Manžel sa bojí lekárov a odmieta liečbu. Ako ho presvedčiť?
Prosim vás ja neviem či už preháňam ja, alebo či to je fakt tak ako si myslím. Môj muž posledného pol roka prichádza stále s novou diagnózou, keď ho niečo zabolí. Nemá panické ataky, ale stále sa boji o svoje zdravie, ale k doktorovi nejde, lebo sa boji čo mu povie. Včera som to už nezvládla, keď niečo po mne zas chcel aby som mu dala tlakomer, tak som po ňom hodila xanax, nech si dá ten. Viem, že som to robiť nemala a veľmi ma to mrzí, ale je to hrozne vyčerpávajúce toto dookola počúvať a pritom odmieta akékoľvek lekárske vyšetrenie, o psychológovi nechce ani počuť. Ja som si vedomá, že je dospelý človek a ja nemám ako ho prinútiť aby sa dal vyšetriť, alebo aby išiel aspoň na základnú prehliadku aby mu niekto konečne povedal že mu nič nie je, alebo že mu niečo je a nastavil liečbu - lebo on si mysli, že vysoký tlak alebo cholesterol je koniec sveta. Doteraz nemal úplne ukážkovú životosprávu, myslel si, že on je nesmrteľný, ale ako začína počúvať od kolegov rozne veci ktoré riešia je úplne mimo a ženie to do extrémov. Pritom ma 30 rokov, je dosť pravdepodobne že mu nič nie je, alebo že jeho zdravotný stav je zhoršený len minimálne. Čo by ste na mojom mieste robili?
Pripomen mu, ze je hypochonder.
Čím viac sa bude namotavat tým to bude horsie ! Môže mu to zahltiť myseľ. Nech ide psychologovi
Nech si dá jeden poldecak a bude vydezinfikovaný 😅
No treba ho dostat k tomu psychologovi. K lekarom pojde uplne zbytocne, ked ma clovek tuto diagnozu, tak ho kazde vysetrenie ukludni len na chvilu a naozaj velmi rychlo si najde novu chorobu. Ako ho ale na tu terapiu dostat, to je tazka otazka. Mozno by si si ty mohla dohodnut jednu konzultaciu, stacilo.by aj online, a poradit sa, ako nanho. Ja som tento problem kedysi mala, zbadala som sa ale nakoniec sama a vyhladala som pomoc. Terapiou sa to vyriesilo.
Prepáčte, že píšem až teraz, bolo toho včera moc a aj som zabudla, že som sem niečo písala. Ako mám podľa vás dospelého chlapa, ktorý odmieta priznať problém dostať k psychológovi? Keď som chodila k psychológovi ja tak sa vyjadril, že nechápe ako môžem cudziemu človeku rozprávať o mojom súkromí a že jemu je nepríjemne už to, že sa prostredníctvom mňa niekto dozvedá vlastne aj o jeho súkromí, nie to ešte aby toto robil on. Ale ja už som úplne stratila nervy, som podráždená keď na to príde téma, nezaujíma ma čo hovorí, vyšteknem prvé čo mi príde na rozum.
Trpela som veľmi podobnými úzkosťami, stále má niečo bolelo,veľmi ťažko som znášala aj obyčajnú nádchu..nonstop som bola chorá,keďže všetko čo krpec doniesol zo škôlky som hneď chytila aj ja+veľmi zavážil stres z práce,dokonca som minulé leto chytila aj mononukleozu..vzhľadom na vyčerpanie organizmu,pomohlo doplnenie vitamínov,pravidelne a posilnenie imunity...C,D, b komplex, probiotika
Nech vyskúša..u mňa je to už oveľa lepšie,a to som mala teda iné ataky,niekedy som si naozaj myslela že zomieram..aj keď najviac asi pomohla tá zmena pracovnej pozície,a čo najviac obmedziť stres...ešte dodám že môj partner reagoval rovnako ako ty,a bolo to len horšie na psychiku..mne veľmi pomohlo keď som sa mala komu vyrozprávať o svojich problémoch a ten stres mohla trochu vypustiť zo seba
Poslala by som ho k doktorovi a kým tam nepôjde nech si to hovorí niekomu inému.