Rakovina a 3 mesiace života
Ahojte baby, dlhšie mi vŕta v hlave jedna vec. Dosť ma zasiahlo, že známa pred časom zomrela. Až vtedy sa prevalilo, že mala rakovinu, prišla ku gynekológovi na preventivku a ten jej oznámil že už je neskoro. Že má metastázy všade. Samozrejme po vyšetreniach. 40 ročná žena a zrazu tu ostali dve malé deti. Už ju ani neliečili ani neoperovali, vybrala si možnosť dožiť v klude. Z troch mesiacov bolo 5. Samozrejme človek si to hneď premieta na seba a tak rozmýšľam že či je možné, aby nič necítila, nič nezistila že má takéto závažné ochorenie a v takomto štádiu... Dosť ma to vystrašilo
@lucka227 no este operacia ano ale je to tazko ci pomoze nador moze byt uz inde alebo vznikne novy ale prezit peklo chemo a ozarovani s neistym vysledkom by som nechcela, lebo to ani liecba nie je rakovina je neliecitelna a keby bola liecba neumiera tolko ludi na nu. Casto ak sa clovek nelieci prezije dlhsie ako s chemo lebo ta ho zabije este skor...
@janka0025 drzim ti palce. Ja som tiez neznasala reci o tom, ako mam byt pozitivna a bojovat... kua, co znamena to bojovat? ako mam bojovat a co to znamena bojovat??? mozem sa len liecit a dufat, ze sa vyliecim a ta zakeracka ku.va sa uz nikdy nevrati....
Aj v chorobe, tak, ako vo vsetkom potrebuje clovek skratka kus stastia, cesi tomu hovoria klika, myslim, ze slovensky vyraz neexistuje. Potrebujete mat stastie na objavenie a skoru diagnostiku choroby, stastie na lekara, ktory vas neodflakne, stastie na to, aby vase telo reagovalo na liecbu tak ako ma, stastie na ludi okolo vas, ktori vas budu podporovat... to je pre mna zaklad na uspesnu liecbu, kus stastia...
co ja viem... podla mna liek je... nie na vsetko ale na urcite druhy urcite... choroby su najvacsi biznis... nad takym niecim sa nik z vas nezamyslel???
Dievčatá, ktoré tu píšete o biznise a o tom, ako liečba nezaberá, rada by som vedela, keby nedajbože niektorej z vás rakovinu diagnostikovali, či by ste to tak brali aj potom.... čo by ste robili? Vykašľali sa na liečbu? Liečili sa? Dali si do žíl pichať ten biznis? Alebo radšej zomreli?
Tak tak. Treba citat menej badatela 🙂 ale ja osobne by som tiez na chemoterapiu nesiel
@sasa1983 jasne aj bioliecba ale... ako to napisat... ludia sa liecia...lieky liecba stoja nenormalne prachy.. keby sa zrazu objavilo nieco ako penicilin... o kolko penazi by prisli farmaceuticke spolocnosti... netvrdim ze vyliecit sa da vsetko... to nie... ale neverim ze pre niektorych vyvolenych tu nie je aj nieco ine ako pre nas beznych smrtelnikov... kto chce pochopi ako to myslim kto nie... jeho problem... hadat sa tu nebudem
@rapadajka ja tiež neverím, svet je preľudnený, treba s tým niečo robiť a najväčší biznis je liečba a 100x liečba, nie vyliečenie. V tom sú obrovské peniaze. Mne sama onkolog. naznačila, nepovedala otvorene lebo to nesmú, že chemo by nepodstúpila. A vedecký pracovník neofic. mi povedal, že dobre sme spravili. Jeho názor, nikto nevie či pravdivý alebo nie, ale jeho ako odborníka čo denne skúma. Chemo predlži možno ten čas, možno nie, ale v konečnom dôsledku príde oveľa horší stav. A tie, ktoré vravia, že každý mesiac naviac je fajn - či už kvôli deťom, rodine.....niekto to možno tak vidí, že tu chce byť za každú cenu čo najdlhšie pre blízkych. Ale ja som si nie istá, či aj to je to správne. Veď tí blízki to prežívajú s dotyčným a pozerať sa ja neviem pár mesiacov dlhšie na trápenie milovanej osoby. Ale hovorím, každý sme iný, každý to berie inak a každý si to chce zariadiť vyriešiť po svojom tak, ako mu to najlepšie vyhovuje. A napr. aj tie pravidelné mamografie....keď ich žena absolv. pravidelne, neviem koľkokrát.....veď to sú veľké dávky žiarenia do tela a to tiež nie je nevinné.
@tilly ty si prezila. Velmi drzim palce, aby si sa s nou uz nikdy nestretla a bola si vyliecena. Ja popravde neviem ako by som sa rozhodla, pretoze mam pocit, ze obidve moznosti liecba/neliecba su rovnako na h... Preto nechcem mat moznost si vybrat, preto by som sa najradsej dozvedela dg v poslednom stadiu (samozrejme, najradsej nikdy).
