Stratila som v zivote "flow"

@igores Tu knihu zhodou okolnosti mam, no nedocitala som ju do konca. Skusila som to v praci a na cas mi to pomohlo ale v case velkeho pretlaku som to uz nedavala a viac sa k tomu nevratila.

@jankakvetka hehehe :-*. Uz je umyty, vyhecovalo ma ako som si to sama napisala :D.

@dorotik Neboj, to ako sa citis je uplne normalne😉. Si tehu a to je obrovska zmena pre telo aj dusu. Hormony pracuju, mas pocit ze ta nic nenaplna... Pred tym bola skola, rozne aktivity.. Prislo zamestnanie, vlastna domacnost, jedna zodpovednost za druhou a k tomu este babatko na ceste a bum. Si to este ty😂? Samozrejme ze ano, zvladnes to a ber to len ako take prechodne obdobie a ked sa babatko narodi uz to nebude iba "o riadoch" 😃 a aktivit budes mat milion a hlavne budes ich robit s laskou.

@dorotik no, pretože cítiš, že odteraz to bude po celý Tvoj život. Prídu deti a žena, čo sa týka jej života, skončila. Žije život detí. Akože verím, že sú ženy rodené matky, ktoré deti majú svoj hlavný životný cieľ a všetko mu podmieňujú. No sú aj ženy, ktoré síce deti majú, no až takto to necítia a stále hľadajú samé seba a pýtajú a - " toto som chcela ? " Nuž, asi si na takomto rozcestí. My ženy máme vo svojom živote jednu " vadu " - že nás príroda časom vždy natlačí do potreby mať dieťa, či to samé chceme alebo nie, tam vidím toho psa zakopaného....ak teda viete, ako to myslím....

@libawet Áno viem, nikdy som si nevedela predstaviť čo to znamená, keď začnú tikať biologické hodiny. Myslela som si, že je to len nejaký debilný stereotyp. Potom to ale prišlo, pričom k deťom nemám žiadny vzťah a vôbec neviem, čo s nimi robiť, keďže zatiaľ ani v mojej sociálnej bubline žiadne malé deti nie sú. Ale teším sa 🙂. O niečo viac ma skôr trápia tie klasické dookola sa točiace domáce práce, nákupy, chodenia do práce a z práce (pričom som už jednu prácu opustila, aby som začala robiť niečo, v čom som videla svoje naplnenie, no zjavne tu nie je).

Nechapes ze sa nevies dokopat ist na luku? No lebo sa ti proste nechce. Nemusis mat vrtulu v riti a robit 5 aktivit denne aby si bola “cool”, staci sa zvalit na gauc s mobilom a vychutnavat si umyty riad, cistu podlahu a valanie sa... ked sa tam nevies dokopat tak ta tam asi netreba.

@dorotik mozno to je tehotenstvom. prvy trimester byva velmi tazky, ja som nemala vôbec energiu na nic, len som si lahla do postele, hned ako som prisla z prace domov. ak sa to zhorsi daj si vysetrit hormony stitnej zlazy.

@dorotik tak to už bude navždy riady, variť, nakupovať...treba tie stereotypy rozbiť aspoň zaujímavým víkendom.Mozno to je len tehotenstvom možno Ti chyba železo, či len normálna únava.teraz ešte nemusíš, tak si to užívaj.Horsie bude, keď budeš nevyspyta a unavená a budeš musieť...asi to je teraz taký prirodzený stav, alebo si taký typ lenivejsi🙂)

@dorotik tak ja milujem take reci, ze co si cakala, bude to este horsie. Alebo ze ked uz raz si matka, absolutne stracas svoju identitu a si uz len otrokom svojho dietata - fakt lutujem zeny, ktore sa tak citia. Podla mna ti vadi stereotyp - ja som tiez taka, kazdu chvilu nieco menim (aj ked len rozlozenie nabytku :D ), mam rada zmeny, zivot, vone, chute a pocit, ze zijem ! Preto napriklad casto chodime na vylety, vyjdem si von aj s partiou, mam svoje konicky - ktore tiez casto menim 🙂 a samozrejme milujem svoje dieta, ale jednoducho potrebujem aj cas pre seba.

@dorotik Mala som niečo podobné, u mňa to prišlo tak pozvoľne a keď som sa v tom trochu povŕtala, vyšlo mi z toho, že celý môj životný “flow” bol daný napĺňaním očakávaní druhých. Teda, hlavne mamy, čo si budeme hovoriť 🙂 Také tie malé životné “musíš”, lebo sa to čaká. Musíš sa dobre učiť, musíš ísť na vysokú, musíš si nájsť prácu, vydať sa, porodiť deti... Nejde o to, že by som nič z týchto vecí nechcela ja sama, len tá motivácia zvonku bola u mňa silnejšia než tá vnútorná. A keď som dospela do fázy, že nič nemusím (väčšinu očakávaní okrem detí som si mohla odškrtnúť ako splnené), zrazu som nevedela, čo so sebou. Možno to nie je celkom tvoj prípad, ale skús prípadne porozmýšľať aj týmto smerom. Čo ťa motivovalo predtým? Kde bol zdroj životnej energie vtedy, keď si si pripadala akčnejšia? Nebola si naštartovaná práve preto, že si stále mala niečo pred sebou, na čo si sa tešila? Môže byť, že teraz, keď si už naplnila všetko, po čom si túžila, zrazu nevidíš nič, k čomu by si mala v budúcnosti smerovať.
Ak si takéto pocity mala už pred tehotenstvom, tak by som príčinu hľadala aj inde ako v hormónoch, ale prvé mesiace som tiež mala pocit, že som strašne zlenivela 🙂 Takže tehotenstvo v tom môže mať tiež prsty, ale pátrala by som najmä po spomínanom zdroji motivácie v minulosti.

@dorotik len toľko, toto, čo píšeš, som cítila aj ja, mne sa syn narodil ako 22 ročnej 🙂, bola som úplne mimo, nechápala, čie je to dieťa, čo zo mňa vyšlo?! Moje? Nie, to snáď nie a čo s ním budem robiť, ako? Sama sa skoro neviem o seba postarať a nieto o tak malé dieťa. Nebudem tu teraz písať, že dieťa všetko zmení, aj myslenie ženy....nie, zmení len to, že áno, treba sa o neho starať, no vo vnútri svojej podstaty som stále cítila, že to akosi nie je fér voči mne, pri tom, som to bola ja, kto prišiel s myšlienkou - majme dieťa. Nestalo sa mi zo dňa na deň a bolo plánované, a prd makový. Milovala som ho, jasné, že áno, o všetko sa starala a naučila sa všetko - hodená do vody a plávaj, najlepšia škola. Až oveľa neskôr, keď bol syn väčší - školkár, školák...prišli také chvíle, keď som so slzami v očiach pochopila - áno, za tieto chvíle to všetko stojí. Syn končí moment. VŠ, je úspešný a vo svojej maličkej čiastočke duše si po tichúčku vravím - áno, určite to stálo za to a je to aj moja zásluha, tam niekde v ňom som aj ja, tam niekde aj ja budem pokračovať a žiť.