Strach zo samoty. Čo mám robiť?
Ahojte. Prosím povedzte mi svoj názor... Strašne sa bojím samoty, nevravím že nezvládnem to, ale napríklad, keď prídu na mňa tie stavy tak sa idem zblázniť, vtedy si namyslam že umriem, goiglim si všetky symptómy co ma trápia, a som z toho úplne v pi**... Neviem sa z toho strániť je to neskutočne.. Ako cez to prejsť prosím?
No a ešte jedna otázka.. Čo si myslíte teda aký máte názor, tak mam rodinu 2 deti manžela keď máva nočné chodim počas jeho nočných k mame, teraz ma momentálne nočnú teraz som tam není som doma lebo vrsvim že to viem zvládnuť ale teraz na mňa tá chvilka doľahla, ten strach a keď som sa muža spýtala ci by mu to vadilo tak hneď sa ocapil zas ideš utekať preč od rodiny.. Pri tom on je na nočnej čiže nie je doma a keď príde ide hneď spať... Tak som mu to len navrhla že by som dnes na noc tam išla ocapil sa.. No jednoducho chcem počuť názor že či by vám to vadilo? Alebo vašim partnerom.. Deti si beriem zo sebou prospeje nám zmena prostredia a mne to ze nebudem sama
Ďakujem za názor
@luccija presne... V podstate nie som sama mam tu dve deti ale sú malé také nemluvnatka chápete.. A myšlienky co ak sa mi niečo stane a oni tu ostanú sami a podobne... Mam už dlho psychické problémy už som bola u dvoch psycholóov už som skúšala aj psychoterapiu ale ta ma nemilo prekvapila a teraz s mužom chodíme k psychologičke ale stále sa nám to odkladá.. Mali sme veľké problemy a čím ďalej ide život tým je to so mnou horšie.. Uvedomujem si ze samu seba odpisujem tým ze si namyslam diagnózy ako hypochonder.. Skúšam mam sa.. Mávam dosť často pálenie záhy, bolesti žalúdka a už si nahovaram problémy a strach do toho potom sa mi ťažko dýcha.. Nádychu je.. Momentálne dýcham ako "zammlada" ale ten pocit ze som opäť sama doma...
A to prečo mu to vadí no jeho argument že zas zdrham a co mi ma co byť aké psychické problémy.. To je to najhoršie že si ma nevie vypočuť ale VP odstste jemu ťažko aj niečo povedať väčšinu psychických problémov mi spravil on.. Nedávno prišiel z liečenia tak sa drží aj naše manželstvo.. Ale to už je na inú debatu..
Ta samota je pre mňa neskutočná tie myšlienky od pôrodov je to horšie a horšie... Po plačem si.. Sém tam ma pichne v hlave v nohe v bruchu v ruke v krku a už stresujem neskutočne sa pozorujem.. Ale tak isto aj deti ja by som si chránila celým svojím človekom lebo na nich nedám dopustiť tiež ich sledujem dosťco robia čo sa na nich zmenilo.. Vždy vycíti keď sa niečo deje s nimi viem ze uz budú chorý alebo keď ich niečo bolo cítim ze ozaj to tak je keď ich niečo trápi aj to cítim.. Len keby tak niekto na 1-2 minúty cítil to co ja, tie pocity.. Zle detstvo potom "puberta" to bolo najrkasie obdobie nebála osm sa nikam a to som chodila sama domov v noci večer.. Bože a potom prišli deti a strach... Ach jaj je mi zle zo všetkého :+ myslím tak psychicky ale holky ďakujem za vypočutie za rady
Ja som mávala tiež strachy a úzkosti odmalička, keď som bola dieťa sa mi to pretavilo do strachu z tmy a mávala som dlho nočné mory, potom problémy, ktoré mi spôsobili paradoxne tiež iný ľudia... Ale večne sa v tom žiť nedá, je to hrozne stresujúce a časom už netrpí len psychika, ale aj fyzické telo, mne pomáhalo chovať zvieratká, nejako intuitívne proste som vždy musela chovať aspoň jedno pomáhalo mi to odburávať stres, prísť na iné myšlienky. A na tie strachy som bola sama, nemala som oporu v nikom ako dieťa, ani ako teenager, takže všetko som musela zvládnuť sama, až ako dospelej mi pomohla liečiteľka z veľa vecí, sadli sme si a to spraví veľa, až jej som sa bola schopná otvoriť a povedať čo ma trápi a tak.
velmi dobre viem co pises je to tazke ked to prezivame na vlastnej kozi prestat nad takymi vecami mysliet a nechat tak plynut mylienky velmi zabijaju a to nepomaha ani tebe ani muzovi a 2 detickam liecitelka ti pomohla to je aspon aj tak dobre drzz sa musis byt silnejsia ako ten strach a nedat sa mu
@maria39 dnes mi prišli výsledky všetko v pohode tak ozaj už len ta psychika je v prdeli :/ ďakujem aj tak pekne za rady.. Po pôrodoch som ostala strašný strachoprd pred tým som s nicim nemala problém.. Prešla som si zlým obdobím takže to spravilo veľa. Ale Dkaujem za rady vsetkym
Áno po pôrode sa to väčšinou objaví strach o seba, deti, ale asi si mala problémy aj s mužom a toto máš ukážkovú úzkosť.A to je začarovaný kruh bojím sa byť sama doma, idem preč potom výčitky ako som to nemohla zvládnuť, potom zase budes premýšľať koľko dní zostava do mužovej nočnej a zase stres, panika ...Sú to " len" emócie a tie si ovladáš sama, keď to pochopis vyhrala si.Je to tvoje rozhodnutie či si povieš super muž bude mať nočnu dobre sa výskum, deti budú so mnou v posteli...alebo budes v nervoch čakať týždeň, že už zase je to tu.
Ale to je dlhá cesta dobre, že chodíš k psychologicke.Na tvojom mieste si dám predpísať ukludnovaky aspoň nebude telo tak reagovať a zistíš, že to zvladnes🙂strach z opustenia, samoty je hlavný znak úzkosti...a úzkostné z
zeny, keď nepozoruju seba tak zase deti🙂)či je zdravé, nebude autista...vždy je niečo kde sa ťa úzkosť premietne.Ty ju vieš koľko ovládať, znížiť športom, relaxom, psychologick Ta naučí triky ako presmerovať pozornost
Ja som mala podobne stavy, keď som sa vydala...Predtým som bývala v byte, stále niekto doma. Presťahovala som sa do obrovského domu, nebála som sa nielen v noci, ale aj ráno, keď odišiel manžel skor do práce ako ja. Raz som mala príšerný sen nad ránom, triaslo má ešte cestou do prace. Ako tehotná som vždy utekala na noc k našim a potom odtiaľ do práce. Manžel síce moje strachy nechápal, ale ani mi nič nezakazoval...Ako sa narodil synček, nemala som na výber, s malým bábätkom som už nechcela utekať...Prvé noci boli ťažšie, ale postupne som si akosi zvykla, pri druhej dcérke mi už prišlo nepredstaviteľné, kdesi s nimi ísť na noc...A už som sa bála čoraz menej, vždy som si v noci zamkla obývačku, cez ňu sa prechádza k nám do spálne a sused je policajt, tak som bola pokojnejšia...držím palce, nech to aj ty zvladnes