Úzkosť a pocit vážnej choroby

@miriam11 ahoj mozem sa spitat aj ja mam tieto stavy a trva to umna uz try mesiace zatial som antidepresiva nebrala ale uzkost moze trvat cely den? Rano sa zobudim ok po 10 minutach uz to zacina krutenie hlavy busenie srdce niekedy mam pocit ze sa neviem nadychnut a ako by mi trpla sanka alebo jazyk inokedy ma picha pri sedci a aj sa mi podlamuju kolena ale sa uz vazne bojim robili mi krvne testy aj na pohotovosti su v poriadku aj ekg je v poriadku a neurol mi pomohol zo zaciatku ale potom uz nie iba mi pokazil chut do jedla normalne uz neviem iedy som sa naposledy poriadne najedla cely den mam mislienky ze su to moje posledne dni uz nevladzem naozaj a nechce sa mi verit ze psychika dokaze az take velke veci cely den sa citit na odpadnutie a tak dalej

No problem bude presne v tom, myslís len na najhoršie a to ti pomaha len k depresii..skus myslieť trocha pozitívne, vysledky si mala dobre, tak klud..nájdi si nejaký koníček, zamestnaj sa stále niečim, inak to bude iba horsie..
(Alebo ak je to pre teba take tazke byt kľudne, tak si požičaj na tie vysetrenia peniaze..no nemyslim, si ta to ukludni keď budú všetky vysledky Ok..budeš si hladat zas iné veci..poznam to, sestra je na tom tak isto..

Ahoj ja mam to terás tak isto uš skoro rok ešte trpia psychikou alebo nie

Presne mam to iste no vsetky vysetrenia z minuleho roku boli v poriadku

@anyy24 ak ti zaberá neurol a prejdú ti po zaúčinkovaní lieku okrem strachov aj bolesti, tqk je to psychika. Poznam to. Je to neopodstatnený strach zo smrti. Každú pichnutie v boku sa javí ako rakovina. No treba riešiť psychiku. Cvičenia, dychacie cvičenia, myšlienkové, psychológ a psychiater. Prijatie.

