Namýšľanie si chorôb

Chod k psychologovi, mne to pomohlo. Nemam rada choroby doteraz, ale tohto namyslania diagnoz som sa uspesne zbavila.

Áno stalo sa mi to, bála som sa SM, lebo ju má môj otec a po pôrode prvého syna som mala rôzne problémy a úplne som tomu prepadla, proste som si normálne vsugerovala, že aj ja mám SM a začali sa rôzne sprievodné javy, ktoré moje telo vysielalo, tŕpli mi ruky, nohy, mala som pocit, že sa mi hýbe obraz, vždy keď otec upresnil nejaký príznak s cieľom vyvrátiť mi ten môj, tak som o pár dní cítila presne to čo popisoval, normálne mi tuhli svaly na končatinách. Neurológ mi napísal do správy že psychosomatická sugescia - lebo nie je možné, aby mala SM také príznaky intenzívne v tak krátkom čase, nakoniec vyšetrenia SM nepotvrdili a všetky moje príznaky rázom zmizli, bola som na očnom až v Trnave u lekárky, ktorá sa venuje vyslovene SM a až keď mi ona príznaky vylúčila, že nesúvisia s touto chorobou, tak som sa upokojila a postupne všetko prešlo. Psychika je silná, človek si fakt vie všeličo vsugerovať a navodiť rôzne pocity. Otehotnela som s druhou dcérou a odvtedy sa nesústredím na seba....čo bol kameň úrazu a prečo to zašlo tak ďaleko? Opustila som sa a prepadla svojmu strachu, poddala som sa tomu, neviem, či za to mohli tie stavy po pôrode, ale prešlo to až po vyšetreniach, keď ma ubezpečili, že mi zatiaľ nič vážne nie je. Jasné, že SM v sebe môžem mať, ale už na to nemyslím. Odporúčam ísť na seriózne vyšetrenie k lekárovi, aby Vás vyšetrili a to Vás upokojí. Snažte sa sústrediť na dieťa, ja si teraz strašne vyčítam, že som synove najkrajšie prvé mesiace strávila trýznením sa s vážnou diagnózou. Celé dni som plakala a namýšľala si, že ochrniem, oslepnem, že dopadnem ako otec. U mňa to spustil on, mal atak keď sa mi malý narodil - ochrnula mu ruka a mňa to tak vydesilo, že keď mi po pôrode tŕpli prsty a rozmazávalo sa mi videnie, tak som sa proste presvedčila, že dopadnem rovnako a spustil sa strach čo bude s mojím synom....bola som sama sebe nepriateľom. Nepomohol by mi asi ani psychológ, proste som musela toto vážne ochorenie vylúčiť, inak by ma to zožralo. Bola som ako v tme, strašné depresie som mala. Nechcem to znovu zažiť a tak na to už nemyslím radšej, sústredím sa len na svoje deti, mám dve malé a už nemám vôbec čas vnímať sama seba, našťastie sa cítim ok....Ak sa bojíte, že Vám niečo je choďte k lekárovi, upokojíte sa a po ustálení stavu po pôrode Vám bude lepšie. Pekný večer.

@dominikak4 zabudla som dodať, že to bude zrejme len nejaké prechodné obdobie kedy ste na seba citlivejšia, telo ženy prejde po tehotenstve a pôrode výraznými zmenami, ja som bola jak cirkus na kolieskach, ale postupne sa to upokojí. Strachu sa musíte postaviť teraz čelom, t.j. vylúčiť svoje obavy, jednoducho ísť k lekárovi povedať mu čo cítite čoho sa bojíte a nech Vás vyšetrí, ak to dopadne dobre a Vaše stavy neprejdú a stále budete cítiť úzskosť, tak potom by som volila psychologa, ale ja si myslím, že prejdú. Ľudia hlavne po prekonaní vážnej choroby u blízkych môžu cítiť tento strach z vlastného ochorenia, sme ľudia, nie stroje.... Nebojte bude dobre.

@dominikak4 veľmi pekne ďakujem ,povzbudivé slova ❤️Prajem vám všetko dobré

Ahoj, práve tým prechádzam aj ja. Aktuálne si myslím, že mám trombozu. Je to hrozný pocit

@31zuzana31 ako s tým bojuješ ..môžem ti napísať aj správu ?

@dominikak4 ďakujem ti za tvoj príspevok ❤️

Jasne mozes

Dobrý deň pomohli ste si ?
Z namyslania diagnóz.?