Úzkostná porucha u 19-ročnej
Mám 19 rokov a prednedávnom mi diagnostikovali úzkostnu poruchu. Lieky ani žiadne sedatíva predpísané nemám . Iba chodím na terapie .
Možno narazím na niekoho kto to má tiež alebo tomu rozumie . Keďže sa s týmto pasujem každý deň aj v normálnom živote terapie nestačia . Niekedy neviem čo robiť keď dostávam svoj stav na verejnosti. Niekedy sú to záchvaty úzkosti alebo panicke ataky. Bohužiaľ zatiaľ žijem v prostredí kde môj pokoj a kľud sú naozaj zriedkavé , čiže to mi tiež nepomáha .
Niekedy mi nechutí jesť , dočítala som sa ze to tiež nie byť týmto. Niekedy zvraciam , bolieva ma žalúdok. Ale takéto stavy mávam málokedy. Iba keď už prídu netuším čo robiť
Hlavne keď som sama a nemám pri sebe niekoho blízkeho.
Cítim sa za toto trochu trápne ... Ale budem rada za každý typ.
@sowhat čítam naozaj veľa čiže to je jedna činnosť pri ktorej viem že robím dobre. Snažím sa aj vypísať z myšlienok. Alebo počúvať hudbu. Snažím sa aby mi bolo vždy čo najlepšie podľa možnosť
Moja sestra je na tom rovnako, ale čo sa týka magnézia, tak nejak nepostrehla nejaký rozdiel, keď ho začala užívať. Prechádzky jej však vraj pomáhajú. A celkovo šport je na to veľmi dobrý, pomáha zamestnať hlavu.
na terapii by ti mali pomoct najst pre teba vhodne techniky ako prekonat tieto stavy. Aj rozpoznat spustace. Urcite sa na to popytaj ak by ste sa k tomu nedostavali postupne pocas sedeni. Je viac technik na uzemnenie a vratenie sa do reality z takehoto uzkostneho stavu
Presne tak prechádzka šport.... Netreba hneď lieky. Ja som mala také stavy počas VŠ keď boli náročné obdobia, potom to prešlo
Rozhodne sportovat, az vysilit tak, aby si dobre spala..Toto poznam
Toto jednoducho, kto nezažije, tak si nikdy nedokáže predstaviť, aké to je. A 50+ už vôbec nie, pretože vtedy vraj psychické problémy a úzkosti neboli. Boli, ale vtedy sa to vôbec neriešilo, a neprikladala sa psychickému zdraviu žiadna dôležitosť.😔Dnes je to našťastie oveľa lepšie. Drž sa, všetko zvládneš.❤️Aj, keď viem, že to je veľmi ťažké. Viem o čom rozprávaš. Držím všetky prsty. Veľa, veľa šťastia.✨Skús urobiť niečo, čo ťa motivuje, niečo, čo ti urobí radosť. Urob si s kamoškou pekný deň, športuj - pohyb je veľmi dôležitý, prečítaj si dobrú knížku.
Snazim sa dni vyplnať tvorbou, upratovanim prechadzkami. Ale ked mi bolo velmi zle sla som do nemocnice sama som si zavolala.. drzim ti palce.
Ak nepomaha nič, potom len psychiater. Netreba sa trápiť, často to byva vyvolane hormonalnou nerovnovahou a na to nepomôže dychové cvičenie ani kamasutra, ak to odľahčim.
pomaha magnezium a zamestnat hlavu napr. citanim knih, alebo sa ukludnovat prechadzkami, behom, cvicenim... mne to trvalo asi tristvrte roka, kym som sa z toho dostal - treba uverit, ze je z toho cesta von a nenechat sa stresovat tym, co sa ti deje