Skús sa na to pozrieť takto: pokiaľ tieto problémy resp. príznaky trvajú viac ako rok, tak napríklad pri búšení srdca (a teda tvojej domnelej poruchy funkčnosti srdca) by si už za ten rok asi dávno x-krát zinfarktovala alebo už bola mŕtva. Nepoznám nikoho, kto by infarktoval jeden rok bez prestávky a bez úspechu 🙂 Ale pravdepodobne je srdce zdravé, pretože *žiješ*! Samozrejme je dobrý nápad dať si pre istotu spraviť typické vyšetrenia ako krvný obraz, EKG, sken mozgu a neurologické vyšetrenia, z toho sa dá pekne vyčítať, či si fyzicky zdravá alebo nie. Avšak zdanie, že si chorá, je pre úzkostné poruchy veľmi časté a typické, pretože symptómy úzkosti sa veľmi ľahko dajú zameniť s inými ochoreniami, a nie je na tom v zásade nič nelogické! Búši srdce a ťažko sa dýcha? Určite infarkt! Točí sa mi hlava a mám rozmazané videnie? To musí byť nádor na mozgu... Úzkosť je v tomto dvojsečná, pretože ťa takto vlastne chce chrániť, no pritom ti v rámci svojej pomoci opakovane zvyšuje úroveň zdesenia. Psychiater dokáže správne určiť diagnózu položením vecných otázok, oni na to majú vypracované metódy, to je najjednoduchšia cesta ako zistiť, čo ti naozaj je a či sa jedná o úzkostnú poruchu. Netreba sa hanbiť a treba ísť, psychiater videl už stovky ľudí ako ty alebo aj miliónkrát "divnejších" ľudí ako si ty, ľudí, ktorí si myslia, že sú z planéty Mars, alebo ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú vtelený Ježiš Nazaretský, hovoria s ľuďmi monštrami, vrahmi - s tým sa ty nemôžeš ani zďaleka porovnávať... im je to úplne jedno či si tam alebo nie, je to ich práca a dobre vedia, že za psychické problémy ľudia nie sú vinní a ani tam nie sú na to, aby niekoho obviňovali alebo súdili - ich práca je ľuďom pomáhať. Poviem to narovinu a nie v zlom, úzkostná porucha zvykne u väčšiny pacientov trvať relatívne dlho, odznieva všeobecne nebadane a veľmi pomaly a má častú recidívu. Všimni si, že som povedal, že "úzkosť odznieva"; tým chcem povedať, že vedome, t.j. vôľou, s ňou nedokážeš urobiť nič, ale že vôbec nič - jedná sa totiž o podvedomý problém. Človek si už pár hodín alebo dní myslí, že je z toho von, no úzkosť sa rada dostaví znova. A ak by ťa náhodou napadlo s tým vedome niečo vyskúšať urobiť, napríklad kontrolovať alebo manipulovať úzkosť myšlienkami alebo sugesciami, podráždená amygdala sa podráždi ešte viac, pretože sa dá prirovnať k rozhorúčenej platni na pečenie: čokoľvek na ňu hodíš, proste sa to pripáli. Amygdalu je potrebné krok za krokom skľudňovať, upokojovať. A teda zjednodušene, máš momentálne v hlave podráždenú a hyperaktívnu amygdalu, párovú mozgovú štruktúru, pravdepodobne následkom dlhodobého a narastajúceho podráždenia, nervozity, stresu z rôznych životných okolností alebo sledom traumatických, závažných, životných udalostí - napr. strata bývania, strata práce, strata vzťahu, smrť blízkeho, alkoholizmus alebo choroba v rodine a podobné vysoko stresujúce udalosti. Podvedome v mysli sa snažíš týmto udalostiam zabrániť, alebo ich vrátiť späť, lenže ty vieš, že sa to tak nedá zariadiť, alebo by to bolo veľmi zložité, alebo jednoducho netušíš čo s tým. Preto táto úzkostná reakcia a rezistencia, napätie v hlave, ktoré ťa sprevádza minútu po minúte, každú hodinu, každý deň... Existujú rôzne metódy ako sa s úzkosťou dá krok po kroku vysporiadať, možno si trošku na pár minút alebo hodín uľaviť, avšak zo všeobecného hľadiska sa nejaké radikálne zlepšenie neprejaví za deň ani za týždeň a pravdepodobne ani za mesiac. Trvá to dlhšiu dobu - od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov, v zložitejších prípadoch úzkosť trvá dekády rokov. Sorry, to je realita. Z môjho pohľadu ide o to, že aj keď sa povedzme naučíš lepšie dýchať a jemne neurózu týmto spôsobom ovplyvňovať, alebo dýchaš do sáčku, alebo (správnym spôsobom) medituješ, alebo sa sprítomňuješ, alebo [doplňme sem akúkoľvek terapeutickú metódu], ak spúšťačom bol ťažký rozchod, najlepšie úzkosť zmizne tak, že sa o nejakú dobu ocitneš v novom, peknom, funkčnom vzťahu. Lenže to sa nestane zajtra a nemáš nad tým ani veľkú moc, pretože nedokážeš zariadiť, že tvoj nový vyvolený pôjde zajtra o 9 večer po ulici pred tvojím domom, usmejete sa na seba, on ťa pozve do kina a na druhý deň bude svadba. Trvá to dlho, pretože vonkajšie životné okolnosti nemáme ako ľudia v moci, alebo ak aj áno, tak limitovane. Ak si prišla o dom, úzkosť najlepšie pominie tak, že si zabezpečíš nové, uspokojivé bývanie, alebo že na tom budeš pracovať, vedome sa približovať k tomuto cieľu. Ale znova, nie je to jednoduché, možno kvôli novému bývaniu budeš potrebovať vyšší plat, a kvôli vyššiemu platu budeš musieť zmeniť prácu, a do toho sa ti v živote pripletie milión ďalších vecí a odbočiek a to je ďalšia neuróza... Ako problém v súčasnej terapii u veľkého množstva psychológov, psychiatrov, knižiek o sebarozvoji a pod. vidím to, že človek trpiaci úzkosťou sa obvykle snaží, respektíve je vedený k tomu, aby sa na tieto svoje negatívne pocity sústreďoval, všemožne sa ich snažil utlmovať alebo jemne meniť, ovplyvňovať, akože "zlepšovať", už spomínanými terapeutickými metódami, a stále sa len kváka o pocitoch a meditácii a dýchaní atď. Ale vec je tá, že tieto pocity sa neprihodili len tak, niečo ich spustilo a to niečo sa nachádza v živote, v ubiehajúcej realite okolo nás, v okolnostiach a v našom prostredí. Tvoj mozog si jedného škaredého dňa nepovedal, že haló, dosť bolo srandy, dajme trošku bomby a poďme byť úzkostliví. Tu bol nejaký spúšťač, nejaká trauma, nejaké obavy, nejaké prúsery, nejaké veci čo nechceme, aby sa stali - a preto tvrdím, že najlepším a najúčinnejším spôsobom ako zatočiť s úzkosťou, je zabojovať v realite a dosiahnuť želané životné méty, ak sa nedajú dosiahnuť, tak alternatívne, ktoré sa sprístupnia časom. Primitívne povedané: meditácia ti zloženky nezaplatí, dýchanie do sáčku ťa zaujímavou pre tvojho nového partnera neurobí a špeciálne dýchanie ti kuchyňu nepozametá. Okrem iného, haló, to ako fakt chceš fungovať v živote tak, že budeš pri sebe nosiť nejaký dýchací sáčok? Takto si fungovala predtým? Ale veď ty nie si invalid alebo nejaká divná osoba aby si niečo také robila. Dýchanie je riadené mozgom a nie je šanca aby sa zastavilo. Keď na teba príde úzkosť v nákupnom centre, to sa ako posadíš do stredu na podlahu a začneš meditovať? Keď na teba príde úzkosť na ulici, tak si začneš mumlať pozitívne afirmácie a všetky problémy sveta zrazu čarovne zmiznú? Ale veď to sú nezmysly, načo sa uchyľovať k takýmto veciam, veď predsa chceš fungovať ako normálny človek akým si bola predtým... Preto čo najskôr - byť aktívny, ísť si za svojim cieľom, získať stratené, vymyslieť po ceste niečo nové, natrafiť na nové príležitosti a to všetko v rámci svojich, najmä na začiatku, výrazne limitovaných energetických možností, pretože úzkosť poriadne vyčerpáva. Obavy a úzkostné stavy ti nahovárajú jednu vec, ale čo ak v skutočnosti si zdravá ako rybička a zožieraním sa zahadzuješ čas na zveľaďovanie tvojho skutočného dobrého fyzického zdravia, namiesto toho aby si ho zdokonaľovala (napríklad prechádzkou v prírode, alebo uvarením zdravého, nového jedla)... Chápeš ten paradox? Úzkosť je ekvivalent "čo ak možno"? Ale toto "čo ak možno" nie je realita, je to len hypotéza. Čím viac je amygdala podráždená, tým väčšie a extrémenjšie hypotézy nám núka. A preto, nebojovať v hlave, ale v realite svojimi činmi. Nezáleží na tom, čo si myslíš, čo za kraviny ťa napadajú, alebo aké obavy máš - to všetko je len "nič", je to len "vzduch", je to len "zdanie", sú to len hypotézy typu možno áno - možno nie. To jediné, čo naozaj zaváži, sú reálne činy. Činnosť a následné reálne výsledky a úspechy ti dajú sebadôveru a pocit zadosťučinenia a spokojnosti. A tie povedú k tomu, že sa znova budeš cítiť dobre. Nikto ti nedá návod ako to docieliť a ani by to tak nefungovalo - pretože to, po čom túžiš, vieš jedine ty sama, a ak si zmätená a momentálne nevieš, tak na to časom prídeš - len ty sama. A tak je to správne... Veľa sily a heroických výkonov! S pozdravom a želaním toho najlepšieho, Braňo

