat? nekaz si dovolenku.....
minulu dovolenku sa mi zlomil zub, dostala som tak silne kramy ze az a este aj hnacky
zbytocne som si ju kazila este aj zlymi myslienkami
a ked nemas spustac, tak o to viac by soim vyhladala psychiatra. ja som spustac mala.ty nie.
mas neodpostatneny strach, ja som ho mala zo smrti ked mi umrel.
ty nemas mat preco tak klud.
prepni hlavu, nalej vino a vyloz nohy, chod do prirody to pomaha.
moj muz ma telo posiate hocicom. a ano, aj ja stresujem a panikarim ale mam dovod. mne umrel surocenec zo dna na den velkmi rychlo a ver ze ked ti niekto umrie je to ovela 1000000x horsie. ty mas preco dovod takto sa stresovat? nekaz si dovolenku.....
minulu dovolenku sa mi zlomil zub, dostala som tak silne kramy ze az a este aj hnacky
zbytocne som si ju kazila este aj zlymi myslienkami
a ked nemas spustac, tak o to viac by soim vyhladala psychiatra. ja som spustac mala.ty nie.
mas neodpostatneny strach, ja som ho mala zo smrti ked mi umrel.
ty nemas mat preco tak klud.
prepni hlavu, nalej vino a vyloz nohy, chod do prirody to pomaha.
@anonym_4cda50 preco by nemohla mat spustac? Kludne mohla prezit nejaku traumu kludne aj v detstve a neuvedomuje si ju.
Nam teraz pred tyzdnom zomrela babicka na melanom a urcite to nebolo taketo nevinne znamienko. Moj muz ma na chrbte asi 1 cm a ma v nom take tmave bodky, takze riesit to uz idem a objednat ho na kozne, kedze to bola jeho stara mama. Od koznej viem, ze co som ja povazovala za pohodove znamienko, tak ona ho brala vazne. Je vyrazne tmave, az cierne, ale zatial mi to len sleduje. Idem si dat vybrat take, ktore mi zavadzaju a toto bude na rane potom. To k tomuto.
No a tento prehnany strach je u Teba teda na liecbu, sama vies, ze to je nenormalne takto sa stresovat a aj ostatnych.
Ja sa nechcem vyhovárať na nejakú traumu z detstva alebo niečo podobne , viem že každý sme si strojcom svojeho šťastia . Ale napíšem v skratke niečo o detstve čo je možno kameň úrazu ..ktovie .. otec závislý na automatoch a veľký žiarlivec , výplaty aj maminu aj jeho vzdy dal celú do automatu a tak nikdy neboli peniaze na účty ani na jedlo , tým že mama bola krásna žena veľmi žiarlil a stále ju bil - panvicu po hlave , vtláčanie oči dnu a podobne boli u nás na dennom poriadku vzdy keď bola mama doma , veľa robila nadčasy a víkendy aby splatila dlzoby , mestský policajti boli u nás pravidelne , neskôr keď sa mama rozviedla a našla si priateľa išli sme s ňou do podnájmu , no po roku prišiel o robotu jej priateľ a nemali na nájom ( on odišiel k jeho mame a moja mama musela ísť ku kamarátke lebo nemala kam - k jeho mame nemohla ) a my sme osli k otcovi , môj brat isiel k otcovým rodičom na dom ktorý sa prerábal z predania ich spoločného bytu a mňa dal do jeho bytu čo mal v podnájme , zostala som tam sama 15 ročná a v byte strašilo - v noci sa mi otvorili skrinky šuflíky , zabuchli , stále akoby niekto behal po plavačke v noci no des , otec mi nedovolil žiadnu kamarátku na prespanie tak som sa na noc zamykala v izbe , po dvoch mesiacoch som aj ja už isla do domu .. isla som na trojročnú školu v tretím ročníku som si našla priateľa ( teraz môj muž ) a po dokončení školy som si zbalila igelitku odišla k nemu a už sa nikdy nevrátila , a cele toto začalo 2016 keď som čakal syna - vtedy som prvý krát pocítila strach o muža že čo ak sa niečo stane a on syna nespozná .. myslím že bolo v správach že havaroval a zomrel mladý otec , odvtedy s tým bojujem … raz mám lepšie dni raz horšie , stačí jeden malý podnet - znamienko , uzlina čokoľvek a pre mňa je konečná … už som rozmýšľala že či by sa im nežilo ľahšie bezimna
Zacni to riesit s odbornikom, nie je to v poriadku