Kazdy ma inu skusenost, niekto chvalabohu ziadnu. Chodila som posledny rok do nou ako do kostola, videla som tych mladych ludi, ktorych spominas. Castejsie som tam stretala tehotnu buducu mamicku s holou hlavou. Zivot nie je fer... Neskor sme skoncili na paliative, tiez tam boli aj mladi. Videla som beznadej aj nadej. Bojovala som s celym svetom, aby dostal otec imunoterapiu, ktora bola odporucena. Boj som prehnala - poistovna je svata. Nakoniec dostal chemo, od ktorej sa ziadne valne ucinky neocakavali - a on sa tesil! Tesil, ze sa lieci! A po jedinej davke sa mu vysledky krvi, ktore boli dovtedy uplne ok, pokazili tak, ze uz dalsiu nedostal. A kazdy tyzden sme chodili, a kazdy tyzden zazil sklamanie, ze chemo nedostal. A stav sa zhorsoval a zhorsoval.
Neviem co by som zvolila. Podla mna nie je ziadna istota normalneho zivota po liecbe, takisto ako nie je 100% istota skorej smrti.
Ja sa onkolog. nabudúce spýtam koľko jej pacientov počas jej praxe sa úplne vyliečilo. Myslím prežitie bez choroby minim. 10-15 rokov. Je to neprebádané, alebo prebádané s tým, že sa všeobecne nechce aby ľudia vedeli skutočnú pravdu. Poznám určite aj prípad, čo podstúpil všetko - aj operáciu, aj rádioter. aj chemo a je tomu už 16 rokov a žije ako zdravý človek. Poznám ľudí, čo absolvov. len operáciu bez následnej liečby a žijú dosť rokov po v zdraví. Lenže bohužial najviac prípadov vidím tých, čo skúsili možné aj nemožné so smutným koncom. Jasné, že každý chce veriť, že práve on je ten, kto sa vylieči. Ale proste štatisticky mi to veľmi nevychádza. Sú veci medzi nebom a zemou....ale to sú skôr výnimky.
@sosovica suhlasim, vela zanedbavaju, mam take obdobie zle sa citim, bola som za lekarom 2x ani som sa nedostala k nemu, zastupujuci lekar ma odbil, to fakt pacient ma chodit za lekarom 7x do tyzdna aby sa k nemu dostal? A ak sa dostanem k lekarovi tak bez nejakych vysetreni predpise liek...
@eliska suhlasim pohyb je velmi dolezity pre telo a mat konicky dolezite pre dusu
@eliska13 malo byt
No, mňa ako chorba viac ničí to, že moja dieťa má viackrát denne záchvaty zlosti, pri ktorých nepomáhajú ani prosby, ani pokojný hlas, ani objatie ...tie ho rozčúlia ešte viac, jednie poslúchne pri kriku, alebo ked dostane na zadok, čo tiež nie je riešenie, lebo už aj hlasivky mám zničené a už aj ten krik berie dieťa jedným uchom dnu a jedným von...ja už beriem tie pobyty v nemocnici ako oddych...viem, že zlosť mi škodí, ale keď dieťa naposlúcha, mám skúsiť ešte jak na malé báb§tko, zdrobneliny a šušlať? Už stokrát som to sem písala, ale zase dnes som vytočená ako nejaká skrutka... keby som mohla si dať liečiť raka dakam aj na rok do zahraničia, tak s radosťou idem - proste snažím sa stravovať zdravo, ale čo z toho, keď všetko musí byť podľa neho a napríklad na otázku, či potrebuje cikať, dokáže spraviť aj niekoľkominútovú scénu
a keď náhodou poslúchne, že spraví to, čo chcem ja alebo môj muž, tak je to priam zázrak
hlavnne by som sa chcela dožiť toho, či sa dieťa vekom vôbec zmení, lebo rozumu má aj ako predškolák, aj do školy by mohol isť s tým čo vie, ale tie záchvaty, des des des
Ano, toto zdravotníctvo naše je na smiech...Preventívky....tlak a cukor si zmeriam aj doma. Nedajboze chceš po nich niečo viac, pozerajú či ti nešibe a aj tak je to zlomok smiešny....lebo je toľko skrytých možností, kam sa môže tá hnusoba vraziť, že to častokrát človeka ani nenapadne. Veď napadlo by takého zarytého nefajčiara, že ohrozené má zrovna pľúca? Nabudúce sa chystám onkologičky opýtať prečo si vybrala zrovna toto...či naozaj verí tomu, čo robí. V pôrodnici sa jedna opýtala pôr. asist. prečo si toto preboha vybrala ako povolanie.....Tam vyšla logická odpoveď, že je krásne pomáhať pri zrode nového života. Ale toto....neviem čo za povahy sú.