@deangelo toto je jediny dlhy komentar na MK,ktory bol tak zaujimavy,ze som ho docitala do konca. Super si jej to vysvetlil a zhrnul. 🙂

daj si skontrolovať kortizol, ak sa ti zhorší stav pri cvičení, tak by to mohlo byť ono.. pretože pri námahe sa kortizol zvýši ešte viac a vie páchať takúto šarapatu

@radulkova a teoreticky, ak by mala autorka vysoku hladinu kortizolu, co je stresovy hormon, ako ho znizi? Mna to ozaj zaujima 🙂

@lubkovaandrejka to zaujíma aj mňa, pretože ja som ho v krvi zvýšený mala a lekárka mi poradila menej stresovať 🤷🏻‍♀️

@nikaeli to je rada od doktorky za vsetky drobne 😀🤔🤔

@lubkovaandrejka zdravá strava, pravidelný a kvalitný spánok, primeraná športová aktivita a pravidelná, meditácia, dychové cvičenia, možno jóga, chodiť často do prírody.. je toho veľa, pogooglite🙂a hlavne ziadny kofeín, cukor atd

@radulkova vdaka,pogooglim 🙂

Mám nedávno diagnostikovanu tetaniu no neviem či nemám aj panicku poruchu. Posledný rok sa podchvíľou bojím čo ak .a sledujem prehnane..tam má boli, tam má pichne, to musí byť niečo strašné, väčšinou infarkt a podobne. Doktori nenašli nič, vraj nemám žiadnu vážnu chorobu. MR hlavy, EKG, pred rokom platený holter, všetky testy krvi ok. Mám už roky problém že mi v noci keď sa zobudím a ležím v posteli príde zle na zvracanie (nikdy som nezvracala), pocit že bud sa pozvraciam alebo odpadnem. Niekedy brnenie rúk či nôh. Keď si zmeram tlak niekedy je normalny niekedy vysoký na mňa (131/92 napr., mávam nízky) a to ma hneď vydesí že niečo so srdcom. Mám obdobia kľudu a obdobia kedy mi je takto no za tie roky som neodpozorovala ze by som mala práve v období problémov viac stresu a úzkosti ako inokedy.

@minutka Kde si bola na akupunkture prosim? 🙂