Ja sa nechcem vyhovárať na nejakú traumu z detstva alebo niečo podobne , viem že každý sme si strojcom svojeho šťastia . Ale napíšem v skratke niečo o detstve čo je možno kameň úrazu ..ktovie .. otec závislý na automatoch a veľký žiarlivec , výplaty aj maminu aj jeho vzdy dal celú do automatu a tak nikdy neboli peniaze na účty ani na jedlo , tým že mama bola krásna žena veľmi žiarlil a stále ju bil - panvicu po hlave , vtláčanie oči dnu a podobne boli u nás na dennom poriadku vzdy keď bola mama doma , veľa robila nadčasy a víkendy aby splatila dlzoby , mestský policajti boli u nás pravidelne , neskôr keď sa mama rozviedla a našla si priateľa išli sme s ňou do podnájmu , no po roku prišiel o robotu jej priateľ a nemali na nájom ( on odišiel k jeho mame a moja mama musela ísť ku kamarátke lebo nemala kam - k jeho mame nemohla ) a my sme osli k otcovi , môj brat isiel k otcovým rodičom na dom ktorý sa prerábal z predania ich spoločného bytu a mňa dal do jeho bytu čo mal v podnájme , zostala som tam sama 15 ročná a v byte strašilo - v noci sa mi otvorili skrinky šuflíky , zabuchli , stále akoby niekto behal po plavačke v noci no des , otec mi nedovolil žiadnu kamarátku na prespanie tak som sa na noc zamykala v izbe , po dvoch mesiacoch som aj ja už isla do domu .. isla som na trojročnú školu v tretím ročníku som si našla priateľa ( teraz môj muž ) a po dokončení školy som si zbalila igelitku odišla k nemu a už sa nikdy nevrátila , a cele toto začalo 2016 keď som čakal syna - vtedy som prvý krát pocítila strach o muža že čo ak sa niečo stane a on syna nespozná .. myslím že bolo v správach že havaroval a zomrel mladý otec , odvtedy s tým bojujem … raz mám lepšie dni raz horšie , stačí jeden malý podnet - znamienko , uzlina čokoľvek a pre mňa je konečná … už som rozmýšľala že či by sa im nežilo ľahšie bezimna
@anonym_autor bez teba? Neblázni. Si skvelá žena, ktorá chce, aby jej rodina fungovala v zdraví a šťasti. Len sa ti to vymklo spod kontroly, riešiš vymyslenú diagnózu, pretože tvoj muž je našťastie zdravý. Aj môj má rôzne bodky na chrbte, rôzne znamienka, ale každé telo je iné. Môjmu sa často urobí vyrážka, čiže by som musela byť v strese 7 dní v týždni. No a pritom je to zdravý chlap. Sama si vyrábas stres. Teš sa z krásnej dovolenky, pekného počasia, uži si voľné chvíle s rodinou a nemysli na žiadne choroby.
Toto si úzkostné stavy sposobene z nervového vypätia ktoré si musela prežívať. Jediné riešenie, ktoré ti naozaj pomôže je psychiater a lieky. Uvidíš, aká úľava príde pre teba, aj pre tvojich najbližších.
@anonym_autor a to si predstav, že je kopec ďalších ochorení o ktorých ani nemusíš vedieť 😏 melanóm nie je problém. Problém máš ty. Vyhľadaj psychoterapeuta a nauč sa prijať choroby, smrť ako prirodzenú súčasť života. Lebo raz nás to naozaj čaká všetkých. Možno aj zajtra. O to viac sa treba tešiť z každého dňa a nebrať ho ako samozrejmosť
@anonym_autor Presne tieto staby som mala ja, trvalo to mozno 15 rokov. Stále mi chodilo na mysel, že niekto z nás - deti, manžel alebo ja - sme smrtelne chori. Všetkych okolo aj seba som stále pozorovala a hladala priznaky choroby. Nemala som ziadnu radosť zo života, stále som tŕpla kedy to pride. Hrozný zivot. I keď som sa snažila nezaťažovať tým manzela a deti, trpeli sme tým vsetci. Okrem choroby som sa tiež denno-denne bála aby sa im niečo nestalo ked isli autom, alebo aby ich nieco na ceste nezrazilo …….. v hlave som mavala vzdy katastroficke scenáre. To nebol normálmy život, už to tak ďalej nešlo. Pomohol mi až psychiater, išla som k nemu sama z vlastneho rozhodnutia, aby som mala normalmy život. Beriem lieky na uzkosť, už asi 24 rokov kazdé ráno a moj zivot to zmenilo úplne, moj chorobný strach zmizol. Nenechaj si ničit život a navstiv psychiatra, takto ako žiješ to ďalej nejde a prestaň konečne trpieť.
@anonym_autor to chce psychológa, verím, že manželovi absolútne nič nie je a ty trpíš paranojou. Začni to riešiť lebo sa zblázniš ty alebo oni z teba.