Vysporiadanie sa so závislou poruchou
Rada by som sa spytala na skusenosti po tom, co vam bola diagnostikovana zavisla porucha osobnosti na partnerovi. Ten kto tym presiel, vie ze je to problem z detstva ked bolo dieta tyrane a snazilo sa o to, aby ho rodicia lubili, snazilo sa byt dobre a posluchat, aby si zasluzilo ich lasku.
Ako ste sli na to aby ste sa mali radi? Vobec to neviem. Neviem odkial zacat a co robit. Ako ste sa popasovali s vytycovanim hranic? Ako ste zdolali to, ze uz nemusite pomahat, uz nemusite ustupovat, uz nemusite byt ta skvela, chapajuca, v kazdom ohlade empaticka, ze sa nemusite bat presadit svoju potrebu a pochopit, ze aj po jej povedani vas partner neopust? Ako sa vam potom v buducnosti po pochopeni sameho seba a vylieceni darilo v pripadnom vztahu? Nespadli ste do recidivy? Poprosim Vas zdrzat sa nevhodnych komentarov a poziadam o skutocne poznatky.
a
Njn. Akoze..co tu ocakavas..je nad vsetky ocakavania. Psycholog/psychiater pomoze skor. Drina na sebe. Vztahu. Vystupy a pady...o tom je zivot. Zazracne to nezmizne. A tvoja osoba je tym poznacena dosmrti..
Mam s tym problem. Odporucam ti, precitaj si o tom knizky, si skvele. A zbieraj odvahu na terapiu. Ja sa nu dam urcite, ale este sa necitim byt pripraveny.
Smer kvalitny psycholog, treba spracovat traumy z detstva, pochopit, odpustit a naucit si mat sam seba rad. Ked sa budes mat rada, nedovolis, aby ti ini ublizovali. Je to cesta...