Počiatok depresie

Dobrý deň, akosi sa strácam. Cítim sa nevyužitá, neviem uplatniť svoj potenciál. Som nezamestnaná na inv. dôchodku, neviem nájsť prácu adekvátnu mojim fyzickým a intelektuálnym schopnostiam. Strácam odvahu skúšať niečo nove, sebavedomie je na bode mrazu. Cítim sa strašne malinká, hanbím sa pred okolím, preto utekám od spoločnosti, nič som nedosiahla....
Mám 50+, keď niekoho stretnem, tak ma obdivuje, ako som dokázala napriek mojej chorobe vychovať slušne, šikovné deti úplne sama, rodičov som už nemala, som rozvedená, otec deti bol tyran. Vybrala som si rodinu pred slubnou kariérou, neľutujem to, oboje by som nezvládla. Lenže v súčasnosti, keď sa stretnem s rovesníkmi, cítim sa ako nič, nemám nič. Neporovnavam sa s ostatnými. Som si vedomá svojich kvalít, aj nesprávnych rozhodnutí v svojom živote. Ako sa naštartovať, aby deti videli vo mne vzor a nie skrachovanú osobu, ktorá nič nedosiahla nič? V puberte chce byť dieťa na rodiča hrdé.
Ďakujem za všetky reakcie.