Neteším sa z bábätka. Som unavená
Mam novorodenca (3 tyzdne) a vobec sa netesim. Neodsudte ma som rada ze mam deti, ale mam zo seba zly pocit. Nemam stastny pocit, nepíšem statusy aká som vdacna a uplna..aka je rozkošná......jedine co citim je strasna unava.
@november1111aké bude dieťa nezávisí od toho, či mala žena stresy v tehotenstve alebo mala tehotenstvo kľudné. Dvojčatá sú každé iné a boli spolu v brušku. Niekedy to možno platí, ale pravidlom to určite nie je.
@nevludna jasne, ze je z toho prekvapena :D to, co zaziva pri PRVOM novorodencovi este nikdy nezazila, vsetko je raz prvy raz. A neda sa to ani natrenivat ani nic + kazda sme ina, kazda ma iny porod a ine dieta. To nenasimulujes. Mne tiez kazdy hovoril "vyspi sa teraz, lebo potom spat nebudes" a ja si vravim, ze ake zle to asi moze byt? Hmm, no a bolo to PEKLOOOO, co som este nemala moznost zazit! Unavena na smrt, mala v kuse na prse, hormony besnili a tak. Lenze o tom sa nehovori, vsade su krasne maminy a dristy typu "tes sa, to je najkrajsie obdobie tvojho zivota", prip. "bud rada, ze mas zdrave dieta" a mne sa chce umriet....takze tak. My nie sme roboty, ze sa nastavime, precitame si manual a pohoda. Čaja tu potrebuje pochopenie a nie odporucanie, ze nema byt prekvapena..
Ano, socialne siete su plne zalaskovanych zien do babatka, maloktora prizna, ze sa trapi, nedava to a podobne. Ja som po prvom mala poporodnu depresiu, chcela som umriet, vratit cas, nemat vobec dieta. Bol mi aj na JIS-ke, nevedel sa prisat...Pri druhom uz som vedela, do coho idem a ked sa prisala a tahala o dusu, myslela som, z ejw to fajn. Prisli sme domov a to dieta len jedlo a spalo. Sipkova ruzenka a po mesiaci zacali koliky, pravdepodobne mala nieco s mikroflorou, na nic doktori neprisli, ale do roka a pol to bol s nou horor. Ked je uz velka, tak zje aj klince, ale brusko ju bolieva sem tam. Ale uvrestana povaha je tu stale, ona ako novorodenec ani nemohla reagovat inak. Nespala som poriadne 4 roky cca, twraz cakame tretie a ako sa niektore zeny tesia, ked uz "to" budu mat za sebou, nech je slniecko uz na svete a bla bla...a ja dufam, ze bude tam este aj par dni po termine, v bruchu, nech sa este ako tak vyspim. Nemam uz ruzove okuliare, pre istotu. To, co prezivas, je uplne normlane. Nez si nejdete svoj rezim, system, a potom to bude lepsie. Ked sa zacne na Teba usmievat, bude to ine. Zo skusenosti - neporovnavat sa s nikym inym, necitat tie statusy, mozu a nemusia byt pravdive. A hlavne, zapajat do pomoci manzela, babku, sestru, niekoho proste. Nech si mozes v klude pospat. To bolo zasadne u mna aj pri zvladnuti depresie. Akonahle som mala pocit, ze mama sa postara a ja si mozem pospat, to bola ulava. Taky pocit uvolnenia. Cim viac spanku, tym menej placu a depresii...
Máš niekoho okrem manžela? Kašli na upratovanie,varenie,dajte si donášku nejaký čas alebo ak máš dobré vzťahy popros maminu,svokru pár krát pomôcť s obedom,manžel nech sa naje v práci.A staršiu dcérku by bolo super keby ti niekto vezme na prechádzku,ak by vedela vydržať u babky tak aj prespať jeden deň.Mne tak mama bravala syna keď sa dcéra narodila,lenze to bol starší ako tvoja.Na druhej strane mi potom chýbal a cítila som sa možno ešte horšie.🤦 Asi si príliš vyčerpaná aj vymýšľať ako si veci zadelit a poriešiť,základ máš jednoducho spat s bábätkom vždy keď sa dá.Starsia ešte spí cez deň?A drobec sa dá úspešne uspať či trvá to dlho a plač?Keby sa ti podarilo nejak zosúladiť obidvoch aby oddychovali ten jeden krát za deň spolu a ty lahnes tiež
Mam druhe babatko...prva dcerka ma 1.5 roku. Manzel pomaha ako moze...rozmyslame ze by siel na matersku so starsou a ja ostanem na rodicovskej s mladsou...cakala som unavu vedela som do coho idem...ale tazsi porod, vela sitia, zla psychika, starsia dcerka narocna, mala je chora ma aj reflux aj koliku aj alergou na laktozu tak bojujeme nespime nosime placeme...proste cele celkovo je to ine... Nemyslim si ze sa nato da pripravit a aj ked sa pripravis teoria je ina ako prax...to musis zazit...a sama s dvomi narocnymi detami niekedy je to az fyzicky nemožné...
Tak sme to mali podobne, starsi mal 21 mesiacov, ked sa narodila dcerka. No presne popisujes, co som zazivala s nimi. Chce to pomoc niekoho dalsieho a nechciet byt dokonala matka. To prve dieta ide fakt trosku bokom, zavisi vela od povahy vsetkych. Mne velmi pomohla mama, ked prisla na tyzden napriklad...alebo ja som s detmi sla k rodicom. Rozhodne to chce pomoc...Drzim palce a dufam, ze sa s tretim nezblaznim 🙈

Spat vždy keď sa dá, šatka, spoločne spanie, pomoc, kašľať na ostatné veci...kým si zvykneš 🙂 to bude dobré. Kľudne takeaway a hocičo, čo ti pomôže, využi